Kvalita života

Hodnotenie kvality života sa stáva jedným z hlavných postupov, ako plánovať a hodnotiť výsledky zdravotnej starostlivosti, ošetrovateľskej a sociálnej pomoci.
Je to podmienené prístupom zdravotníkov a sociálnych pracovníkov ku klientom.
Rozhodujúca je spokojnosť, či nespokojnosť klienta.
Kvalita života podmienená zdravím je metodickým prístupom umožňujúcim dokumentovať výsledky starostlivosti zdravotnej i sociálnej. Kvalita života je podmienená ako aj sociálnym postavením tak aj ekonomickým zabezpečením. Pre jej zabezpečenie používame rôzne dotazníky, nástrojov ku zisťovaniu kvality života – HRQOL (healt related quality of life)
„Globálne hodnotenie, tento typ poskytuje všeobecné, generálne hodnotenie kvality života, väčšinou sa však nedá identifikovať postihnutie v jednotlivých oblastiach – doménach (fyzikálne, emocionálne, vitalita, atď.)“ (Petr-Kalová, 2002)

V 80-tych rokoch bol vypracovaný systém dotazníkov SF-36. Kľúčom je osem domén.
Osem domén „kvality života podmienené zdravím“:
1. Fyzické funkcie (PF)
2. Fyzické obmedzenie úloh (RP)
3. Emocionálne obmedzenie úloh (RE)
4. Fyzické a emocionálne obmedzenie sociálnych funkcií (SF)
5. Bolesť (P)
6. Vitalita (EV)
7. Celkové mentálne zdravie (MH)
8. Celkové vnímanie vlastného zdravia (GHP)

Z týchto dvoch sústav dotazníkov bol vypracovaný Royov adaptačný model v ošetrovateľstve (RAM), (HRQOL)

RAM
 Fyziologické potreby
-fyzická funkcia
-bolesť
-vitalita
 Sebauvedomovanie sa
-všeobecné vnímanie vlastného zdravia
-všeobecné duševné zdravie
 Rolové funkcie
-fyzické obmedzenie úloh
-emocionálne obmedzenie úloh
 Vzájomné závislosti
-obmedzenie sociálnych funkcií

kvalita života je subjektívnym prežívaním svojho stavu a môže byť dobrá i pri hrozivom vývoji zdravotnej situácie, ak je sociálne zabezpečenie dostačujúce.
Pocit samostatnosti, schopnosti a možnosti rozhodovať o svojom osude je veľmi dôležitý pre psychickú rovnováhu a schopnosť vyrovnávať sa so záťažovými situáciami.

3. Sociálna situácia

3.1 Adaptácia

„Prioritou sociálnej práce vo všeobecnosti je nielen ochrana ľudského života, ale udržanie prijateľnej kvality života jedinca.“ (Levická, 2002, s.122)

Je nevyhnutné venovať sa problematike adaptácie jedinca na starobu.