referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Závitník M8 pre ručné rezanie závitov
Dátum pridania: 17.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lenny
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 688
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 19.6
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 32m 40s
Pomalé čítanie: 49m 0s
 

1.46) pre dĺžku reznej časti predrezávacieho závitníka
L1= 4.s
a vonkajší priemer závitníka dp = dN - 0,4.s, volí sa uhol nastavenia rezného kužeľa =40°.
Dĺžka reznej časti dorezávacieho závitníka musí zohľadňovať normalizovaný výbeh neprechodného závitu, takže sa volí

L2 = 2.s
Takže uhol nastavenia je = 7°.

Obr. 1.44

Obr. 1.45

Obr. 1.46

Na reznú dĺžku osových hrebienkových nástrojov nadväzuje časť kalibrovacia, ktorá je tvorená úplným profilom závitu v dĺžke niekoľkých zúbkov. V prípade, že sa jedná o osový nástroj, ktorého osový zdvih sa viaže na vedenie nástroja v rezanom profile závitu (ručné aj strojové rezanie závitníkom alebo závitnicou), nadväzná kalibrovacia časť spĺňa aj funkciu vodiacu a musí byť preto primerane dlhá. Napr. pre kotúčové závitorezné hrebienkové nože, býva dĺžka kalibrovacej časti približne 3 až 5.s, avšak u sadových závitníkov dokončovacích, býva kalibrovacia a vodiaca dĺžka až 20.s.

2. Charakteristika súčiastky

2.1 Rezanie závitov závitníkmi

Rezanie závitov závitníkmi je v súčasnosti najpoužívanejšie v bežnej strojárskej praxi. Využíva sa najmä na zhotovenie malých a stredných priemerov.


Závitník je v podstate skrutka s presným profilom závitu, vyrobená z rezného materiálu a prispôsobená na oddeľovanie triesok (obr. 2.11). Závit je prerušený jednou až ôsmimi drážkami vhodného tvaru, aby sa vytvorili uhly rezného klina, čiže uhol čela a uhol chrbta.


Obr. 2.11Závitník

Závitníky sú najbežnejšie používané nástroje na výrobu vnútorných závitov, rovnako závitové čeľuste (závitnice) na výrobu vonkajších závitov.
Ich funkcia je odvodená od vzájomného vzťahu protiprvkov :
Skrutka - matica, takže konštrukcia ich tvarovej kalibrovacej a vodiacej časti sa priamo viaže na profil a rozmery rezaného závitu (vzájomný kontakt bez vôle).

Závit sa reže ručne alebo strojovo. Pri ručnom rezaní v slepých dierach a dierach dlhších ako 1,5 D sa používa súprava závitníkov. Na bežný metrický závit má súprava tri závitníky a na jemné dva. Prvé dva závitníky závit podrezávajú a tretí ho kalibruje. Prvý závitník odoberá 60 %, druhý 30 % a tretí 10 % materiálu. Všetky majú rezný kužeľ, ktorý je pri prvých dvoch závitníkoch súpravy dlhší.

Pri strojovom rezaní závitu má jeden závitník kratší rezný kužeľ s priebežnými aj nepriebežnými drážkami alebo maticové závitníky na priechodné diery s dlhým rezným kužeľom.

Opotrebované nástroje sa ostria tanierovými tvarovými brúsnymi kotúčmi. Uhol čela γ0 sa nastavuje nasunutím osi závitníka o hodnotu h od roviny brúsneho kotúča (obr. 2.12 a)

kde D je veľký priemer závitníka.
Ostrenie chrbtovej časti rezného kužeľa je na obr.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: VASILKO K., HRUBÝ J., LIPTÁK J. : Technológia obrábania a montáže, ALFA Bratislava, 1991, ŘASA J. a kol. : Výpočetní metódy v konstrukci řezných nástrojú, STNL Praha, 1986, GOČ. J : Konštrukcia a výroba nástrojov, ALFA Bratislava, 1988, BUDA, J. , BÉKÉS, J. : Teoretické základy obrábania kovov, ALFA Bratislava, 1977, FIALA J., BEBR A., MATOŠKA Z.: Strojnicke tabulky 1, STNL Praha, 1987, LEINVEBER J., ŘASA J., VAVRA P.: Strojnické tabulky, Scientia Praha, 1999, ŠURJAK J.: Technické materiáli I., FVT Prešov, 2002
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.