Možno by si niekto myslel, že táto téma je pre mňa, ako študenta gymnázia, ideálna a dokážem v nej opísať všetky svetlé i tmavé stránky nášho študentského života. Koľko študentov, toľko názorov a toľko postojov k štúdiu.
Na začiatku 20. storočia povedal Lenin: „Učiť sa, učiť sa, učiť sa!“ Lenže on ešte vtedy nevedel, aká drina to bude v budúcnosti, teda v dnešných časoch, keď učiva stále pribúda viac a viac, požiadavky na všetkých školách stúpajú z roka na rok. To by sa ešte možno dalo zvládnuť v “pohode“, ale len v tom prípade, že študenti majú k dispozícii všetku tú literatúru, ktorá je potrebná na získanie potrebných, vysokými školami očakávaných vedomostí. Avšak to záleží na štátnom rozpočte, koľko peňazí štát dokáže vyčleniť školstvu na školské potreby a pomôcky. A práve tu prichádza ku komplikáciám a problémom. Nielen že nemáme dostatočný počet tých správnych kníh, ale k tomu ešte teraz zavedú nový spôsob maturitných skúšok, monitoring. No a tu už všetko ide dolu vodou; väčšina študentov je v strese nielen zo svojich výsledkov, ale aj z týchto nových skúšok. Aj keď sú takí, ktorí sú so svojimi výsledkami vysoko spokojní, aj tí majú obavy z budúcoročného monitoringu. Tieto obavy nie sú len tak z ničoho nič, ale zakladajú sa na faktoch a výsledkoch z tohtoročného monitoringu z určitých častí istých predmetov. Niektoré z výsledkov nie sú až tak strašné, ale niektoré veru dokážu žiaka uviesť do depresívneho stavu. Čo sa mňa týka, ja by som navrhoval zmenu v celom našom školskom systéme a to na spôsob systému anglických škôl. Každý študent gymnázia v druhom ročníku je už určite rozhodnutý, alebo aspoň vie, čomu sa chce budúcnosti venovať. Z toho dôvodu je úplne zbytočné, aby sa musel učiť a bifľovať všetky tie nezmysly, ktoré v budúcnosti , ohľadom jeho budúcich štúdií a budúceho povolania, vôbec nebude potrebovať. Vlastne všetky tie pre neho zbytočné predmety ho oberajú o čas a energiu, ktorú by mohol využiť na učenie sa svojich obľúbených a k budúcim štúdiám potrebných predmetov. Toto nie je len môj názor, ale aj mnohých učiteľov, ktorí už na vlastnej koži vyskúšali anglický školský systém učením na niektorej zo škôl Veľkej Británie, špeciálne v Anglicku. Tento systém funguje v celej Amerike. Poznám študentov, ktorí sa zúčastnili štúdiu na škole v Anglicku či v Amerike, a aj podľa ich názoru je ten systém fajn. Avšak je pravda, že k všeobecnej inteligencii patrí všetko, teda zo všetkého treba vedieť základy.
Aspoň toto nám hovoria a opakujú mnohí učitelia neustále dokola a dokola. Lenže treba si vybrať, buď chceme byť na vysokej úrovni vo všeobecnej inteligencie, teda zo všetkého troška, alebo chceme byť v určitých veciach perfektný, takmer dokonalý. Ktoré si vybrať? Podľa mňa, najlepšou odpoveďou je byť perfektný v niečom, ale aj mať prehľad v niektorých príbuzných oboroch našej profesie. Veď v dnešnom, ale aj budúcom svete, sú a budú uprednostnení len tí najlepší, profesionáli. Výhodou všeobecného rozhľadu pre nerozhodnutých je to, že získajú vedomosti v rôznych oblastiach a môžu sa neskôr uplatniť v rôznych špecializáciách.
Na záver by som dodal, že každý by sa mal zamyslieť nad tím, či chceme sa dostať na vrchol a dosiahnuť čo sa dá, alebo sa trápiť zo dňa na deň na spodku. A preto aj ostatní učitelia by sa mali zamyslieť nad touto vecou a pokúšať sa vplývať na ministerstvo školstva, aby si prehodnotili terajší systém a uznali, že nový systém by vážne pomohol aj študentom aj učiteľom a prospel by pre celý štát. Veď budúcnosť štátu je založená na terajšej generácie študentov.
