História

Kolibáš, Novotný: "Alkoholizmus a drogové závislosti"
Milan Dundr: "Původ a rozšíření drog (z čas. Vesmír 4/1995)"
Bohuslav Šnajder: "Zlatý trojuhelník"
John Mann: "Jedy, drogy, léky"
Ópium sa používa ako droga tisícročia. Vlastnosti makovej šťavy boli známe už v dobe mezolitika (8000-5000 pr.n.l.). Podľa tureckých zdrojov je kolískou maku zem dvoch riek - Mezopotámia. Užívanie ópia zrejme rozšírili nomádski obchodníci zo Sýrie. Ako prostriedok k utíšeniu bolesti sa používal už v 7.storočí. Jeho účinky boli známe i prvým egyptským lekárom. Arabi prevzali ópium celkom prirodzene od Egypťanov a doviezli ho do Indie. Ďalej sa ópium šírilo rôznymi cestami na východ: od 8. do 11. storočia cez Perzskú náhornú rovinu, rovinou Indu a Gangy a pozdĺž Himaláje k Bengálskemu zálivu. Od údolia Nílu sa znalosť ópia rozšírila na pobrežie Omanu, a potom pozdĺž Barmy a od Indočíny k Malajskému poloostrovu, v 17.storočí tiež z Formosy do Číny. V stredomorí bolo ópium známe ako prostriedok k utíšeniu bolesti už v dobe antiky. V starom Grécku narezávali makovice za účelom získania ópia. Rozlišovali medzi vytlačenou šťavou z plodu alebo celej rostliny zvanou meconium (podľa Mekonu, makového mesta) a mliečnou šťavou makovíc zvanou opos (od nej odvodený názov ópium). V starogréckych povestiach boli makovice zasvätené bohu spánku Morfeovi. opium_smoker.jpgopium_smoker.jpg Fajčiar ópia (55,6 kB)

Až do počiatku 17.storočia používali Číňania ópium predovšetkým pri príprave jedla k slávnostným príležistiam a ako liek. Až nástup tabaku vyvolal náhly záujem o fajčenie ópia. Keď bolo v 15.storočí objavené fajčenie tabaku, získalo veľkú popularitu medzi námorníkmi a tí tento zvyk vyviezli do Číny, Indie, Japonska a Siamu (Thajsko). V Číne sa fajčenie rozšírilo natoľko, že v roku 1644 vydal cisár Tsung-chen na tabak zákaz. Následkom toho sa ľudia preorientovali na ópium. Ešte pred skončením storočia brala túto drogu asi štvrtina obyvateľov. Tak veľký dopyt nemohla uspokojiť miestna žatva, a tak sa britská Východoindická spoločnosť rozhodla pre tento lukrativný obchod. Na počiatku 30-tych rokov minulého storočia dodávala Spoločnosť ópium v hodnote 1 milióna libier ročne, a získavala tak šestinu svojeho ročného príjmu z Indie. Najväčšiu časť ópia potom britskí a americkí obchodníci pašovali kantonským prístavom do Číny.