Záver.

Na záver by som rád uviedol tú skutočnosť, že v súčasnom období má veľký význam širšie sa zaoberať otázkami aplikácie zváračských technológií pre naváranie, pretože tieto umožňujú veľmi efektívne šetriť základné materiály, suroviny a energiu, predovšetkým v oblasti údržby základných prostriedkov, najmä opakovaným nanášaním tvrdých vrstiev.

ŠPECIÁLNE METÓDY NAVÁRANIA

Špeciálne metódy navárania zakladajú sa na známych fyzikálnych princípoch. V podstate sa predovšetkým zameriavajú na zníženie tepelného a chemického ovplyvnenia základného/ naváraného/ materiálu a na zvýšenie kvality návarov.

Charakteristickým znakom špeciálnych metód navárania je podstatné zníženie spotreby tepelnej energie na jednotkovú dĺžku návaru. Okrem toho sa uplatňujú ešte nasledujúce technologické výhody: zníženie napätí a deformácií, zmenšenie tepelného ovplyvnenia naváraného materiálu, nové typy návarov umožňujú nové konštrukčné riešenia, naváranie materiálov, ktoré sa klasickými technológiami nedajú navárať, naváranie v ináč nedostupných miestach, nové chápanie technológie / univerzálne pružné linky na naváranie a pod./


Existujú dva vývojové smery navárania: metódy s vysokou hustotou výkonu / smerové energetické zdroje/ 104 až 109 W.cm-2 a metódy so zníženou spotrebou tepelnej energie.



Do druhej skupiny patria: naváranie plazmovým oblúkom, striekanie plazmovým oblúkom, naváranie elektrónovým lúčom, naváranie iónovým lúčom, naváranie laserovým lúčom.


V druhej skupine tepelnú energiu nahrádza iný druh energie / napr. mechanická/ alebo prívod tepelnej energie sa značne obmedzuje. Do tejto skupiny možno zaradiť napríklad naváranie tlakom za studena, naváranie explóziou kompaktných a práškových materiálov, naváranie trením, difúzne naváranie, naváranie ultrazvukovou energiou, naváranie metódou SINTER WELDING, vysokofrekvenčné naváranie, magnetoimpulzné naváranie, elektroimpulzné naváranie, elektroerozívne naváranie, elektrchemické naváranie, elektrokontaktné naváranie , magnetrónové naprašovanie, vysokofrekvenčné naprašovanie, depozícia koaxiálnymi a koľajnicovými plazmovými urýchľovačmi, reaktívne naparovanie, plazmové plátovanie a pod.

Defekty návarov


Vlastnosti danej zliatiny sú determinované jej chemickým zložením, do istej miery predchádzajúcim spôsobom výroby a tepelným režimom. Z hľadiska kvality povrchu návaru ­ trhliny, póry, - sa vedľa druhu základného materiálu významne ovplyvňuje tepelný režim a to ako teplota pred ohrevom, tak aj jej priebeh počas navarovania a po ohreve, t. j. tepelný režim po navarovaní.

Medzi najznámejšie defekty návarov patria trhliny. Tvorba trhlín je podmienená spolupôsobením dvoch faktorov. Aby vznikli trhliny , musí sa v materiály dostatočné machanicke napätie a ďalej materiál musí mať malú plasticitu.