Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Tribologické aspekty navárania
Dátum pridania: | 14.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | stefan perhac | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 964 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.4 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 14m 0s |
Pomalé čítanie: | 21m 0s |
Pri navarovaní plôch, ktoré boli predtým podrobené chemicko - tepelnému spracovaniu ( nitridace, cementovaniu), je nutné najskôr tieto vrstvy odstrániť, inak je nebezpečenstvo výskytu chýb pri vlastnom navarovaní.
2) Predohrev základného materiálu. Jeho výšku volíme s ohľadom na chemické zloženie základného materiálu a rozmer súčasti. Všeobecne platí, že s rastúcou teplotou predohrevu si uľahčujeme prácu ( je menší odraz prášku od základného materiálu); na druhej strane však je nebezpečenstvo zakujení navarovanej plochy, čím sa vylúči kvalitný spoj návaru so základným materiálom. Všeobecne platí, že teplota predohrevu sa pohybuje v rozmedzí cca 200 500 C, pričom niššia teplota sa volí u materiáloch, hrozí nebezpečenstvo zakujení, vyššie teploty pri navarovaní na viac legované základné materiály.
3) Po predohreve nasleduje vytvorenie tzv. protioxidačného nastreku. Jeho účelom je pokrytie celej navarovanej plochy nastaveným práškom. Táto súvislá vrstva naštšikaného prášku chráni pri ďalšom zvýšení teploty základný materiál pred oxidáciou. Spoj tejto nastriekanej vrstvy so základným materiálom je iba mechanický ( pri prelete plameňom sa jednotlivé čiastočky prášku natavia a pri dopadu na základný matreiál sa iba mechanicky zakotvia.
4) Ďalšia operácia je pretavenie protioxidačného nástreku. Tým sa vytvorí na povrchu navarovanej súčasti kompaktná vrstva, ktorá dostatočne môže chrániť základný materiál pred oxidáciou aj za vyšších teplôt.
5) Nasleduje vytvorenie vrstvy o požadovanej šírke. Tu môžeme nanášať buď postupne ( t. j. postupne nastriekávanie vrstiev a ich pretavovanie alebo naraz ).
Technológie navarovania pomocou práškových prídavných materiálov do istej mieri navarovania špeciálnych zliatin na báze kobaltu (pri navarovaní kyslíkoacetylénovým plameňom) alebo spájaním. Hĺbka, v ktorej dochádza k zmene chemického zloženia sa pohybuje okolo 0,1 mm.
Navarovanie pomocou práškových prídavných materiálov, aj keď sa používa prídavný materiál s nižšou taviacou teplotou, má prirodzene za následok tepelné ovplyvnenie základného materiálu. Pri tomto navarovaní dochádza v mieste spojenia základného materiálu k ohrevu na teplotu 1000 C. štruktúra základného materiálu sa preto bude meniť a to v závislosti na veľkosti ohrevu a vzdialenosti. U materiálov tepelne spracovaných pôjde o zmenu v tom smere, že vysokým ohrevom a pomalým chladnutím sa zmení štruktúra.