Nevedel som jej na to odpovedať. Istý čas som dokonca nevedel, koľko nás je na izbe ! a pritom sme tam boli celý čas len my štyria .. Nejaký čas som strávil aj na WC, kde som si sadol a pred otvorenými očami sa mi vírili farebné halucinácie - boli to fraktálovité obrazce určitých tvarov, na každom tripe veľmi podobné (vtedy boli halucinácie samozrejme intenzívnejšie) a veľmi by ma zaujímalo odkiaľ pochádzajú a čo predstavujú. V jednu chvíľu som si sadol za kreslá na gauč do prítmia a pozoroval som svoju ruku. Vtedy som videl jednu z najfascinujúcejších vecí na tripe - okolo prstov svojich rúk som videl auru - ako malé plamienky farby hlavne červených odtieňov a na dlani som videl farebnú akoby kreslenú vysmiatu tváričku. Tieto halucinácie boli veľmi zreteľné, bolo ich vidno stále, len veľmi jemne sa menili. Petre sa každú chvíľu zdalo, že počuje zvoniť mobil, preto sa k nemu každú chvíľu rozbehla a niečo na ňom stláčala. Keď som k nej prišiel, boli na displeji naťukané nezmyselné kombinácie písmen a číslic. Potom sme sa rozhodli, že mobily povypíname a odložíme ich nabok. Petra aj tak zasa počula znonenie a nemohol som jej to vyhovoriť, aj keď som jej ukázal mobil oddelený od baterky. Sadol som si na WC a zhasol som si. Ocitol som sa vo svete energií, víriacich všade dookola. Všetko bolo v pohybe, plastické a premenlivé, aj moja myseľ a celá kúpelňa. V jednej chvíli ma prepadla hrôza a napadlo ma, že to čo prežívam je na človeka veľa, že by nikto nemal vedieť všetko. Zdalo sa mi, že viem ako funguje vesmír ako celok, ako doňho zapadá človek a jeho myslenie so všetkými jeho nedokonalosťami. Toto poznanie bolo dosť zdrvujúce a zdalo sa mi, že sa mi každú chvíľu preťaží mozog. Akonáhle sme sa dostali za "vrchol", vedel som, že je dobre, že sa vrátim späť do normálu. Vtedy som si spokojne sadol do tureckého sedu a usmieval som sa. Rasťo sa na mňa pozrel zasa a povedal: "Tak toto je stelesnená spokojnosť!" Už sme sa zasa boli schopní spolu baviť a praktickejších veciach. Pustili sme si Matrix a po ňom ešte ďalšie dva filmy (názvy sú nepodstatné). Medzitým sme sa pustili do všetkých tých cukríkov, keksov a rôznych sladkostí, ktoré sme si kúpili a navzájom sme sa ponúkali. Veľmi dobre sme sa bavili. Asi o 5,30 ráno Rasťo šiel späť a zaspal (čo bolo pre mňa nepochopiteľné) a my ostatný traja sme sa snažili spolu komunikovať. Chceli sme sa vybrať von, do prírody (všetko bolo zasnežené), ale nedostali sme sa tam, neboli sme to schopný spraviť ani fyzicky a psychicky už vôbec nie.