Kultúra slova

Tento časopis vychádza šesťkrát ročne. Príspevky jednotlivých čísel sú tematicky rozdelené do tých istých rubrík. Konkrétne som pracovala so všetkými číslami za rok 2000. Sústredila som sa iba na rubriku s názvom Spytovali ste sa. Táto je venovaná listovým otázkam čitateľov časopisu, ktoré sa týkajú spisovných podôb rôznych slov, slovných spojení, s ktorými sa stretávajú v praxi, či v bežnom živote. Odborne na ne odpovedá prevažne PaedDr. Matej Považaj, CSc., hlavný redaktor časopisu. Mnou vybrané nasledujúce otázky sú zodpovedané iba hlavným redaktorom.
Mojou úlohou bolo z už spomenutej rubriky časopisu Kultúra slova povyberať tie príspevky, ktoré ma najviac zaujali a z ktorých som sa taktiež aj niečo naučila, či utvrdila svoju znalosť slovenského jazyka.

Zmluva o diele, nie zmluva o dielo.
V spisovnej slovenčine má slovo zmluva väzbu s lokálom, napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere a rovnako aj v spojení zmluva o diele. V tejto podobe sa uvedené spojenie nachádza v Krátkom slovníku slovenského jazyka (1997) aj v Slovníku slovenského jazyka (1959).
V Občianskom zákonníku sa ustálená väzba s lokálom pri slove zmluva nerešpektovala a v rozpore s pomenovaniami všetkých ostatných zmlúv sa v tomto jedinom prípade použila väzba s akuzatívom, zmluva o dielo. Takýto postup nebol vecne odôvodnený a nemal oporu ani v jazykových príručkách.1)
Myslím si, že toto je viac než jasný príklad toho, keď niekto nepovolaný (úradník) vytvorí slovné spojenie podľa vlastného úsudku a ani sa nesnaží overiť si jeho spisovnosť v kodifikovaných príručkách. Ľuďom v kanceláriách zrejme vôbec nevadilo, že daný výraz bude neskôr všeobecne používaný tak, ako oni určili, teda z hľadiska jazyka nesprávne. V tomto prípade očividne viazla spolupráca jazykových odborníkov so zákonodarcami. Ako sa má hláskovať skratka OECD v slovenčine?
OECD ako [o-e-cé-dé] alebo [ó-í-sí-dí]?

Je to anglická skratka anglického názvu medzinárodnej Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá má v angličtine podobu Organization for Economic Cooperation and Development.
Anglický spôsob hláskovania skratky OECD v podobe [ó-í-sí-dí] je odôvodnený vtedy, ak hovoríme po anglicky, ak celý text je v angličtine. Ak však túto anglickú skratku používame v slovenskom texte, v rámci slovenskej vety, je odôvodnené hláskovať ju tak, ako sa hláskujú písmená v slovenskej abecede, teda [o-e-cé-dé].
Pri hláskovaní skratky je rozhodujúca jej identifikácia, jej stotožnenie s jednotlivými písmenami a to môže zabezpečiť iba jej hláskovanie podľa zásad hláskovania písmen slovenskej abecedy.2)
Mám ukončenú obchodnú akadémiu, čo znamená, že uvedená anglická skratka pre mňa nie je cudzia. Hlavne v maturitnom ročníku sme ju na hodinách ekonomiky neustále "omielali". Napriek tomu, že z televíznej obrazovky som počula len jej anglickú verziu, v škole sme ju vždy čítali po slovensky. Teraz viem, že som sa ju učila správne a v rovnakej forme ju budem používať aj naďalej.

Ako sa volá ulica pomenovaná podľa sídelnej jednotky Ostredky?
Ostredková či Ostredská ulica?
Otázka bola do redakcie poslaná z oddelenia vnútornej správy Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ulica je pomenovaná podľa sídelnej jednotky v Bratislave nesúcej názov Ostredky.
Od zemepisných názvov sa vzťahové prídavné mená spravidla tvoria príponami –ský, -cký, -iansky. Medzi zemepisné názvy zaraďujeme aj názvy častí miest a obcí ako základných sídelných jednotiek nepredstavujúcich samostatné sídelné jednotky, napr. Bratislava – bratislavský, Levice – levický, Ružinov – ružinovský.
Príponou –ový sa tvoria vzťahové prídavné mená od všeobecných podstatných mien, napr. strom – stromový, fazuľa – fazuľový, ale i ostredok – ostredkový (vo význame malý kus poľa). Ak je však názov ulice motivovaný názvom sídelnej jednotky, t.j. zemepisným názvom, malo by ho tvoriť prídavné meno so zakončením –ský, ostredský.3)
V tomto príklade sú potrebné znalosti z oblasti zemepisu, ktorými sa nie každý môže pochváliť. V podstate to nie je nevyhnutné. Stačí len vedieť ktorú knižku treba otvoriť a nalistovať v nej potrebné údaje, porovnať ich s inými a hneď vieme, čo a ako je z jazykovedného hľadiska vyhovujúce.

Od Rudolfa Schustera či od Rudolfa Schustra?
Priezvisko nášho súčasného prezidenta sa v bežnej reči skloňuje dvojako. Jedni ho skloňujú so zachovaním samohlásky e: Rudolfa Schustera, Rudolfovi Schusterovi, iní zasa s vynechaním samohlásky e: Rudolfa Schustra, Rudolfovi Schustrovi.
V spisovnej slovenčine sa uplatňuje všeobecná zásada. Podľa nej pri skloňovaní priezvisk vkladná samohláska e zvyčajne vypadáva v priezviskách domáceho pôvodu zakončených na –ec alebo –ek, ak priezvisko súvisí so všeobecným menom alebo iným vlastným menom. Napr. Adamec (súvisí s krstným menom Adam) – Adamca, Hronec (súvisí s názvom rieky Hron) – Hronca, Chovanec (súvisí s pomenovaním dieťaťa prijatého do výchovy) – Chovanca.
Iná situácia je pri skloňovaní priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na –ec, pri ktorých sa samohláska e zvyčajne zachováva, napr. Kerec – Kereca, Fusek – Fuseka, Remek – Remeka.
Pri skloňovaní priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na –el a –er platí rovnaká zásada. Napr. Eiffel – Eiffela, Herder – Herdera, Schuster – Schustera. Podľa toho sú správne vyjadrenia: prejav prezidenta Rudolfa Schustera, dar prezidentovi Rudolfovi Schusterovi.4)
Tento príspevok bol pre mňa veľmi prínosný. Vždy ma zaujímali spisovné tvary skloňovaných podstatných mien, ktoré nie sú slovenského pôvodu. Kvôli neznalosti týchto pravidiel ľudia niekedy vytvoria naozaj veľmi zábavné skomoleniny.

Obyvateľ Smižian je Smižanec či Smižančan?
V pravidlách slovenského pravopisu v časti Názvy obcí na Slovensku aj v slovníku slovenského jazyka v časti slovenské miestne názvy a obyvateľské mená sa pri názve Smižany uvádza obyvateľské meno mužského rodu Smižanec, ktoré má v nominatíve množného čísla tvar Smižanci, obyvateľské meno ženského rodu Smižianka a prídavné meno smižiansky. Podoby Smižanec a Smižianka sú spisovné.5)
Spisovné tvary obyvateľov miest a obcí ma taktiež dosť zaujali práve preto, lebo patria do mojej aktívnej slovnej zásoby. Keď niečo hovorím alebo píšem chcem, aby každé slovo bolo v súlade s pravidlami slovenského jazyka. Vždy pracujem s jazykovými príručkami, ktoré máme doma. Avšak, aj časopisy, ako napríklad Kultúra slova, v ktorých radia odborníci, sú veľmi účelné.

Kivi – vidieť vtáka kiviho či vtáka kivi?
Podstatné meno kivi, pomenúva nočného nelietavého vtáka žijúceho na Novom Zélande (lat. Apterix). V Morfológii slovenského jazyka z roku 1966 sa pri vzore kuli, podľa ktorého sa skloňujú životné podstatné mená mužského rodu zakončené na samohlásku i uvádzajú aj zvieracie podstatné mená.
V ďalších vydaniach kodifikovaných príručiek, je ako zvieracie podstatné meno mužského rodu podľa vzoru kuli odôvodnené aj skloňovanie slova kivi vo význame novozélandského vtáka. Skloňuje sa: kiviho, kivimu, kiviho, o kivim, s kivim a v množnom čísle kiviovia, kiviov, kiviom, kiviov, o kivioch, s kiviami.6)
Podľa môjho názoru, typický problém pri slovách, ktoré sú nielen cudzieho pôvodu, ale pomenúvajú predmet, jav, živého tvora, ktoré sa na našom území nenachádzajú, sú nám neznáme.