Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ópium

Novomeský:
"Drogy: História - Medicína - Právo"
Ópium v priebehu vyzrievania mení svoju farbu aj konzistenciu. Čerstvejšie ópium je poloelastická, cestovitá, sivozelená hmota, vnútri vlhká a na pohmat diskrétne lepkavá. Niekedy pripomína nazelenalý sklenársky tmel (git). Balí sa do rastlinných listov alebo jemných hliníkových fólii, previazaných povrázkom alebo pevnými výhonkami rastlín. Takéto jednotlivé kusy ópia majú obvykle guľovitý alebo oválny tvar, prípadne tvar hranatej tehličky hmotnosti až 1,5 kg. Uvedený spôsob balenia ópia je skôr charakteristický pre indickú provenienciu drogy. Ópium maloázijskej produkcie sa dodáva na trh obvykle staršie a zrelšie, tuhoelastické až celkom vytvrdnuté, krehkej konzistencie, tmavohnedej až hnedočiernej farby. Toto ópium sa obvykle lisuje do plochých koláčikov hmotnosti okolo 250 g, na povrchu hnedočiernych, vo vnútri hnedočervených. Inokedy sa z tohto ópia lisujú podlhovasté tyčinky a tehličky dĺžky do 20 cm, pripomínajúce farbou i štruktúrou bakelit. Ópium typu čandu je polotekutá belavá hmota s charakteristickým zápachom po zatuchnutom maku. Lokálna indická varianta ópia - galí - je zelenohnedá až tmavohnedá poloelastická gulôčka s priemerom približne 5 mm. Ópiový popol dross je svetlosivohnedý, jemne lístkovitý, rozotierateľný medzi prstami, pripomínajúci bežný tabakový popol z fajky. Možno povedať, že čím menej vyzreté je ópium, tým má výraznejší charakteristický, niekedy dosť nepríjemný zápach po splesnivenom maku. U nevyzretých foriem ópia, obsahujúcich až 20% vody, môže byť tento charakteristický zápach prekrytý zápachom plesní, ktoré sa na povrchu surového vlhkého ópia, najmä v nepriedušnom alumíniovom obale, dobre množia. Zrelšie, tmavšie a tvrdšie formy ópia môžu byť už celkom bez zápachu. Ópium, najmä menej vyzreté, má po ochutnaní fragmentu drogy v ústach nepríjemnú chuť a dosť charakteristicky vyvoláva u degustátora pocity nevoľnosti. Ópium sa najčastejšie fajčí v drevených, hlinených alebo sklenených fajkách, charakteristických svojou malou hlavičkou (súdkom) a dlhou trúbeľou na dosiahnutie chladného dymu. Časté je tiež fajčenie ópia vo vodných fajkách (nargilé), kde dym prebubláva vodou. Tento spôsob fajčenia ópia je charakteristický pre krajiny Blízkeho Východu. Menej často sa surové ópium primiešava k tabaku do cigariet.

V Malej Ázii začína obrad prípravy ópia na fajčenie tak, že fajčiar rozmieša v dlani niekoľko malých úlomkov ópia s vlastnými slinami a z takto vzniknutej hmoty ušúľa gulôčku, ktorú vloží do hlavičky fajky s malým množstvom tabaku a obsah zapáli. Ópium s tabakom vo fajke iba pomaly tlie. Inokedy fajčiari použijú priamo malý fragment ópiovej hmoty, ktorý napichnutý na drôtiku alebo na ihle nahrejú nad plameňom. Účinkom tepla ópiová masa zmäkne a možno ju vložiť do fajky. Ópium sa fajčí pomaly, krátkymi vdychmi s nasledujúcim zadržaním dychu, aby sa maximum účinných látok dostalo cez pľúca do krvného obehu. Jednorázová dávka ópia vo fajke stačí asi na 10-15 vdychov. Fajčiari ópia počas konzumu drogy obvykle ležia, aby potlačili pocity nevoľnosti, ktoré sú aj u chronických užívateľov dosť časté. Fajčenie ópia je charakteristické skôr pre Orient, v Európe a v USA sa s ním možno stretnúť skôr sporadicky u cudzincov, prichádzajúcich sem s orientálnych krajín. Keďže sa ópium pomerne dobre vstrebáva aj cez sliznicu zažívacieho traktu, je možné ho požiť aj v potrave, čo je však podstatne zriedkavejšia forma ópiového abúzu. opiáty prírodné alkaloidy ópia
opioidy 1. polosyntetické a syntetické deriváty alkaloidov ópia
2. celá skupina zahrňujúca prírodné aj syntetické alkaloidy, ktoré sa viažu na opiátové receptory v mozgu
Novomeský:
"Drogy: História - Medicína - Právo"

Mak siaty (Papaver somniferum var. album Linné) je základným prírodným zdrojom i rezervoárom ópia a jeho derivátov. Tvorba alkaloidov v rastline je podmienená jej fytochemickými vlastnosťami, určovanými predovšetkým vhodnými geograficko-klimatickými podmienkami rastu, ako aj pôdnym zložením. U nás rastúce varianty divého maku (vlčí mak, Papaver rhoeas Linné) neobsahujú nijaké potenciálne využiteľné alkaloidy, okrem malého množstva alkaloidu rhoeadínu s účinkami pripomínajúcimi kodeín. V niektorých oblastiach Orientu sa pestuje variant maku Papaver bracteatum (orientale), obsahujúci alkaloid thebaín. Thebaín, sám o sebe nevýznamný, môže slúžiť na syntézu iných farmakologicky významných látok (kodeín, oxymorfon, naloxin a pod.). Po odpadnutí okvetných lístkov sa na vrchole makovej rastlinky vysokej 1-1,5 m vytvorí známa zelená tobolka, obsahujúca množstvo makových semienok. Ak sa táto tobolka u vhodného druhu maku pozdĺžne nareže, z jej zvláštnych mikroskopických trubicových útvarov v stene (mliečnice) začne pomaly vytekať lepkavá sivobelavá šťava. Na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa najskôr na polopružnú zelenohnedú, neskôr tuhnúcu svetlohnedú až celkom tvrdú tmavohnedú hmotu - ópium. Surové ópium nie je teda nič iné, ako na vzduchu vysušená šťava narezaných - nezrelých makovíc.

V tejto podobe sa droga dodáva priamo ku konzumentom, alebo častejšie do ilegálnych laboratórii na ďalšie spracovanie. Vhodný botanický variant maku siateho ako zdroja ópia ideálne rastie v oblasti prozaického Zlatého trojuholníka, tvoreného štátmi Thajsko, Barmský zväz a Laos, v geografickom pásme približne medzi 15°-30° sev.šírky. Rovnako dobre sa však maku darí aj v Číne, Iráne, Pakistane, Turecku, Indii a dokonca aj v Austrálii. Ópiový mak vynikajúcu vegetuje na slnečných, dobre presvetlených svahoch hôr okolo 1000 m n.m. Pravdepodobne najväčším súčasným ilegálnym producentom ópia je Bramský zväz (odhadom expertov až 800 ton ročne), ročná produkcia ópia v Thajsku sa pohybuje okolo 40-60 ton. Drogové varianty:
Surové ópium - základná surovina pre výrobu ďalších drogových derivátov. Obsahuje približne 10% morfínu. Možno ho fajčiť. Galí - drobná gulôčka menej čistého ópia, ktorá sa vkladá pod jazyk a zapíja tuhým čajom (India). Čandu - purifikované ópium, droga s nízkym obsahom prímesí, získaná opakovaným preváraním, filtráciou a zahusťovaním vodného roztoku ópia. Veľmi vyhľadávaná droga najmä na orientálnom trhu. Dross - popol čistého ópia, vyfajčeného vo fajke. Obsah záujmových látok je nízsky, čomu zodpovedá aj banálna cena drogy, ktorá je v Oriente určená pre najnižšie sociálne vrstvy. Morfín - najdôležitejší prírodný alkaloid ópia, distribuovaný v prášku alebo v roztoku. Kodeín - ďalší prírodný alkaloid ópia, nachádza sa v ňom v nízskej koncentrácii 0,7%-2,5%. Obsahujú ho niektoré lieky (napr. antitusiká). Heroín - polosyntetický preparát, získaný acetyláciou morfínu (diacetylmorfín) a upravený obvykle na hydrochlorid. Syntetické (polosyntetické) opioidy - obvykle oficiálne výrobky farmaceutického priemyslu, ako napríklad oxykodon, hydromorfon (Dilaudid), etylmorfín (Diolan), meperidin (Dolsin), metadon, ďalej antagonisti ako napr. naloxon, alebo buprenorfín (parc.agon./ant.).. Braun - zmes derivátov kodeínu, je (bol) vyrábaný ilegálne z dostupných liekov, ktoré obsahujú kodeín. Je to československá špecialita, v sučasnosti ho vytláča heroín. (Presl)

Mečíř:
"Zneužívaní alkoholu a nealkoholových drog u mládeže"
Na získanie jedného kilogramu surového ópia je potrebná šťava z 20,000 nezrelých makovíc (spracováva sa tiež celá rastlina maku). Z 10 kilogramov surového ópia sa získa jeden kilogram morfínovej bázy. Acetylovaním sa z nej získa heroín (diacetylmorfín) - z jedného kilogramu morfínu sa takto získa asi 100 gramov heroínu.

Nerad,Neradová:
"Některé aspekty problematiky závislosti na heroínu"
White (..citations.html - op03#3): udáva odlišné čísla: ku zberu 1,6 kg surového ópia je treba asi 3000 makovíc, pričom každá makovica sa narezáva celkom 5x a deň po narezaní sa škrabkou stiera nahnednutá šťava. Rozdiely v údajoch môžu byť spôsobené odlišnými postupmi pri zbere surového ópia. Slangové názvy: (rôzne zdroje)
Ópium.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk