„Posvätný skarabeus”! Meno plné tajomna. Už len jeho vyslovenie nás priťahuje tým, aby sme pátrali po jeho existencii. To meno nás zavedie do starého Egypta, do krajiny obdivuhodných piramíd a mumií. Prenesieme sa do obdobia egyptskej mytológie. Skarabeus bol v Egypte posvätný chrobák, uctievaný ako boh Slnka. Starí Egypťania ako jediný národ vyzdvihli tohto chrobáka medzi bohov. Skarabeus-po egyptsky „Cheprer“-je veľmi blízke slovu „cheper“, ktorého znak v hieroglyfoch znamená „stať sa, byť, transformovať sa“. Tento chrobák si urobí malú guľku z výlučkov cicavcov a do nej znáša vajíčka. Keď sa vyliahnu larvy, kŕmia sa z jej obsahu. Takéto správanie Egypťania chápali ako kozmický symbol. Keďže guľka z výlučkov bola rovnako guľatá ako slnečná guľa na obzore, obidve ich stotožnili. Možno sa nám to zdá ťažko pochopiteľné, ale pri obraznom spôsobe myslenia Egypťanov to nebolo nemožné:guľa ako guľa, nech je veľká, či malá, nech z pozemského hnoja, či z nebeského ohňa. Podľa ich predstáv mali rovnaký zdroj pohybu: skarabea. Tak sa stal tento chrobák symbolom a predpokladaným zdrojom pohybu slnka. Napokon ho stotožnili so Slnkom a vyhlásili za rovnakého boha ako Slnko. Ak poznáte boha Slnka pod menom Re, máte pravdu. Nedochádza tu k žiadnému omylu ani rozporu, pretože slnko bolo uctievané v podobe skarabea Cheprera ráno pri východe. Pod menom Re napoludnie a ako starec Atum večer. Je to rafinované, ako si to starí Egypťania usporiadali. Všetko do seba zapadá. Niekedy mu dávali aj podobu človeka, v tom prípade mal len skarabeovu hlavu. Čierny skarabeus, ktorý putuje v prachu, mohol stúpať k oblohe vďaka priesvitným a ligotavým krídlam, čím vyvolával iný obraz reinkarnácie a zmŕtvychvstania. Napokon začal symbolizovať aj nesmrtľnosť. S amuletmi a skrinkami v tvare skarabea sa stretávame od obdobia medzi 4. a 3. tisícročím p. n. l. Umelí skarabey boli zhotovovaní z kameňov, hliny, vápenca, ale aj zo zlata, polodrahokamov, či z alabastru. Rozdeľujeme ich na niekoľko skupín. Prvú tvoria výtvarné diela. V druhej sú sošky skarabeov, ktoré prevažne slúžili kultovým a magickým účelom. Do tretej patria „srdcové“ skarabey. Vkladali sa do mumifikovaných tiel namiesto srdca. Mali pomôcť zosnulému na ceste do posmrtného života. Do ďalšej skupiny patria skarabey s funkciou amuletov. Mávali žabiu, ľudskú či hadiu hlavu. Najdôležitejším amuletom však zostáva „srdcový“ skarabeus zo zeleného polodrahokamu, ktorý má na svojej brušnej časti citáty z Knihy mŕtvych.