Pri hláskovaní skratky je rozhodujúca jej identifikácia, jej stotožnenie s jednotlivými písmenami a to môže zabezpečiť iba jej hláskovanie podľa zásad hláskovania písmen slovenskej abecedy.2)
Mám ukončenú obchodnú akadémiu, čo znamená, že uvedená anglická skratka pre mňa nie je cudzia. Hlavne v maturitnom ročníku sme ju na hodinách ekonomiky neustále "omielali". Napriek tomu, že z televíznej obrazovky som počula len jej anglickú verziu, v škole sme ju vždy čítali po slovensky. Teraz viem, že som sa ju učila správne a v rovnakej forme ju budem používať aj naďalej.

Ako sa volá ulica pomenovaná podľa sídelnej jednotky Ostredky?
Ostredková či Ostredská ulica?
Otázka bola do redakcie poslaná z oddelenia vnútornej správy Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ulica je pomenovaná podľa sídelnej jednotky v Bratislave nesúcej názov Ostredky.
Od zemepisných názvov sa vzťahové prídavné mená spravidla tvoria príponami –ský, -cký, -iansky. Medzi zemepisné názvy zaraďujeme aj názvy častí miest a obcí ako základných sídelných jednotiek nepredstavujúcich samostatné sídelné jednotky, napr. Bratislava – bratislavský, Levice – levický, Ružinov – ružinovský.
Príponou –ový sa tvoria vzťahové prídavné mená od všeobecných podstatných mien, napr. strom – stromový, fazuľa – fazuľový, ale i ostredok – ostredkový (vo význame malý kus poľa). Ak je však názov ulice motivovaný názvom sídelnej jednotky, t.j. zemepisným názvom, malo by ho tvoriť prídavné meno so zakončením –ský, ostredský.3)
V tomto príklade sú potrebné znalosti z oblasti zemepisu, ktorými sa nie každý môže pochváliť. V podstate to nie je nevyhnutné. Stačí len vedieť ktorú knižku treba otvoriť a nalistovať v nej potrebné údaje, porovnať ich s inými a hneď vieme, čo a ako je z jazykovedného hľadiska vyhovujúce.

Od Rudolfa Schustera či od Rudolfa Schustra?
Priezvisko nášho súčasného prezidenta sa v bežnej reči skloňuje dvojako. Jedni ho skloňujú so zachovaním samohlásky e: Rudolfa Schustera, Rudolfovi Schusterovi, iní zasa s vynechaním samohlásky e: Rudolfa Schustra, Rudolfovi Schustrovi.
V spisovnej slovenčine sa uplatňuje všeobecná zásada. Podľa nej pri skloňovaní priezvisk vkladná samohláska e zvyčajne vypadáva v priezviskách domáceho pôvodu zakončených na –ec alebo –ek, ak priezvisko súvisí so všeobecným menom alebo iným vlastným menom. Napr. Adamec (súvisí s krstným menom Adam) – Adamca, Hronec (súvisí s názvom rieky Hron) – Hronca, Chovanec (súvisí s pomenovaním dieťaťa prijatého do výchovy) – Chovanca.
Iná situácia je pri skloňovaní priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na –ec, pri ktorých sa samohláska e zvyčajne zachováva, napr. Kerec – Kereca, Fusek – Fuseka, Remek – Remeka.