V Malej Ázii začína obrad prípravy ópia na fajčenie tak, že fajčiar rozmieša v dlani niekoľko malých úlomkov ópia s vlastnými slinami a z takto vzniknutej hmoty ušúľa gulôčku, ktorú vloží do hlavičky fajky s malým množstvom tabaku a obsah zapáli. Ópium s tabakom vo fajke iba pomaly tlie. Inokedy fajčiari použijú priamo malý fragment ópiovej hmoty, ktorý napichnutý na drôtiku alebo na ihle nahrejú nad plameňom. Účinkom tepla ópiová masa zmäkne a možno ju vložiť do fajky. Ópium sa fajčí pomaly, krátkymi vdychmi s nasledujúcim zadržaním dychu, aby sa maximum účinných látok dostalo cez pľúca do krvného obehu. Jednorázová dávka ópia vo fajke stačí asi na 10-15 vdychov. Fajčiari ópia počas konzumu drogy obvykle ležia, aby potlačili pocity nevoľnosti, ktoré sú aj u chronických užívateľov dosť časté. Fajčenie ópia je charakteristické skôr pre Orient, v Európe a v USA sa s ním možno stretnúť skôr sporadicky u cudzincov, prichádzajúcich sem s orientálnych krajín. Keďže sa ópium pomerne dobre vstrebáva aj cez sliznicu zažívacieho traktu, je možné ho požiť aj v potrave, čo je však podstatne zriedkavejšia forma ópiového abúzu. opiáty prírodné alkaloidy ópia
opioidy 1. polosyntetické a syntetické deriváty alkaloidov ópia
2. celá skupina zahrňujúca prírodné aj syntetické alkaloidy, ktoré sa viažu na opiátové receptory v mozgu
Novomeský:
"Drogy: História - Medicína - Právo"

Mak siaty (Papaver somniferum var. album Linné) je základným prírodným zdrojom i rezervoárom ópia a jeho derivátov. Tvorba alkaloidov v rastline je podmienená jej fytochemickými vlastnosťami, určovanými predovšetkým vhodnými geograficko-klimatickými podmienkami rastu, ako aj pôdnym zložením. U nás rastúce varianty divého maku (vlčí mak, Papaver rhoeas Linné) neobsahujú nijaké potenciálne využiteľné alkaloidy, okrem malého množstva alkaloidu rhoeadínu s účinkami pripomínajúcimi kodeín. V niektorých oblastiach Orientu sa pestuje variant maku Papaver bracteatum (orientale), obsahujúci alkaloid thebaín. Thebaín, sám o sebe nevýznamný, môže slúžiť na syntézu iných farmakologicky významných látok (kodeín, oxymorfon, naloxin a pod.). Po odpadnutí okvetných lístkov sa na vrchole makovej rastlinky vysokej 1-1,5 m vytvorí známa zelená tobolka, obsahujúca množstvo makových semienok. Ak sa táto tobolka u vhodného druhu maku pozdĺžne nareže, z jej zvláštnych mikroskopických trubicových útvarov v stene (mliečnice) začne pomaly vytekať lepkavá sivobelavá šťava. Na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa najskôr na polopružnú zelenohnedú, neskôr tuhnúcu svetlohnedú až celkom tvrdú tmavohnedú hmotu - ópium. Surové ópium nie je teda nič iné, ako na vzduchu vysušená šťava narezaných - nezrelých makovíc.