Káva je po vode najviac pitým nápojom na svete. Ľudia ju pijú už viac než 1000 rokov. Tie druhy kávovníka, ktoré sa ako prvé začali šľachtiť pochádzajú z Afriky, ale ako prvý prišli na praženie zŕn Arabi. Do Európy sa dostala, pri útoku Turkov na Rakúsko-Uhorsko v 17. storočí. Kávovník je rastlina, ktorá je radená medzi pochutiny.
Pochádza z Etiópie – z oblastí dažďových pralesov rovníkovej Afriky. Dnes ale kávovník nájdeme pestovať na všetkých kontinentoch. Potrebuje iba teplo a vlhko. Kávovník bol dovezený aj do Brazílie, kde sa mu dnes najlepšie darí. Brazília sa tak stala kávovou veľmocou. Najlepšie sú malé a tvrdé zrná, ktoré sa dobre pražia. Mali by byť čisté, žiarivé a bez závad. Dôležitá je tiež farba, ktorá by mala byť zelená, zrná hnedej, čiernej a červenej farby sú zlé. Zelená káva obsahuje 30-40% sacharidov, 13% bielkovín, 12% vody, 1-2,5% kofeínu a kyseliny. Pri pražení sa stráca voda, cukor čiastočne karamelizuje a tuky sa rozpadajú. Zelený produkt sa premieňa na konzumnú kávu. Pražením sa vytvára hnedá až čierna farba zŕn, typická chuť a vôňa. Z upražených zŕn sa robí káva a z nekvalitných semien sa získava kofeín pre farmaceutické účely. Káva je bohatým zdrojom kofeínu, obsahuje aj 300 ďalších zložiek, ale len jedná má výživovú hodnotu. Nazýva sa niacín a vzniká v priebehu praženia zŕn. Jedna šálka kávy obsahuje asi 1 mg niacínu. Jeho denná potreba pre dospelú osobu je v 15 šálkach kávy. Ďalšia výživová hodnota nápoja vzniká podaním mlieka a cukru.
Výskumy dokázali, že náruživý kávičkári, ktorí denne vypijú viac ako 6 šálok kávy, sa vystavujú vzniku srdcových chorôb. toto riziko však súvisí skôr so spôsobom prípravy kávy ako s obsahom kofeínu. Keď sa káva pripravuje v prekvapkávači alebo varením mletej kávy vo vode, uvoľňujú sa dve chemické látky, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi a riziko srdcového ochorenia. tieto látky nazývame kofestol a kofeol. Odstránia sa filtráciou kávy cez papier alebo pri výrobe instantnej kávy. Keď vypijete šálku kávy, zrýchli sa vám pulz a váš krvný tlak mierne stúpne. Nedávne výskumy pri ktorých sledovali pacientov po infarkte, však dokázali, že pitie filtrovanej kávy k nepravidelnému srdcovému rytmu nevedie. Takže po infarkte sa nemusí nevyhnutne s pitím kávy prestať. Kofeín obsiahnutý v káve nemá laxatívne účinky. Káva bez kofeínu je dokonca silnejšie preháňadlo ako obyčajná káva. Ženy, ktoré pijú denne viac ako tri kávy vystavujú sa riziku rednutia kostí po prechode a v neskoršom veku.