S akým obalom si (ne)dokáže poradiť životné prostredie - RECYKLÁCIA
Keď člověk vyhodí na skládku obaly z dreva, kovu, skla alebo plastu, životné prostredie si dokáže samo poradiť iba s drevom. Sklo, plast a kov nedokáže rozložiť. Sú to umelo vytvorené obalové prostriedky. Ľudia sa snažia životné prostredie chrániť či už recykláciou alebo spalovaním. Neuvedomujú si, že aj spalovanie plastov vážne ohrozuje životné prostredie. Plyny, ktoré sa při spalovaní plastov vypúšťajú do ovzdušia ktoré dýcha každý z nás, vážne poškodzujú životné prostredie ale aj náš organizmus.
 Recykláciou nazývame proces v rámci, ktorého vyrobíme zo starého, zničeného materiálu nový (napr. zo starého papiera v papierňach nový). Oproti likvidácii tak ušetrí recyklácia prírodné zdroje, energiu a zníži množstvo konečných odpadov.
 Recyklácia znižuje množstvo odpadov, ktoré by sa inak museli likvidovať na skládkach, v spaľovniach. Nebezpečnosť nelegálnych, divokých skládok odpadov alebo ich spaľovanie v domácnostiach, na záhradách je už dnes zbytočne podrobne rozoberať.
 Avšak aj riadené skládky odpadov predstavujú dlhodobé riziko pre podzemné vody a problém predstavuje aj skládkový plyn. Podkladanie riadených skládok plastovými podložiami nie je riešením. Tieto podložia majú obmedzenú životnosť (max. niekoľko desiatok rokov, najlepšie pre nebezpečné odpady do 100 r.). Rozkladné procesy vnútri skládky sú spomalené. Ani škodliviny organickej povahy dlho nepodliehajú biodegradácii a anorganické toxíny ostávajú nedotknuté… Na skládke sa ako vedľajší produkt rozkladných mikroorganizmov vytvárajú rizikové plyny, ktoré prenikajú do okolitého prostredia a kontaminujú ho. Sú známe lekárske štúdie, ktoré ukazujú na nárast niektorých druhov rakovín u ľudí žijúcich v okolí skládok odpadov (nebezpečných a komunálnych).
 Spaľovňa odpadov zníži objem odpadu o 80 - 90 %, váhu o 1/3 a môže vyrábať energiu

Čo musí byť na obale
Obal je dôležitý nielen pre ochranu, ale aj pre informáciu spotrebiteľa. No tu sa hneď vynára niekoľko problémov, pretože:
 mnohé zahraničné etikety sa líšia od tuzemských, bežný spotrebiteľ im nerozumie (* výrobcovia niekedy neuvádzajú úplný popis zloženia)
 používajú sa nič nehovoriace skratky „E“

Musí obsahovať tieto základné údaje:
 Názov výrobku
 Rozbor výrobku
 Výrobca
 Dodávateľ
 Dátum výroby
 Dátum spotreby
 Čiarový kód
 Množstvo