Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Závitník M8 pre ručné rezanie závitov
Dátum pridania: | 17.09.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lenny | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 688 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.6 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 32m 40s |
Pomalé čítanie: | 49m 0s |
Šírka zubov (hrebienka) nesmie byť príliš veľká, aby nezvyšovala krútiaci moment zaťažujúci závitník (trenie nástroja o obrobok), ani príliš malá, lebo musí zaistiť dostatočnú pevnosť zubov, potrebný počet preostrení a dobré vedenie nástroja pri práci.
8. Tvar a veľkosť pracovného priestoru zubovej medzery - pri ich stanovení vychádzame z priestorových rozmerov odoberanej triesky.
9. Priemer nástroja na čele - s ohľadom na dobré zavedenie závitníka do diery platí :
závitník na metrický závit (obr. 2.11a) dč = Dot - 0,1s
kde s je stúpanie závitu
10. Dĺžka rezného kužeľa - z obrázka 2.11a vyplýva
11. Dĺžka kalibrovacej časti - sa stanoví zo vzťahu
lk = lz - lr
kde lz je celková dĺžka závitovej časti, ktorá je pre jednotlivé typy závitníkov udávaná v príslušných štátnych normách.
12. Upínacia časť sa volí podľa typu upínača nástroja používaného na danom obrábacom stroji, rozmery sa volia podľa typu a veľkosti závitníka. Konkrétne hodnoty sú pre závitníky uvedené v STN 22 3010 až 22 3097.
13. Kontrola pevnosti nástroja - podľa skúseností z praxe dochádza u závitníkov ku strate jeho funkčnej schopnosti z dôvodov prekročenia pevnosti nasledujúcich konštrukčných prvkov :
- brit - dôjde k vyštiepeniu ostria (alebo zuba) na brite zuba (obr. 2.43a)
- zub (hrebienok) - dôjde k vylomeniu časti alebo celého závitového hrebienka (obr. 2.43b)
- teleso nástroja - praskne závitník vplyvom prekrútenia (obr. 2.43c)
Obr. 2.43 Obr. 2.44
Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené konštrukčné prvky sú tvarovo zložité, je možné podľa súčasných znalostí previesť iba orientačné kontrolné výpočty, založené na silno zjednodušených predpokladoch. Aj cez túto skutočnosť je však nutné v každom prípade skontrolovať pevnosť uvedených konštrukčných prvkov.
Pred výpočtom je nutné stanoviť charakter, veľkosť, smer a zmysel zaťažujúcich síl (obr. 2.44) pri výpočte počítame iba so zložkou reznej sily Fc, vplyv zložiek Ff a Fp zanedbávame. Veľkosť zložky Fc pôsobiacu na jeden zub určíme zo vzťahu :
kde Mk je krútiaci moment zaťažujúci závitník.
2.5 Zaťažujúce činitele
·Krútiaci moment vretena obrábacieho stroja
·Rezné sily
·Teplo vznikajúce pri rezaní
·Podmienky rezania : hĺba rezu, rezná rýchlosť, posuv
·Tuhosť technologickej sústavy a kmitanie sústavy
·Spôsob zaťaženia nástroja ( rezanie závitov : namáhanie na krut a vzper )
3.
Zdroje: VASILKO K., HRUBÝ J., LIPTÁK J. : Technológia obrábania a montáže, ALFA Bratislava, 1991, ŘASA J. a kol. : Výpočetní metódy v konstrukci řezných nástrojú, STNL Praha, 1986, GOČ. J : Konštrukcia a výroba nástrojov, ALFA Bratislava, 1988, BUDA, J. , BÉKÉS, J. : Teoretické základy obrábania kovov, ALFA Bratislava, 1977, FIALA J., BEBR A., MATOŠKA Z.: Strojnicke tabulky 1, STNL Praha, 1987, LEINVEBER J., ŘASA J., VAVRA P.: Strojnické tabulky, Scientia Praha, 1999, ŠURJAK J.: Technické materiáli I., FVT Prešov, 2002