ÚVOD

Jednou zo základných priorít vlády SR je pripraviť Slovenskú republiku na vstup do Európskej únie. Reálne približovanie sa k EÚ vyžaduje vybudovanie primerane výkonnej ekonomiky, ktorá bude schopná čeliť konkurenčným tlakom na spoločnom trhu. Cestou k zvyšovaniu konkurencieschopnosti je aj efektívnejšie využívanie domácich disponibilných zdrojov surovín.
Rezolúcia Rady EÚ zo dňa 15. decembra 1998 o lesníckej stratégii pre EÚ. Zdôrazňujú sa tu nielen moderné prístupy k obhospodarovaniu lesov zamerané na celospoločenské využívanie lesov, ale aj “prínos lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu k príjmom, zamestnanosti a ďalším prvkom, ktoré majú vplyv na kvalitu života a na tesné spojenie týchto dvoch oblastí a ovplyvňujú ich schopnosť konkurencie a hospodársku životaschopnosť”. Popri nerastných surovinách, ktorých potenciál sa ťažbou trvalo znižuje, oplýva Slovenská republika bohatstvom lesov produkujúcich trvalo obnoviteľnú surovinu - drevo, ktorého zásoby dôsledným dodržiavaním zásad trvalo udržateľného obhospodarovania lesov dlhodobo narastajú. V súčasnosti je 41 % územia Slovenska pokrytých lesmi, v ktorých zásoba dreva dosahuje vyše 396 mil. m3. V nadväznosti na rozvoj lesného hospodárstva bol vybudovaný drevospracujúci priemysel, ktorého súčasná výkonnosť predstavuje 7,3 % z priemyselnej výroby SR. V dôsledku celospoločenských zmien a určitej destabilizácie však je dnes potrebná podpora vybraných odvetví, smerujúca k vyššiemu finálnemu spracovaniu dreva vyťaženého v SR a tým aj k obmedzeniu nadmerného vývozu surového dreva a neopracovaného reziva.
Na riešenie tejto problematiky v SR bol vypracovaný materiál “Drevo - surovina 21. storočia”. Cieľom programu je v strednodobom horizonte do roku 2005 zvýšiť finálne spracovanie surového dreva na Slovensku minimálne o 1 mil. m3 ročne. Dosiahne sa tak výrazné zvýšenie exportu finálnych výrobkov drevospracujúceho priemyslu na úkor exportu surového dreva, zvýšenie predaja tuzemských výrobkov z dreva na domácom trhu, lepšie využitie prebytkových sortimentov surového dreva, vytvorenie nových pracovných miest a vybudovanie stabilných obchodných vzťahov medzi producentmi a spracovateľmi surového dreva.
Základným predpokladom naplnenia týchto cieľov je vytvorenie spoločnej koncepcie lesníckej a drevárskej politiky produkcie, spracovania a využívania dreva v SR, ktorá umožní odstrániť doterajšie nevyvážené vzťahy medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom SR.

Súčasne má predmetná koncepcia napomôcť podnikateľskej sfére pri výbere vhodných smerov rozvoja výrob na báze dreva, získavaní zahraničných partnerov a dosiahnuť tak efektívnejšie hospodárenie s domácim surovinovým bohatstvom.

1.Produkčné možnosti lesov SR do roku 2010
1.1. Objem produkovaného dreva

Na základe analýzy produkčných možností a očakávaného vývoja lesov SR v súlade s platnou legislatívou je možné predpokladať nasledovný trend: Pre rok 2000 bol odvodený celkový objem ťažby 5,753 mil. m3, z toho 2,933 mil. m³ ihličnatej hmoty a 2,820 mil. m³ listnatej hmoty a pre rok 2010: 6,085 mil. m³, z toho ihličnatej 3,096 mil. m³ a 2,989 mil. m³ listnatej plochy, čo predstavuje zvýšenie produkcie o 332 tis. m³, tj. o 6%. U ihličnatej hmoty je to nárast o 163 tis. m³, u listnatej hmoty je to nárast o 169 tis. m³.

Tabuľka č. 1: Trend produkčných možností lesov SR
Rok 2000 Rok 2010
Cel.objem ťažby 5,753 mil. m³ 6,085 mil. m³
Ihličnatá hmota Listnatá hmota Ihličnatá hmota Listnatá hmota
2,933 mil. m³ 2,820 mil.m³ 3,096 mil.m³ 2,989 mil.m³
Nárast o (mil.m³) 163 169

V členení podľa užívateľských vzťahov možno očakávať v roku 2010 pokles celkovej výšky ťažby v lesoch v užívaní štátu o 3% a nárast ťažby dreva v užívaní neštátnych subjektov o 22%. Súčasný objem ťažby v užívaní štátnych lesov je 3,785 mil.m³, čo predstavuje 66% a v užívaní neštátnych subjektov je 1,938 mil.m³, čo predstavuje 34%.
Graf č. 1: Objem ťažby z kategórií lesov v % (2000)

1.2. Štruktúra sortimentov

Podiel suchárov a náhodnej ťažby, predovšetkým ihličnatých drevín, znižuje výťažnosť sortimentov vyšších kvalít. Pri odvodzovaní štruktúry sortimentov sa uvažovalo s 80%-ným podielom ihličnatej náhodnej ťažby, čo približne zodpovedá priemernému podielu realizovanej náhodnej ťažby u ihličnatých drevín za posledných 5 rokov (vyše 75%).
Z celkového objemu ťažieb v roku 2000 sa odhaduje, že na sortimenty ihličnatej guľatiny pripadne 1,607 mil.m³ (28%), 1,032 mil.m³ (17%) ihličnatej vlákniny, 133 tis. m³ (2%) ihličnatého paliva, 1,223 mil.m³ (21%) listnatej guľatiny, 1,396 mil.m³ (24%) listnatej vlákniny a 194 tis. m³ (3%) listnatého paliva. Celkový odpad (list+ihl) tvorí 163 tis. m³ (3%). Odpad predstavuje pre drevársky priemysel nedisponibilnú drevnú hmotu. V objeme odpadu sú zahrnuté časti s rozpadajúcou sa hnilobou, objem dier a dutín v kmeni, drobné odrezky, ktoré nie sú zahrnuté ani do paliva, ale najmä objem hrubiny, ktorý z objektívnych príčin zostáva po spracovaní kalamít v lese.

Tabuľka č.

2: Štruktúra sortimentov a jej odhad na rok 2010

Guľatina Vláknina Palivo
2000 (mil.m³) 2010 (tis.m³) 2000 (mil.m³) 2010 (tis.m³) 2000 (tis.m³) 2010 (tis.m³)
Ihlič. Listn. Ihlič. Listn. Ihlič. Listn. Ihlič. Listn. Ihlič. Listn. Ihlič. Listn.
1,607 1,223 + 87 + 58 1,032 1,396 + 58 + 100 133 194 + 21

Graf č. 2: Odhad nárastu jednotlivých druhov sortimentov v %

2.Výhľadové a alternatívne možnosti získavania ďalších zdrojov dreva v SR po roku 2010

Produkčné možnosti lesov SR sú determinované hlavne ich výmerou, drevinovou skladbou a štruktúrou zásob dreva. Ich súčasný stav, spôsob obhospodarovania a produkciu dreva nie je možné radikálne zmeniť. Výhľadovo je možné aj po roku 2010 očakávať ťažbu dreva v objeme približne 6,0 mil. m3, s tendenciou mierneho zvyšovania. Na časti výmery lesov je možné v dlhšom časovom intervale zvýšiť a urýchliť objemovú produkciu lesov. Výhľadové a alternatívne možnosti zvýšenia produkcie dreva sa môžu dosiahnuť formami:
• pestovaním porastov rýchlorastúcich drevín guľatinových, ale aj vlákninových sortimentov
• pestovaním priemyselných plantáží na produkciu vlákninových, piliarskych a dýhových sortimentov cenných drevín
• realizáciou prevodov a premien nízkoprodukčných porastov, u ktorých sa očakáva mierne zvýšenie objemovej produkcie
• zalesňovaním poľnohospodársky nevhodných plôch sa očakáva perspektívne zvýšenie produkcie surového dreva
• využívaním produkcie dreva na ostatných plochách, v tejto kategórii majú významné zastúpenie najmä vetrolamy v nížinných oblastiach. Podľa odhadu je možné získať z takýchto plôch ročne maximálne 50 000 m³ surového dreva.

2.1. Výhľadové možnosti zvýšenia produkcie dreva v SR

Po sumarizácii výhľadových alternatívnych možností získavania ďalších zdrojov dreva v SR po r. 2010 môžeme konštatovať, že na výmere približne 70 000 ha lesa je možné zrýchliť a zmeniť jeho produkciu v prospech kvalitnejších sortimentov cennejších drevín. Tieto možnosti sú hlavne v lužných, nížinných a pahorkatinových lesoch južného Slovenska. Na výmere 73 000 ha sú možnosti prevodu poľnohospodársky nevhodných plôch do lesného pôdneho fondu a ich lesnícke využívanie s výhľadom zvýšenia ťažby dreva do 300 tis. m3 ročne. Z ostatných plôch, ktoré sú veľmi roztrúsené a s malou koncentráciou je možné očakávať maximálne 50 000 m3 surového dreva ročne. Uvádzané možnosti zvýšenia produkcie a ťažieb dreva sú však reálne len postupne a v dlhšom časovom horizonte.

3. Zásady obchodných vzťahov medzi producentmi a spracovateľmi surového dreva

3.1. Dlhodobé dohody medzi producentmi a spracovateľmi

Ťažba dreva je pre producentov surového dreva celoročnou aktivitou, tak ako je pre spracovateľov dreva výroba produktov na báze dreva.

Pre obidve strany je preto výhodné budovať dlhodobé a stabilné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ktoré budú zohľadňovať aj pravidelné dodávky konkrétnych sortimentov. Minimalizuje sa tak vplyv rôznych obchodných firiem ako častého medzičlánku v obchode s drevom, ktorých aktivity v minulých rokoch mnohokrát negatívne ovplyvnili ponuku surového dreva na tuzemskom trhu hlavne v nadväznosti na liberalizovaný vývoz surového dreva. Za širšiu podporu uzatvárania dlhodobých dohôd na nákup surového dreva sa jednoznačne vyjadrujú dodávatelia i odberatelia, a to aj prostredníctvom svojich profesných organizácií, združení a zväzov. Pri uzatváraní tzv. rámcových zmlúv na dodávky dreva, ktoré budú dopĺňané napr. štvrťročnými dodatkami obsahujúcimi konkrétne množstvá a ceny dreva, je možné plánovať predaj a nákup dreva aj na viacročné obdobie. Aby v tomto procese neboli zvýhodňované len väčšie subjekty, je možné vytvárať obchodné zastúpenia spracovateľov dreva na úrovni regiónov, kde by bol prístup napr. aj pre zástupcov regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov. 3. 2. Formy obchodovania medzi producentmi a spracovateľmi

Na podporu priameho obchodu s drevom medzi producentmi a spracovateľmi surového dreva je nevyhnutný prístup k čo najväčšiemu rozsahu aktuálnych informácií o ponuke a dopyte sortimentov dreva na trhu. V tejto oblasti majú evidentnú nevýhodu najmä menšie a slabšie subjekty, ktoré však vzhľadom na ich počet spolu tvoria významný podiel na produkcii a spracovaní dreva. Pre vytvorenie skutočného a dobre fungujúceho trhového prostredia v obchode s drevom by bolo riešením zriadenie otvorenej burzy dreva, kde bude umožnený prístup k informáciám i prezentáciám vlastných výrobkov.
Burza je primeraná forma obchodovania najmä s nedostatkovými alebo prebytkovými sortimentami dreva, no predovšetkým v ustálenom trhovom hospodárstve. Pri realizácii tejto myšlienky v SR môžu byť využité skúsenosti s predajom dreva v iných štátoch. Ako konkrétny príklad možno spomenúť predajné a platobné podmienky z Bavorských štátnych lesov, ktoré opisujú spôsoby predaja (predaj z expedičného skladu, predpredaj pred ťažbou) i druhy predaja (voľný predaj, dražba, submisia). Doteraz vyvíjané spontánne aktivity organizované hlavne súkromným lesníckym a drevárskym sektorom väčšinou nepresahujú regionálny charakter. Aj z týchto dôvodov je zorganizovanie takejto inštitúcie s celoslovenskou pôsobnosťou potrebné v čo najkratšom čase. 3.3. Vývoj domáceho a zahraničného obchodu

Vývoz surového dreva narastal v posledných rokoch do neželateľných objemov, pričom dôvody na vývoz sú rôzne.

Niektoré sortimenty sú prebytkové a na domácom trhu sa nedajú umiestniť, pri iných sortimentoch je dôvodom pre vývoz lepšia cena pri vývoze ako na domácom trhu. Stále sa však vyskytujú prípady, že dôvodom na vývoz rôznych sortimentov surového dreva je platobná neschopnosť alebo nespoľahlivosť tuzemských odberateľov, čo sa prejavuje aj pretrvávajúcimi pohľadávkami za drevo dodané v predchádzajúcom období. Pri optimálnom vybudovaní domácich spracovateľských kapacít a priaznivom usporiadaní obchodných vzťahov by vývoz neopracovaného dreva mali napĺňať najmä prebytkové sortimenty nižšej kvality.

ZÁVER

Predložený materiál dokumentuje produkčné možnosti SR, výhľadové a alternatívne možnosti získavania ďalších zdrojov dreva a zásadách obchodných vzťahov medzi producentmi a spracovateľmi. Ako však vyplýva z dokumentov EÚ zaoberajúcich sa problematikou lesného hospodárstva a nadväzných spracovateľských odvetví, je potrebné pri spoločnej stratégii akceptovať pravidlá otvoreného trhu a vylúčiť neštandartné opatrenia deformujúce princípy trhového hospodárstva. Záverom možno konštatovať, že zvýšenie finálneho využitia a spracovania dreva ako prebytkovej domácej obnoviteľnej suroviny v podmienkach Slovenska zabezpečí hospodársky rast a zvýšenie konkurencieschopnosti hospodárstva ako základného predpokladu pre vstup do EÚ.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Produkčné možnosti lesov SR a zásady obchodných vzťahov medzi producentmi a spracovateľmi dreva (semestrálna práca)