Úvod

Zaoberáme sa problematikou starostlivosti o občanov vyššieho veku vo vzťahu k sociálnej situácii.
Každý z nás žije individuálny a neopakovateľný život. Všetci prežívame a pociťujeme starnutie ináč.
Starnutie a smrť sú javy, ktorým sme odjakživa venovali mimoriadnu pozornosť.

V dejinách ľudstva alchymisti hľadali zázračnú živú vodu na vyliečenie starnutia a smrti. Úsilie omladiť naše telo pokračuje i v dnešnej dobe. Na trhu sú rôzne mastičky a krémy proti starnutiu. Čas však ani dnes nedokážeme zastaviť. Preto sa musíme pripraviť, že nikto z nás na tomto svete nebude večne mladý.
Starobu by sme nemali brať ako chorobu, ale ako neodlučiteľnú súčasť našej existencie.
Aj v tejto etape života máme miesto na Zemi a máme právo viesť plnohodnotný život. Málokto považuje seba samého za starého.
V spoločnosti by mali mať starí i mladí svoje čestné miesto, kde skúsenosti starých sú vyvážené aktivitou mladých a nerozvážnosť mladých vyrovnaná múdrosťou starých.

V živom organizme počas starnutia dochádza k veľkému množstvu zmien. Je ťažké určiť ich príčinu. Práve preto gerontológia pozná mnoho rôznych teórií, hypotéz, ktoré vysvetľujú starnutie.
Starší ľudia majú viac zdravotných a iných problémov, potrebujú pomoc a opateru mladých.

1. Gerontológia

1.1Starnutie

Staroba je prirodzený proces završujúci biologický vývin človeka. Staroba a starnutie je problém individuálny i spoločenský. Problematika staroby má podobu biologickú, sociálnu a psychologickú. Nárast počtu staršieho obyvateľstva vedie k zvýšeniu pozornosti k otázkam starnutia.
Starých ľudí často označujeme ako neproduktívnych, ekonomicky náročných, nežiadúcu konkurenciu mladých, nerentabilných...

1.2 Priebeh starnutia

Prechod do staroby nie je u každého bez konfliktov, často prináša problémy s ktorými sa musíme vyrovnať. Proces vyrovnávania sa s procesom starnutia je ovplyvňovaný vlastnosťami osobnosti.
Čím je človek starší, ťažšie sa prispôsobuje zmenám. V našej hierarchii sú najzávažnejšie ekonomické zmeny po odchode do dôchodku, smrť životného partnera, odchod detí z domu, vylúčenie z pracovného a následne i spoločenského života.
Hlavným spoločenským i citovým zázemím by mala byť rodina.
Vzniká i problém voľného času.

1.2.1 Starý človek v rodine

V určitých kultúrach sa preukazuje starým ľuďom zvláštna úcta a veľká láska. Starý človek nie je vytláčaný z rodiny, nie je chápaný ako bremeno.

Je zapojený do rodinného života a má v ňom patričnú úlohu a zodpovednosť. Predovšetkým má plniť cenné poslanie: svedčiť o minulosti a viesť k múdrosti mladých ľudí a budúce pokolenia.

V iných kultúrach v dôsledku priemyselného rozvoja a urbanizácie sú neprípustné formy vyhosťovania starých ľudí.
Spôsobuje nám to bolestné utrpenie a menejcennosti.
Tu je potrebné nájsť a prijať správne hodnotenie úlohy starých ľudí v občianskom spoločenstve a najmä v rodine. Život starých ľudí nám pomáha osvetliť stupnicu ľudských hodnôt.

„Korunou starcov sú deti ich detí.“(Prís 17,6)

1.2.2 Starí ľudia a voľný čas

V období starnutia a staroby ako sme už spomenuli existuje mnoho problémov. Jedným z nich je voľný čas, t.j samotné množstvo, formy spôsoby disponovania s ním.
Starí ľudia sa právom cítia neužitoční a samotní.
Chcú i naďalej využiť svoju múdrosť, skúsenosti a dostatok času. Niektorí preto pracujú ako dobrovoľníci v humanitných organizáciách. Pracujú bez nároku na odmenu, samotnou odmenou je práca. Aj takto sa dajú napraviť chyby života.

Samotná práca s nimi je ťažšia, lebo majú zdravotné problémy, sú tvrdohlaví, zatrpknutí. Podávajú slabší výkon, majú obmedzené možnosti. Napriek tomu sú ochotní pomôcť. Takto sa ďalej realizujú, dokazujú ostatným i sebe, že vek nie je prekážkou v živote.

1.3 Gerontologické poradenstvo

Špecifickou oblasťou sociálnych poradenských činností je aj gerontologické poradenstvo. Poskytuje klientele vyšších vekových skupín špeciálne služby v oblasti psychologickej, zdravotnej, sociálnej a právnej. Vychádza z poznatkov gerontológie, psychohygieny staroby a podobne.

Subjektívna klasifikácia otázok a významných článkov v hodnotovej orientácii a jej regulácia by ideálne mala viesť jednotlivca k relaxácii, regenerácii a k hodnotným formám využívania voľného času. Cieľom gerontologického poradenstva je dosiahnuť, aby ľudia vyšších vekových kategórií žili fyzicky a duševne zdraví čo najdlhšie.

Jeho realizácia je ohraničená systémom poradenskej osvety o otázkach duševnej hygieny. Okrem toho je preventívno-výchovná funkcia gerontologického poradenstva zameraná i na včasné psychologicko-filozofické ovplyvňovanie pozitívneho vnímania zmyslu života v starobe.

2.

Kvalita života

Hodnotenie kvality života sa stáva jedným z hlavných postupov, ako plánovať a hodnotiť výsledky zdravotnej starostlivosti, ošetrovateľskej a sociálnej pomoci.
Je to podmienené prístupom zdravotníkov a sociálnych pracovníkov ku klientom.
Rozhodujúca je spokojnosť, či nespokojnosť klienta.
Kvalita života podmienená zdravím je metodickým prístupom umožňujúcim dokumentovať výsledky starostlivosti zdravotnej i sociálnej. Kvalita života je podmienená ako aj sociálnym postavením tak aj ekonomickým zabezpečením. Pre jej zabezpečenie používame rôzne dotazníky, nástrojov ku zisťovaniu kvality života – HRQOL (healt related quality of life)
„Globálne hodnotenie, tento typ poskytuje všeobecné, generálne hodnotenie kvality života, väčšinou sa však nedá identifikovať postihnutie v jednotlivých oblastiach – doménach (fyzikálne, emocionálne, vitalita, atď.)“ (Petr-Kalová, 2002)

V 80-tych rokoch bol vypracovaný systém dotazníkov SF-36. Kľúčom je osem domén.
Osem domén „kvality života podmienené zdravím“:
1. Fyzické funkcie (PF)
2. Fyzické obmedzenie úloh (RP)
3. Emocionálne obmedzenie úloh (RE)
4. Fyzické a emocionálne obmedzenie sociálnych funkcií (SF)
5. Bolesť (P)
6. Vitalita (EV)
7. Celkové mentálne zdravie (MH)
8. Celkové vnímanie vlastného zdravia (GHP)

Z týchto dvoch sústav dotazníkov bol vypracovaný Royov adaptačný model v ošetrovateľstve (RAM), (HRQOL)

RAM
 Fyziologické potreby
-fyzická funkcia
-bolesť
-vitalita
 Sebauvedomovanie sa
-všeobecné vnímanie vlastného zdravia
-všeobecné duševné zdravie
 Rolové funkcie
-fyzické obmedzenie úloh
-emocionálne obmedzenie úloh
 Vzájomné závislosti
-obmedzenie sociálnych funkcií

kvalita života je subjektívnym prežívaním svojho stavu a môže byť dobrá i pri hrozivom vývoji zdravotnej situácie, ak je sociálne zabezpečenie dostačujúce.
Pocit samostatnosti, schopnosti a možnosti rozhodovať o svojom osude je veľmi dôležitý pre psychickú rovnováhu a schopnosť vyrovnávať sa so záťažovými situáciami.

3. Sociálna situácia

3.1 Adaptácia

„Prioritou sociálnej práce vo všeobecnosti je nielen ochrana ľudského života, ale udržanie prijateľnej kvality života jedinca.“ (Levická, 2002, s.122)

Je nevyhnutné venovať sa problematike adaptácie jedinca na starobu.

Cieľom je udržanie funkčnej rovnováhy medzi jedincom a jeho prostredím.
Úspešnosť adaptácie je závislá aj na individuálnej, osobnej výbave jedinca, ale aj na miere pomoci a podpory spoločnosti.

Sociálni pracovníci sa orientujú predovšetkým na medzigeneračné vzťahy a väzby, prípadne na ich deficit v živote starých ľudí a jeho dôsledky.
Pozornosť sa venuje otázke ekonomického zabezpečenia. Dostatočné zabezpečenie umožňuje kvalitné prežívanie staroby.

Ekonomický príjem je realizovaný prostredníctvom vyplácania starobného dôchodku. Väčšina staršieho obyvateľstva nemá žiadnu možnosť iného finančného príjmu.
Vzhľadom na neustále stúpajúce ceny a nedostačujúci starobný dôchodok je štandard kvality života minimálny.
„Adaptačnú schopnosť znižuje prítomnosť somatických ochorení, pričom platí, že riziko adaptačného zlyhania sa zvyšuje pri závažnom ochorení, pri akútnej dekompenzácii chronickej choroby a pri vzniku imobilizácie.“ (Hegyi, 1994, s.20)

3.2 Komplexná starostlivosť

Komplexná starostlivosť o občanov vyššieho veku zahŕňa rozmery zdravotnej, psychologickej, ekonomickej i sociálnej starostlivosti.
Riešime taktiež otázku, či je štát schopný zabezpečiť aspoň minimálnu kvalitu života.

Poskytovanie služieb sa poskytuje v štátnej sfére (domovy dôchodcov), v neštátnej sfére (domovy dôchodcov, hospice, kluby dôchodcov, charity...) prípadne ako dobrovoľná opatrovateľská služba.
Starý človek je často v dnešnej hektickej dobe dezorientovaný, stráca svoje vitálne fyzické i psychické schopnosti. Vyžaduje si určitú mieru nutnej pomoci pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a návykov.

V dnešnej dobe sa staroba predĺžila ( výška priemerného veku) a nadobudla novú kvalitu, zmenil sa obraz staroby.
Problematikou kvality ľudského života sa vo všeobecnej rovine zaoberá hlavne sociálna politika a sociológia, ktorá vhodnými legislatívnymi opatreniami vytvára predpoklady pre zabezpečenie minimálnej kvality života každému občanovi.

Záver

Starobu nemôžeme chápať len ako zmenu k horšiemu. Je to aj obdobie života s vlastnými kvalitami.
Zaoberali sme sa zmenami a situáciou v sociálnom statuse starých ľudí. Poukazujeme na právo na dôstojnú starobu a zamýšľali sme sa nad možnosťami, ako zmeniť súčasné vnímanie starých ľudí v spoločnosti.
Aj starému človeku musíme ponechať právo rozhodovať o sebe a vlastnom živote.

Ľudská dôstojnosť je nezávislá od veku, zdravia a práve preto nemôžeme siahať na dôstojnosť iného človeka.
Starý človek je často odkázaný na našu pomoc.
Je diskutabilné, či dokážeme, vzhľadom k sociálno-ekonomickým zmenám v spoločnosti zlúčiť potreby ľudí vyššieho veku.
Nedostatok vlastných ekonomických zdrojov bráni udržiavaniu alebo dosiahnutiu sociálne prijateľného štandardu života.
Je potrebné pripraviť sociálnych pracovníkov poskytujúcich sociálne služby, tak aby sa reálne mohla zlepšiť kvalita života.
Dopyt po zariadeniach poskytujúcich komplexné sociálne služby by mali vyriešiť z časti nepriaznivú sociálno-ekonomickú situáciu. Medzi najdôležitejšie faktory života patrí rodina, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní osudu starého človeka, poskytuje bezpečnosť.
Tak ako sa my budeme starať o našich rodičov, môžeme očakávať, že i naše deti sa tak budú starať o nás.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Gerontológia (ročníková práca)