Novomeský:
"Drogy: História - Medicína - Právo"
Ópium v priebehu vyzrievania mení svoju farbu aj konzistenciu. Čerstvejšie ópium je poloelastická, cestovitá, sivozelená hmota, vnútri vlhká a na pohmat diskrétne lepkavá. Niekedy pripomína nazelenalý sklenársky tmel (git). Balí sa do rastlinných listov alebo jemných hliníkových fólii, previazaných povrázkom alebo pevnými výhonkami rastlín. Takéto jednotlivé kusy ópia majú obvykle guľovitý alebo oválny tvar, prípadne tvar hranatej tehličky hmotnosti až 1,5 kg. Uvedený spôsob balenia ópia je skôr charakteristický pre indickú provenienciu drogy. Ópium maloázijskej produkcie sa dodáva na trh obvykle staršie a zrelšie, tuhoelastické až celkom vytvrdnuté, krehkej konzistencie, tmavohnedej až hnedočiernej farby. Toto ópium sa obvykle lisuje do plochých koláčikov hmotnosti okolo 250 g, na povrchu hnedočiernych, vo vnútri hnedočervených. Inokedy sa z tohto ópia lisujú podlhovasté tyčinky a tehličky dĺžky do 20 cm, pripomínajúce farbou i štruktúrou bakelit. Ópium typu čandu je polotekutá belavá hmota s charakteristickým zápachom po zatuchnutom maku. Lokálna indická varianta ópia - galí - je zelenohnedá až tmavohnedá poloelastická gulôčka s priemerom približne 5 mm. Ópiový popol dross je svetlosivohnedý, jemne lístkovitý, rozotierateľný medzi prstami, pripomínajúci bežný tabakový popol z fajky. Možno povedať, že čím menej vyzreté je ópium, tým má výraznejší charakteristický, niekedy dosť nepríjemný zápach po splesnivenom maku. U nevyzretých foriem ópia, obsahujúcich až 20% vody, môže byť tento charakteristický zápach prekrytý zápachom plesní, ktoré sa na povrchu surového vlhkého ópia, najmä v nepriedušnom alumíniovom obale, dobre množia. Zrelšie, tmavšie a tvrdšie formy ópia môžu byť už celkom bez zápachu. Ópium, najmä menej vyzreté, má po ochutnaní fragmentu drogy v ústach nepríjemnú chuť a dosť charakteristicky vyvoláva u degustátora pocity nevoľnosti. Ópium sa najčastejšie fajčí v drevených, hlinených alebo sklenených fajkách, charakteristických svojou malou hlavičkou (súdkom) a dlhou trúbeľou na dosiahnutie chladného dymu. Časté je tiež fajčenie ópia vo vodných fajkách (nargilé), kde dym prebubláva vodou. Tento spôsob fajčenia ópia je charakteristický pre krajiny Blízkeho Východu. Menej často sa surové ópium primiešava k tabaku do cigariet.