Hoci bolo vydaných viacej zákazov fajčenia (1730, 1796, 1799 a 1800 - posledný pod hrozbou ťažkých trestov), situácia sa skôr zhoršovala a bolo treba zakročiť. Čínska vláda ku splneniu tejto úlohy menovala komisára Lin Ce-su a ten po niekoľkých počiatočných neúspechov v marci roku 1839 úspešne zaistil a zničil zásielku 20 291 bedien indického ópia. V dôsledku toho došlo k menším nepokojom a prístav Kanton bol pre Britov uzavretý, aby sa zamedzilo daľšiemu dovozu drogy. Tým sa situácia ešte viacej vyostrila, zazneli prvé výstrely a v novembri 1839 začala prvá ópiová vojna. Trvala až do roku 1842 a behom nej britské jednotky včetne námorníctva o sile 10 000 mužov obsadili alebo zabarikádovali niekoľko prístavov. Číňania museli nakoniec kapitulovať. Na následnej mierovej konferencii v Nankingu postúpili Číňania Veľkej Británii Hongkong "na večné časy". (Neskôr však bolo rozhodnuté, že sa Hongkong Číne v roku 1997 vráti.) Čína musela tiež Veľkej Británii postúpiť väčšie práva na obchodovaní a zaplatiť 21 miliónov jüanov (tretinu tejto sumy tvorila náhrada za ópium spálené v Kantone). Import ópia sa obnovil a bol ešte intenzívnejší. V roku 1856 sa začala druhá ópiová vojna. Po ďalšej porážke museli Číňania podpísať dohodu, ktorou takmer zbavili dovážané ópium daní. Ničím nebrzdená záplava drog zaplavila krajinu: v roku 1880 dovážala Čína z Indie už viac než 6500 ton ópia. Z Číny sa fajčenie ópia rozšírilo do celého sveta. Na prelome storočí bolo v Číne odhadom cez 20 miliónov fajčiarov ópia, vo svete viac ako 100 miliónov. 20.9.1906 vydala čínska vláda Antiópiový edikt (podľa ktorého mohli byť pozemky, na ktorých bolo započaté s novou makovou kultúrou, zabavené: všetci fajčiari ópia museli byť spísaní: nesmeli znovu začať s fajčením: kto by sa fajčenia ópia do istej doby nevzdal, mohol byť prepustený: nesmeli byť otvorené nové ópiové obchody a doterajšie mali predaj ópia každoročne znižovať: fajčiarne ópia boli uzavreté). Zároveň uzavrela Čína zmluvu s indickou vládou, podľa ktorej sa mal od roku 1908 každoročne znížiť dovoz ópia o 10%. Toto opatrenie však spôsobilo nárast množstva pašovaného ópia a vtedy už známeho morfínu. Podľa činsko-anglickej zmluvy mal byť dovoz ópia uzavretý koncom roku 1917. V tej dobe sa však v majetku ópiového syndikátu v Šangaji nachádzalo veľké množstvo indického ópia, ktoré bolo po dlhom jednaní činskymi úradmi odkúpené a spálené. Vďaka Antiópiovému ediktu bola maková kultúra do roku 1917 potlačená, ale následné nepokoje v zemi umožnili jej opätovný rozkvet. Vysoké užívanie ópia neskôr ustúpilo až po komunistickej revolúcii.