Hnutie proti ópiu v Anglicku a USA viedlo v roku 1909 k 1.medzinárodnej ópiovej konvencii v Šhangaji. Táto konvencia doporučila i ostatným vládam, aby nasledovali Čínu v boji proti ópiu. Išlo predovšetkým o štáty, ktoré dovážali ópium do Anglicka. 23.1.1912 podpísalo 12 štátov v Haagu medzinárodnú ópiovú zmluvu. Následne bolo ópium, s výnimkou medicínskeho použitia, medzinárodne kontrolované a drogovými zákonmi v mnohých krajinách zakázané. V Severnej Amerike bol schválený ópiový zákon v roku 1914, vo Francúzsku v r.1916, v Holandsku a Belgicku v r.1919, v r.1920 v Anglii. Československo ho schválilo podpisom versaillskej mierovej zmluvy v r.1920, ale prevádzací zákon vyšiel až v r.1923. 19. 2. 1925 prebehla 2.medzinárodná ópiová konferencia v Ženeve s účasťou 23 štátov, ktorá ustanovenia 1.konferencie ešte rozšírila. Ópiová komisia Spojených národov bola založená v roku 1929. Vtedy pripúšťalo nelekársku spotrebu ópia 18 ázijských štátov. Po druhej svetovej vojne nasledovali protokoly tiež v Lake Success, Paríži a New Yorku. Poslednou významnejšou zmluvou je Jednotná zmluva o omamných látkach z New Yorku 1961. V európskej medicíne účinky ópia proti bolesti spopularizoval v 16.storočí Paracelsus, ktorý začal používať ópiové preparáty pod názvom laudanum (z latinského laudare = chváliť). Pôvodne to bol roztok ópia v etylalkohole, neskôr (19.stor.) bolo ópium nahradené morfiom. V psychiatrii sa ópiová tinktúra používala (až do polovice 20.storočia) na liečbu depresie. V roku 1803 bol z ópia izolovaný alkaloid morfín (Sertürner). Názov dostal podľa jeho sedatívneho účinku (Morfeus - grécky boh snenia). Po tomto objave boli izolované ďalšie opioidy - v roku 1817 narkotín (Robiquet) a narceín, kodeín (Robiquet, Pelletier), v roku 1835 tebaín (Pelletier) a v roku 1848 papaverín (Merck) atď. Po vynájdení injekčnej striekačky v roku 1853 (Dr.A.Woods,?Dr.C.Pravaz) sa morfium začalo používať ako injekčne podávané analgetikum. Týmto bolo jednak možné presnejšie dávkovanie morfínu, ale sa aj obišla jeho nepríjemná horká chuť, čo určite zvýšilo jeho popularitu. Už o niekoľko rokov na návykové vlastnosti morfia upozornili Američan Bartholow (1869) a Angličan Allbut (1870). Morfium prinieslo úľavu státisícom zranených vojakov v občianskej vojne v USA a v nemecko-francúzskej vojne v Európe (v druhej polovici 19.storočia). Tieto vojny však viedli k enormnému rozšíreniu závislosti od morfínu. Na prelome storočí nastala v Európe 1.morfiová vlna, v 20-tych rokoch potom 2.morfiová vlna. V tej dobe však už bolo morfium vytlačené novou drogou - heroínom.