Úvod


Zaoberáme sa problematikou starostlivosti o občanov vyššieho veku vo vzťahu k sociálnej situácii.
Každý z nás žije individuálny a neopakovateľný život. Všetci prežívame a pociťujeme starnutie ináč.
Starnutie a smrť sú javy, ktorým sme odjakživa venovali mimoriadnu pozornosť.

V dejinách ľudstva alchymisti hľadali zázračnú živú vodu na vyliečenie starnutia a smrti. Úsilie omladiť naše telo pokračuje i v dnešnej dobe. Na trhu sú rôzne mastičky a krémy proti starnutiu. Čas však ani dnes nedokážeme zastaviť. Preto sa musíme pripraviť, že nikto z nás na tomto svete nebude večne mladý.
Starobu by sme nemali brať ako chorobu, ale ako neodlučiteľnú súčasť našej existencie.
Aj v tejto etape života máme miesto na Zemi a máme právo viesť plnohodnotný život. Málokto považuje seba samého za starého.
V spoločnosti by mali mať starí i mladí svoje čestné miesto, kde skúsenosti starých sú vyvážené aktivitou mladých a nerozvážnosť mladých vyrovnaná múdrosťou starých.

V živom organizme počas starnutia dochádza k veľkému množstvu zmien. Je ťažké určiť ich príčinu. Práve preto gerontológia pozná mnoho rôznych teórií, hypotéz, ktoré vysvetľujú starnutie.
Starší ľudia majú viac zdravotných a iných problémov, potrebujú pomoc a opateru mladých.










1. Gerontológia

1.1Starnutie

Staroba je prirodzený proces završujúci biologický vývin človeka. Staroba a starnutie je problém individuálny i spoločenský. Problematika staroby má podobu biologickú, sociálnu a psychologickú. Nárast počtu staršieho obyvateľstva vedie k zvýšeniu pozornosti k otázkam starnutia.
Starých ľudí často označujeme ako neproduktívnych, ekonomicky náročných, nežiadúcu konkurenciu mladých, nerentabilných...


1.2 Priebeh starnutia

Prechod do staroby nie je u každého bez konfliktov, často prináša problémy s ktorými sa musíme vyrovnať. Proces vyrovnávania sa s procesom starnutia je ovplyvňovaný vlastnosťami osobnosti.
Čím je človek starší, ťažšie sa prispôsobuje zmenám. V našej hierarchii sú najzávažnejšie ekonomické zmeny po odchode do dôchodku, smrť životného partnera, odchod detí z domu, vylúčenie z pracovného a následne i spoločenského života.
Hlavným spoločenským i citovým zázemím by mala byť rodina.
Vzniká i problém voľného času.

1.2.1 Starý človek v rodine

V určitých kultúrach sa preukazuje starým ľuďom zvláštna úcta a veľká láska. Starý človek nie je vytláčaný z rodiny, nie je chápaný ako bremeno.