Podľa pevnostných pomerov - pevnosti navarovaného kovu a pevnosti povrchových partií základného materiálu môžu trhliny iniciovat ako v návaroch, tak i v základnom materiály a to predovšetkým v tepelne ovplyvnenej zóne. Mechanické napätie a zároveň jeho úroveň môžu mať niekoľko príčin. Pri analýze procesu navarovania je účelné si všimnúť zároveň:

- veľkosť a tvar tavnej lazne. Obidve záležia hlavne na použitej technológií navarovania a na parametroch procesu navarovania, t.j. predovšetkým na tepelnom príkonu, rýchlosti navarovania, tepelných a fyzikálnych vlastnostiach materiálov, šírke základného materiálu a vôbec na vedení celého tepelného režimu počas navarovania. Tavnú lázeň je účelné rozdeliť na niekoľko častí. Na čelnej strane je tavná lázeň ohraničená množstvom tuhnutia. V strednej časti tak dochádza k istému zrovnomerneniu chemického zloženia pridávaného materiálu, ktoré sa však nasledovne porušuje v dôsledku difúznych i mechanických vplyvov tak ako postupuje navarovanie.

Je teda evidentné, že z hľadiska fyzikálne chemických reakcií niesu všetky miesta tavnej lázne rovnocenné. V celom objeme tavnej lázne dochádza predovšetkým k transportu taveniny v dôsledku tepelných vplyvov, predovšetkým sa uplatňujú i difúzne procesy. Podľa druhu technológií ( navarovanie plameňom alebo elektrickým oblúkom) je intenzita týchto procesovrôzna, pritom niekedy sa ich vplyvy kumulují, inokedy sa do istej miery rušia. Kov v tavnej lázni nieje preto v kľude, ale pohybuje sa v rôznych rýchlostiach a smeroch. Tieto pohyby umožňujú prenos tepla a hmoty vo vnútri tavnej lázni. Prúdenie je vyvolané tepelnými a mechanickými účinkami tepelného zdroja, pri navarovaní elektrickým oblúkom k tomu pristupujú i elektromagnetické sily.

Postup pri navarovaní práškových prídavných materiálov a podstata spoja

Navarovanie práškovými prídavnými materiálmi v porovnaní s navarovaním pomocou tyčiniek má nevýhodu v tom, že dochádza k roztrhnutiu materiálu i mimo oblasti navarovanej plochy. Tieto straty sú spôsobené tým, že posun prášku z horáku sa nedá regulovať a je daný výtokovým otvorom. Dopadový kužeľ prášku je možné meniť vzdialenosti horáku od materiálu. Pri navarovaní je nutné zachovať nasledujúci postup:

1) Príprava navarovaného materiálu ­ Zásadne j nutné navarovať na kovovo čistý povrch. Vhodné sú odmastené povrchy po triskovom opracovaní alebo povrchy otryskané. Pri renovácií plôch, ktoré boli namazané, je niekedy vhodné celú súčasť pred vlastnou prípravou povrchu vyhriať na teplotu cca 250 C a potom neskôr uskutočniť mechanické opracovanie povrchu.