Mal styky so zámorím, kupoval kokaín po kilách a varil ho na crack (krek) priamo v dome. Potom išiel von a rozniesol ho svojim zákazníkom. Myslela som si, že len černošská spodina fajčí crack, pretože mal povesť drogy geta. Ale v spoločnosti týchto dílerov som zistila, že crack je všade. Berú ho mnohí vzdelaní ľudia, žijúci v lepších štvrtiach. Môj chlapec nepredával na ulici v gete, predával belochom, ktorí mali dobrú prácu, veľa peňazí a krásne domy. Nikdy sme sa nebáli polície. V belošských štvrtiach sú policajti slepí, pretože tu nedochádza v súvislosti s crackom k násiliu alebo vraždám tak, ako to býva v chudobnejších štvrtiach. Môj priateľ zarábal predávaním cracku tisíce dolárov týždenne, ale policajti nemali ani šajn, čo sa deje. Ako keby ani neexistovali. V lepších štvrtiach je crack neviditeľnou epidémiou. Môjmu priateľovi neprekážalo, že užívam kokaín, ale nechcel, aby som brala crack. Hovorieval mi: "Crack ťa zničí. Nezahrávaj sa s ním, pretože je to najhoršia droga, aká existuje." Až dovtedy som s tým nemala problémy. Vždy som si myslela, že crack je to posledné na svete, čo si dám. Ale niektorí z tých mužov, ktorých som chodila sprevádzať do spoločnosti, mali radi crack. Vyspala som sa s nimi a potom si zapálili svoju fajku. Táto droga sa povaľovala všade. Tak som to raz v noci skúsila. Chcela som zistiť, aké to vlastne je. Keď na to prišiel môj priateľ veľmi sa nahneval. Strašne sme sa pohádali. Zbil ma a povedal mi, aby som to už nikdy nespravila. Ja už som ale bola závislá od kokaínu a keď som si raz zafajčila crack, bolo to, akoby som bola desaťkrát závislejšia. Nasledujúcich šesť mesiacov som stále fajčila crack. Dávala som si dávku za dávkou a dávku za dávkou a nespávala som aj tri, štyri, päť nocí po sebe. Nechala som to dôjsť až tak ďaleko, že som sa neudržala na nohách a potom som prespala aj dva, tri dni. Keď som sa potom prebudila, prvé čo som spravila bolo, že som si strčila medzi zuby fajku. Po piatich či šiestich mesiacoch intenzívneho užívania cracku som už ani nevyzerala ako ľudská bytosť. Veľmi som schudla a moje oči vyzerali strašne - vyhasnuté a podliate krvou. Vyzerala som ako dievča z ulice. Môj priateľ mi dával toľko cracku, koľko som len chcela, ale už nebol ku mne dobrý. Spolu s jeho priateľmi ma bil a znásilňoval. Na večierkoch boli zvlášť suroví a nechávali ma kolovať po miestnosti. Strhli zo mňa šaty a musela som súložiť s celou kopou ľudí. Mala som šestnásť rokov a znásilňovali ma tridsať-, tridsaťpäťroční muži. Ale ja som sa nepokúšala odísť. Ďalej som ostávala v tomto prostredí.