„Povedz mi ako ješ, a ja ti poviem, kto si.”
Jean Anthelme Brillat-Savarin

1. Prirodzená a neprirodzená strava
Ako všetci vieme, život je pripútaný k hmotnému organizmu - telu. Toto telo musí byť preto schopné viazať životnú energiu, čo je skutočnosť, s ktorou náležite nepočítame. Je nám tiež známe, že náš život úplne závisí od Slnka. Keby nebolo Slnko, nebol by na Zemi život, ale tma a prenikavý chlad. Je to však jedine rastlinstvo so svojimi doširoka sa rozprestierajúcimi zelenými listami, ktoré je schopné zachytávať slnečné svetlo a kumulovať ho v koreňoch, hľuzách, ovocí a semenách.
My ľudia a zvieratá nedokážeme týmto spôsobom využiť slnečné svetlo. Preto, ako ľudia, tak i zvieratá, potrebujú rastliny ako sprostredkovateľa medzi sebou a slnkom. Čerstvá surová rastlinná strava znamená vlastne výživu slnečným svetlom a má najväčšiu výživnú hodnotu, ktorá nemôže byť žiadnym spôsobom zvýšená alebo zväčšená - ale len zmenšovaná!
K tomuto dochádza pri zvädnutí, skladovaní, sušení a kvasení, alebo keď potravu varíme, pečieme, smažíme alebo sterilizujeme. Život neznáša veľké ohrievanie. Ak zmizne život, stráca potrava svoju prirodzenú sviežu chuť a arómu. Čo sa potom všetko musí urobiť, aby jedlo malo vôbec nejakú chuť! A to my teda aj robíme! Miešame dohromady mnoho rozličných zložiek, pridávame soľ, cukor, korenie, tuk, maslo, atď. Odstraňujeme zo pšeničného zrna klíčik a plevy, aby sme získali pšeničnú múku pre pečenie chleba a koláčov. Lúpeme ryžu, pripravujeme umelý cukor a cukrovinky, odstraňujeme z jabĺk a hrušiek kožku, semená, zrnká, šúpeme zemiaky a mrkvu. Pojedáme ohromný prebytok živočíšnych bielkovín v podobe mäsa, rýb, vajec, syrov a mlieka. Pripravujeme nápoje z kávových a kakaových zŕn a čajových lístkov, ktoré obsahujú dráždivé jedy. Pripravujeme pálenku a z obilia a hrozna opojné jedy, ktoré dráždia a ochromujú predovšetkým šedú mozgovú kôru. Konzervujeme potraviny jedovatými chemikáliami, akými sú kyselina benzeová, salicylová, sanitra, kyselina bórová, aby dlho vydržali a krásne vyzerali. Skrátka, ničíme surovú stravu - prirodzenú potrebu tak, ako je to len možné a nevieme nič o následkoch svojho počínania. K tomu pristupuje i to, že užívame bolesť zmierňujúce lieky, uspávacie a ukľudňujúce jedy, alebo prinajmenšom organizmu cudzie látky. Vdychujeme dym z dráždivých a silne jedovatých tabakových listov. A nakoniec, aby sa na to nezabudlo, obrábame zle pôdu. Nesprávne ju hnojíme.

Ovocie, stromy, postrekujeme rôznymi chemickými jedmi, ktoré obsahujú síru, meď, olovo, arzén, nikotín a iné. Každý, kto len trochu rozmýšľa, by mal pochopiť, že naša terajšia výživa je mimoriadne škodlivá. Je najčastejšou a najvážnejšou príčinou telesných a duševných chorôb a degenerácie ľudského organizmu. Obvyklé jedlo, aj vrátane varenej vegetariánskej stravy, ukladá v našom organizme jedovaté látky. Avšak surová strava - živá potreba - slnečné svetlo, odstraňuje a vylučuje tieto jedy a obnovuje prirodzené životné funkcie. Naša potrava musí mať také zloženie, aby čo najdokonalejším spôsobom zabezpečovala pre telo látky, ktoré sú potrebné pre prebiehajúce biochemické procesy. Musí napomáhať vstrebávaniu výživných látok a zvyšovať pohyblivosť čriev normálnym spôsobom tak, aby boli odstraňované produkty. Nestačí, že výživa je dobrá. Je potrebné starať sa o to, aby potraviny neobsahovali škodlivé látky, aby nečistoty nezostávali v tele príliš dlho, pretože by potom zahnívali v hrubom čreve. Najlepšou potravou je prirodzená strava, ktorá nebola podrobená denaturalizácii akéhokoľvek druhu. Surová zelenina, obilie, zemiaky, surové ovocie a orechy obsahujú všetko potrebné pre život. Majú aj iné výhody - povzbudzujú žalúdočné a črevné pohyby, pomocou ktorých sa zmiešavajú tráviace šťavy s potravinami a podporujú vyprázdňovanie. Výhodné je to, že živá potrava ja stráviteľnejšia a sama podporuje trávenie. Surová zelenina je trávená v žalúdku a čreve asi hodinu, varená potrebuje 3 hodiny a vytvára pritom viac nečistôt. Surová strava podporuje dokonalé trávenie až na najjednoduchšie a najľahšie vstrebateľné substancie. Napomáha odstraňovať prirodzeným pohybom z hrubého čreva odpadové látky, ktoré sa vyprázdňujú pravidelne a dokonale. Zahnívajúce odpadové látky nemajú možnosť sa zhromažďovať a otravovať organizmus. Výkaly sú bez zápachu, mäkké, neškodné a nezapáchajú. Úžitok zo živej potravy je väčší a lepší. Súčasne šetríme pracovnú energiu i svoje trávenie a vylučovanie, získavame energiu lepším a dôslednejším využitím potravy. Výsledkom je prebytok energie, aký sme nikdy predtým nepociťovali. Zistíme to však až potom, keď sa dostatočne zbavíme v tele uložených jedovatých látok, ktoré vyvolávajú choroby. Môžeme sa starať nielen o udržanie života, ale máme ešte dosť času a síl aj pre pestovanie špeciálnych záujmov, pre ktoré máme vrodené vlohy a ktoré sa nám páčia. Predstavte si, čo to znamená - telo sa uchováva čisté a zdravé, duša získa rovnováhu a harmóniu.

Zlé dedičné vlohy k chorobám, skon k duševným chorobám, samovraždám, zločinom, sa už nevyvíjajú.
Živá potrava je bohatá na vitamíny, na minerálne soli, má veľký prebytok zásad. Veľká uzdravovacia schopnosť živej potravy je daná obsahom svetla a slnečnej energie - obsahom života. Hodnota potravín sa tradične meria „kalóriami”. Živá potrava sa môže, ako zdôrazňuje švajčiarsky lekár D. Birchner-Barner merať svetelnými jednotkami, alebo ešte lepšie výsledkom, ktorý dosiahneme pri jej užívaní, buď - choroba alebo zdravie. Živé potraviny zvyšujú odolnosť organizmu voči infekčným chorobám lepšie ako očkovanie. Ale ak máme prebytok zásad v našom organizme, nemali by sme byť náchylní k chorobám. V každom prípade je skutočnosťou, že istá testovaná osoba v roku, keď jedla len surovú stravu, nebola chorá. Ani neprechladla, aj keď bola vystavená nákaze. Aj Dr. Birchner zdôrazňuje, že výživa má najväčší význam pre odolnosť organizmu. Verí, že mnohé, v terajšej dobe nevysvetliteľné choroby sú spôsobené práve nesprávnou výživou alebo dráždiacou výživou predchádzajúcich generácií.
Surová strava nevyžaduje ani žiadne prísady, akými sú napr. korenie a soľ. Poskytuje zdravie, sviežu pleť, jasné oči, zdravé a silné vlasy, robí nás silnými, pružnými a vytrvalými, bystrí zmysly, zväčšuje vitalitu, podporuje iniciatívu, udržuje nás štíhlymi, skrátka, je to životospráva dodávajúca krásu ako žiadna iná. Inštinkt ľudí je otupený. Živou stravou sa znovu zostruje, takže sa na inštinkt znovu môžeme spoľahnúť a opäť ho používať.

2. Kyseliny a zásady
Aby sa udržala potrebná rovnováha medzi tvorbou kyselín a zásad, je podľa R. Berga potrebné jesť 20 % zásadotvorných potravín. Mnoho ľudí prekvapuje, že napr. citróny a paradajky, ktoré sú úplne kyslé, môžu byť zásadotvorné!
Je to spôsobené tým, že kyslá časť nemá minerálnu povahu. Organické kyseliny sa rýchlo zlučujú s kyslíkom a unikajú v podobe oxidu uhličitého a vody, zatiaľ čo zásadotvorné trvalé chemické látky, akými sú sodík, draslík atď. sú k dispozícii pre zlučovanie s kyselinami a tvorbu minerálnych solí, ktoré môžu byť neskôr vylučované a tak určujú alkalitu krvi.
Dr. Hinde uskutočnil laboratórne pokusy s kyslou a alkalickou diétou. Píše o tom: „Keď sme robili pokusy, aby sme zistili stráviteľnosť chleba a zemiakov, bolo nám nápadné, že kým pri zemiakovej strave zostáva moč celé dni číry, stáva sa po požívaní chleba po nejakom čase zakalený a vylučuje sa silne vyzrážaná kyselina močová. Toto bolo pre nás impulzom k podrobnému vyšetreniu a zistili sme, že to súvisí so stupňom kyslosti moča. Ukázalo sa, že reakcia moča sa riadi zákonmi minerálnej rovnováhy.

Chlieb a mäso sú kyselinotvorné potraviny, ktoré podnecujú kyselinu močovú k vyzrážavaniu, a preto i k tvorbe obličkových kameňov, dny z kyseliny močovej, kým zemiaky, mlieko a ovocie majú účinok opačný.” Podľa R. Berga prijímame prebytok zásad prostredníctvom všetkých koreňových a hľuznatých plodín, ako aj zo všetkých druhov zeleniny a ovocia. Všetky potraviny živočíšneho pôvodu sú kyselinotvorné. Výnimku tvorí len mlieko a krv. Pre čo možno najlepšie využitie bielkovín je bohatý prebytok zásad v organizme, tak i vo výžive naprosto nutný! Kyselinotvorné potraviny sú - mäso, tuk, ryby, syry, obilniny a chlieb. Strukoviny, rôzne druhy zeleniny, zemiaky, ovocie, mlieko a orechy sú zásadotvorné.
Keď ráno vstaneme a nemáme pocit sviežosti a spokojnosti, ide zvyčajne o prejav účinkov nahromadených kyselín. Únava je prvým príznakom postupného prebytku kyselín. Ak sme nerobili niečo mimoriadne vyčerpávajúce, ak sme spali normálnu dobu, pri otvorenom okne, existuje len jediná príčina tejto únavy, ktorá je takmer celonárodným problémom - nedostatočné vyprázdňovanie. Toto je prvé štádium otravy - samootravovania (autointoxikácie) kyselinami, ktoré sa tvoria pri trávení a nie sú dostatočne vylučované!
Existuje normálne prirodzená únava. Ak sa telesná alebo duševná námaha opakuje, spôsobí to po čase, že sa únava stane normálnym fyziologickým javom, od ktorého nám dokonale pomôže odpočinok. Od únavy autointoxikácie nám však odpočinok nepomôže!
Ak sú naše zmysly oslobodené od nepriamych účinkov kyselín, ktoré sa nachádzajú v takto otrávenom tele, sú vždy pohotovými a spoľahlivými nástrojmi. Ak je tomu naopak, dochádza k narúšaniu harmónie v organizme. Telo trpí otravou kyselinami, čo spôsobuje pesimistické nálady, ktoré zase spätne pôsobia na telo tak, že všetky funkcie sú ešte viac narušené. A výsledok? - Rôzne psychické ochorenia, samovraždy, zločiny. Toto je jedna z najzávažnejších príčin našich chorôb - otrava kyselinami. Iným následkom, keď sa živíme dlhodobo mŕtvou potravou je - arteroskleróza. A nakoniec je to rakovina - najhroznejšia zo všetkých chorôb. A všetci máme veľké šance, že ju dostaneme, keď budeme starší. 3. Čo chápeme pod pojmom - živá strava?
Živá strava, to sú predovšetkým orechy, ovocie a zelenina, ktoré obsahujú všetko, čo človek potrebuje pre svoj život. Aj mlieko, obilniny a med sú živou stravou.

3.1. Orechy
Sú v dnešnej dobe príliš drahé, takže si ich nemôžeme zaopatriť dostatočné množstvo (neplatí to v prípade vlašských orechov). Orechy však možno nahradzovať čerstvým surovým mliekom a namočeným obilím. Lieskové oriešky sú neutrálne, ani kyslé, ani zásadité. Jedlé gaštany a kokosové orechy sú zásadité.

Kokosové orechy obsahujú všetko, čo ľudia v trópoch potrebujú. Práve ponurá zimná doba, kedy si ich zvyčajne môžeme kúpiť, je tiež dobou, kedy ich najviac potrebujeme. Orechy sú dobrým doplnkom ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú hlavne uhľohydráty. Na rozdiel od nich obsahujú orechy asi 62 % rastlinného tuku a 36 % rastlinných bielkovín. Rastlinné bielkoviny sú omnoho bližšie bielkovinám človeka, ako bielkoviny mäsa a takmer bez strávenia prechádzajú do ľudského organizmu. Majú vynikajúcu chuť, ak ich necháme samotné opadať, takže máme istotu, že sú úplne zrelé a že sa budú dobre uskladňovať.

3.2. Obilie
Hlavná výživná hodnota obilia je v 70 % uhľohydrátov. Rastlinný tuk a bielkoviny sú zastúpené len nepatrne. Chýba vitamín C, zato obsahuje veľa vitamínov B. Obilie je semeno a ako také je kyselinotvorné. Celé zrelé obilie nemôžeme žuť. Aby sme ho mohli jesť, musí sa zomlieť alebo namočiť. Máčať ho možno 24 h, a kto má dobré zuby, môže ho žuť. Osobitne vhodný je na to jačmeň a pšenica.

3.3. Zrelé ovocie
Je vždy dobré. Má zásaditý účinok. Rovnako tak i rôzne druhy zeleniny sú zásadotvorné. Delíme ich do dvoch skupín: nadzemnú - listovú (karfiol, kapusta, šalát) a podzemnú - všetky koreňové zeleniny a hľuzy. V zelených listoch je akumulovaná slnečná energia, preto nesmieme na ne zabúdať.

3.4. Zemiaky
Na tie vôbec nesmieme zabúdať. Predtým sa hovorilo, že zemiaky sú potravou chudobných, ktorí si nemôžu kúpiť nič lepšie. Zemiaky pestované biologicky správne majú v surovom stave jemnú chuť, pripomínajúcu orechy. Nie sú ale tak chuťovo výrazné a môžu dlhšiu dobu vzbudzovať odpor. Surové zemiaky sú pomerne chudobné na bielkoviny, avšak ich bielkoviny sú veľmi hodnotné, takže sa môžeme uspokojiť s ich menším množstvom. Tým sa líšia zemiaky od mnohých iných potravín, napr. obilnín, ktoré vyžadujú kompenzáciu najlepšie vo forme čerstvého surového mlieka.
Zemiaky sú pomerne bohaté na vitamíny, predovšetkým B a C, ktorých máme väčšinou nedostatok. Surové majú 3 x toľko B-vitamínu a 2-3 x viac vitamínu C ako banán, a to okrem vitamínu A, ktorý sa v banáne vôbec nenachádza. Ešte dôležitejší je však v zemiakoch prebytok zásaditých minerálnych látok, ktoré sú mimoriadne dôležité pre náš metabolizmus.
Bolo by však prehnané tvrdiť, že sa možno dlhšiu dobu živiť výhradne zemiakmi. Nie sú celkom ideálnou potravou. Museli by sa k nim jesť napr. kokosové orechy. Zemiaky neobsahujú totiž tuky. Tuky si však vytvoríme v organizme z uhľohydrátov práve tak, ako kravy vytvárajú mliečny tuk z trávy.

Zemiaky majú ale aj nedostatočný obsah vápnika, ktorý nám musia dodať iné potraviny, napr. kvalitné surové mlieko. Pre svoj nízky obsah musí byť doplňovaný aj vitamín A, aby vitamín C mohol byť plne využitý. Na to poslúži dobre napr. kel a špenát.
O dobrom účinku zemiakov na dnu píše napr. Dr. Hindhe: „Mnohí chorí trpiaci dnou, či už ide o klasickú dnu (podagru), suchú lánku alebo obyčajnú kĺbovú reumu (Arthritis deformans) vyskúšali zemiakovú kúru nie zriedka s pozoruhodným výsledkom. Dokonca aj cukrovka sa úspešne lieči zemiakovou a ovocnou diétou. Nesmieme zabúdať ani na to, že surové zemiaky jedené so šupkou chránia zuby pre kazom.”
Švédsky lekár Thorsen vyšetril asi 22 000 osôb. Zdravé zuby našiel len u 30 osôb. Ukázalo sa, že všetkých týchto 30 ľudí jedno denne surové zemiaky a mali odpor k cukru a sladkostiam. Dr. Thorsen hovorí: „Zdá sa teda, že zdravotný stav zubov závisí úplne od toho, či je potrava podobná tej, aké sa jedia pred kultúrnym štádiom, t. j. aby bola prevažne rastlinná a bez cukru.” Priaznivý účinok zemiakov na zuby je daný podľa výskumov tým, že priamo pod šupkou sú zlúčeniny fluóru, ktoré sú dôležitou zložkou zubnej skloviny. Neraz sa preto hovorí o pridávaní fluóru do pitnej vody. Ale i tu platí, čo u ostatného - čo je prirodzené, je správne a výhodnejšie. Ak zjeme denne 1 stredne veľký surový zemiak, nebudú sa nám kaziť zuby.
Ako veľkú výživnú hodnotu má zelenina, pochopíme vtedy, keď si uvedomíme, že vojaci utekajúci domov v 1. svetovej vojne sa živili celé mesiace len surovými zemiakmi a repou nazbieranou na poli. Nielen že sa vládali vyrovnať so všetkými útrapami i úzkosťou, ktoré pociťovali ako zbehovia, ale dokonca si napravili i svoje žalúdky, zničené konzervami.

3.5. Semienka
sú výnimočne bohaté na esenciálne mastné kyseliny. Pomáhajú našim vlasom, nechtom a pleti. Obsahujú aj zinok a vitamín E na posilnenie imunity. Sú účinné pri ťažkostiach so zápchou. Aby ste zo semienok využili čo najviac nutričných látok, skladujte ich v uzavretej nádobe v chladničke. Rozomleté sú stráviteľnejšie. Každé ráno si pridajte lyžicu zmesi slnečnicových, sezamových, ľanových a tekvicových semiačok do cereálií alebo jogurtu. Čerstvé či opražené semienka sú chutné aj do koláčov a pečiva.

6. Akuálne informácie

Nejedzte rýchlo!
Žalúdok sa bráni narýchlo zhltnutej potrave, zlostí kŕčmi, pálením, pocitom plnosti alebo tlakmi. Pôvodcom týchto príznakov nie je narušená tvorba žalúdočných kyselín, ale spomalenie pohybov žalúdka a čriev.

Ideálna dlhodobá terapia: potraviny s veľkým množstvom balastných látok.

Dajte si šálku čaju
Pitie čaju môže znížiť riziko koronárnej srdcovej choroby. Čaj totiž obsahuje chemikálie zvané flavonoidy, ktoré bránia upchatiu ciev krvnými zrazeninami. Flavonoidy sú aj v cibuli, jablkách a v červenom víne.

Na Slovensku zomiera na srdcovo-cievne a onkologické ochorenia približne 65-tisíc ľudí ročne, čo predstavuje jedno mestečko. Pritom pre zdravie stačí niekedy spraviť veľmi málo: zabezpečiť telu pestrú a vyváženú stravu, dostatok pohybu a odpočinku a zbaviť ho stresu. Práve o vplyve správnej výživy vo vzťahu k rôznym ochoreniam sa dočítate na webovej adrese, ktorú zriadila nadácia Zdravé srdce Európy www.zdravesrdce.sk.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Správne stravovanie