Medziľudské vzťahy

Tématika medziľudských vzťahov je možno taká stará, akou je staré samotné ľudstvo. Vysvetľovať si ich môžeme a aj ich vysvetľujeme predovšetkým tak, ako nám to vyhovuje. To, čo napríklad považujeme za dobré my, nemusí sa zákonite pozdávať iným. Príkladov je veľa, stačí sa len dobre popozerať okolo seba. Predovšetkým je ale dôležité uvedomiť si, že všetko tu už raz bolo. A všetko so všetkým súvisí. Kto je rozumný, určite si pozorne pri dnešnom štýle života nezabudne brať príklad z toho, čo má ľudstvo za sebou. Najmä v oblasti medziľudských vzťahov toho určite nie je málo. Preto, i keď konáme tak, ako práve konáme, stojí za zamyslenie nájsť aspoň podobný príklad toho, čo tu už raz bolo. Rozumný sa poučí, iný opakuje chyby dávno známe. Možno časom príde na to, že to, čo práve urobil, sa dalo urobiť i úplne inak, no vďaka utajenej ješitnosti, ktorú si ale za nijakú cenu neprizná, bude stále tvrdiť a presviedčať o svojej pravde. Veď nejako bolo a nejako bude. Aké vlastne sú medziľudské vzťahy v súčasnosti? Koľko názorov, toľko možných protinázorov. Koľko otázok, toľko odpovedí. Otázne je, či by bolo šťastím, keby sa všetky zhodovali. Toto je biele, toto je čierne.. Čo však je správne? Biele, čierne ? Ba dokonca ak je pravda uprostred ? Nájsť správnu odpoveď, najmä oblasti medziľudských vzťahov je to obvzlášť dôležité. Zoberme si napríklad situáciu, s ktorou sa určite každý z nás už určite v živote stretol. Spolunažívanie vo vašom bloku, sídlisku, meste.. Poviete, maličkosť, ale koľkokrát sa práve z nich vyvinú situácie, zdanlivo neriešiteľné. Bývate na prízemí, čo znamená, že automaticky registrujete, i keď nepriamo, každého, kto vchádza, či vychádza z vášho bloku. Postupom času sa síce dá zvyknúť na všetko, no prídu chvíle, keď vás vytočí i tá najmenšia mališčkosť. Susedia, vracajúci sa neskoro domov, či návštevy, odchádzajúce v čase, keď do svitania ešte ostáva dosť času, no dospať noc sa vám už neoplatí. Kto má v tomto prípade pravdu? Ten, ktorý rušil, či ten, ktorý bol rušený? Čo keď susedia, či návšteva to nemysleli v zlom, ale stalo sa. Urobiť v takom prípade „ cirkus“, či byť tolerantný? Banalita, povieme, no práve z takých vznikajú niekedy veľké spory. Podobne to môže byť v obchode, keď nakupujeme, vyberáme, statočne stojíme v rade pred pokladňou a zrazu nás niekto predbehne. Ponáhľa sa, času má málo. Či to nie je rovnaké i u vás, nad tým nerozmýšľa. Alebo cestujete v autobuse, či električke.

Jediné voľné sedadlo, pomaly sa k nemu blížite, keď tu zrazu ktosi šikovnejší obsadí miesto a vám ostane voľné akurát držadlo. Pritom musíte prehltnúť, ak na to máte nervy, i začudovaný pohľad sediacej osoby, ktorá sa na vás vyškerene díva. Čo vy vlastne chcete? Pritom sa možno cítite veľmi zle, kým šikovnejší „ protivník“ vyzerá, akoby tu mal byť ešte aspoň sto rokov.. Čo to je však v porovnaní so situáciou, ktorá v ostatnom čase otriasa Slovenskom. Sociálne nepokoje predovšetkým určitej časti obyvateľstva vyvolali obrovskú polemiku. Na jednej strane skupina ľudí, ktorá je presvedčená o svojej pravde. Kto s nimi nesúhlasí, im určite chce zle. Roky sa dalo žiť týmto spôsobom, zrazu sa všetko má zmeniť? Prečo? „ Ubiedení“ vyťahujú kartu rasizmu, problematiku medziľudských vzťahov, ktoré naraz nie sú dobré, nevyhovujú. Čo keď si však druhá skupina myslí pravý opak? Keď sme si všetci rovní, prečo by mali byť niektorí rovnejší? A prečo prišli na to práve teraz? Medziľudské vzťahy opäť dostali zabrať. Ak nie poriadnu facku. Kto má v tomto, ale i v predchádzajúcich prípadoch pravdu, na to si musí každý dať odpoveď sám. Skôr však, než si ju dáme, možno by stálo za myšlienku vžiť sa do situácie toho druhého. Čo keď to isté čo vy, si myslí proťajšok o vás? Čo keď ten „rozbíjač“ medziľudských vzťahov ste podľa neho práve vy? Kde hľadať pravdu v takomto prípade? Odpoveď si musí dať každý sám. Skôr však, než vyslovíme konečný „ortieľ “, nemali by sme zabudnúť práve na meziľudské vzťahy. Nie vždy sú síce dokonalé, no malo by v nich ísť o jedno. O vzájomnú toleranciu. O to, že sa kľudne môžeme i naďalej pozrieť do zrkadla bez toho, aby sa na nás nedívalá cudzia tvár. I pri meziľudských vzťahoch stále platí, čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným. Všetko sa ti totiž môže vrátiť. A práve vtedy, keď to najmenej čakáš.