Problematika klonovania

Americkým vedcom sa podarilo naklonovať prvé ľudské embryo. Súkromná americká výskumná spoločnosť, ktorá oznámila svoj takzvaný úspech, tvrdí, že v nijakom prípade nemá v úmysle klonovať ľudské bytosti. Naklonované ľudské embryá majú vraj slúžiť výhradne na výskum kmeňových buniek a na liečebné účely. „Je to bunkový život, nie ľudský,“ vyhlásil výkonný riaditeľ spoločnosti Advanced Cell Technology Michael West. Pri klonovaní vedci použili klasický postup: zobrali bunku z kože darcu a ľudské vajíčko. Z vajíčka odstránili genetický materiál (DNA) a nahradili ho DNA z jadra darcovej bunky. Vajíčko sa začalo deliť, akoby bolo oplodnené spermiou, vedci však zabránili jeho ďalšiemu vývoju v štádiu, keď ho tvorilo šesť buniek. Kmeňové bunky sú v podstate univerzálne, môžu sa vyvinúť na akýkoľvek typ tkaniva, ktoré by mal pacientov organizmus po transplantácii v podstate bez komplikácií prijať. To je aj jeden z argumentov vedcov, ktorí chcú rozvinúť techniku klonovania ľudských embryí na liečebné účely.

Európska komisia: Odmieta klonovanie ľudských embryí na akékoľvek účely a v rámci vedeckých programov nebude také výskumy podporovať. Členským štátom EÚ však nemôže nič zakazovať, ani prikazovať.

Vatikán: Jednoznačne odsúdil klonovanie ľudských embryí, ktoré katolícka cirkev považuje už za ľudský život. Podľa Vatikánu robia vedci neprípustné pokusy už na ľudskom živote, nie na bunkách. „Pred narodením nie sme bunkami, ale ľudským embryom.. životom, ktorého dôstojnosť treba chrániť ako každý iný ľudský,“ uviedol tajomník Kongregácie pre doktrínu viery arcibiskup Tarcisio Bertone. Podľa jeho slov znamená využitie ľudského embrya z etického hľadiska ukončenie nevinného ľudského života.

S Bertoneho názorom súhlasí aj arcibiskup Javier Lozano Barragan, riaditeľ biotechnologického inštitútu Katolíckej univerzity v Ríme. „Za účelom dosiahnutia cieľa, ktorý je sám osebe dobrý, sa musí zničiť embryo. Takže je to eticky odsúdeniahodná metóda,“ vyhlásil pre denník La Stampa.

Roslinov inštitút, ktorý vyklonoval ovcu Dolly: Vyklonovanie ľudského embrya do štádia šiestich buniek vedci nepovažujú zatiaľ za prevrat vo vede, skôr za politický a morálny medzník. Naďalej ale vystupujú proti pokusom klonovať človeka. Pripomínajú, že narodeniu Dolly predchádzalo 277 neúspešných pokusov. Okrem ohrozenia života matky, pri pokuse vyklonovať živého tvora ide aj o riziko vážneho poškodenia plodu. Vyklonovaný tvor navyše predčasne starne.
Čo vraj znamená klonovanie na liečebné účely?
Vedcom vraj ide o získanie tzv. kmeňových buniek, ktoré sa vytvárajú v počiatočnom štádiu vývoja ľudského embrya, v ktorom je už vytvorený nový ľudský genón čiže nový ľudský kód. Tieto bunky sú univerzálne - vyvíjajú sa na všetky typy buniek a tkanív ľudského organizmu. Vedci, ktorí vyklonujú ľudské embryo, jeho vývoj zastavia v štádiu, keď sa vyvinú kmeňové bunky. Toto štádium však možno považovať za likvidáciu ľudskej bytosti, pretože ako sme už spomínali, embryo má už svoj vlastný genóm. Potom tieto kmeňové bunky oddelia a vedci sa snažia získať potrebný typ buniek alebo tkaniva. Vedci zo spoločnosti, kde vyklonovali prvé ľudské embryo, odhadujú, že liečbu takýmto spôsobom ťažko možno očakávať skôr ako o desať rokov. Aká je jeho hlavná výhoda?

Pri klonovaní je použitá bunka, presnejšie genetická informácia z jadra bunky, z tela pacienta, takže pri transplantácii mu nehrozia také komplikácie ako pri transplantácii orgánov z tela darcu. Recept na výrobu jedincov ako Dolly je zhruba takýto: Z chladničky sa vyberie pár buniek, získaných z originálu. Napríklad z vemena dospelej ovce. Bunky sa nechajú pár dní hladovať, potom sa z nich vyberú jadrá. Každé jednotlivé jadro je vsadené do vajíčka, z ktorého bolo jeho vlastné jadro odstránené. Tých pár vajíčok, ktoré sa začnú správať ako oplodnené, sa po čase implantuje do materníc oviec-hostiteliek. Ak aspoň jedna z nich vynosí a porodí zdravé mláďa, zázrak je na svete. Procedúra je vežmi pracná. Aj odborníkovi sa vydarí len jeden z dvesto-tristo pokusov.