Čas odpočinku

Čas, v ktorom môžeme, unavení z celoročnej práce načerpať nové sily, sa pre niektorých z nás práve začína. Malí I veľkí, dospelí I deti sa tešia na bezstarostné dni sladkého ničnerobenia. Ako však užitočne prežiť obdobie tak veľmi potrebné na upevnenie fyzického i psychického zdravia? Čo robiť, aby sa prázdninové dni nestali prázdnymi, plnými nudy a jednotvárnosti?
Dopriať si dostatočne dlhý čas na dovolenku – na zregenerovanie síl, odpočinok a rozptýlenie – je požiadavka nielen prirodzeného, ale aj nadprirodzeného zákona. Veď „život a telesné zdravie sú vzácne dary, ktoré nám Boh zveril. Máme sa o ne rozumne starať…“ Každá chvíľa v našom živote je Božím darom, ktorý sa má náležite využiť. Aj prázdninové a dovolenkové obdobie je potrebné pokladať za ponúknutú príležitosť. Koľko členov rodín sa v našej uponáhľanej dobe stretáva len pri dverách, keď jedni prichádzajú a druhí odchádzajú? Niet času na vytvorenie rodinného spoločenstva, na vzájomnú komunikáciu a dialóg, ktorý by neraz mohol predísť mnohým osobným i rodinným roztržkám, ba aj tragédiám.
V dňoch voľna by bolo dobré namiesto pestovania kultu vlastného tela a vyhľadávania osobných pôžitkov venovať sa vzťahom s ľuďmi okolo nás.
Veľkosť mora I výšku končiarov, horský potok či rozkvitnutá lúka – to všetko môže povzbudiť ducha a rozšíriť naše srdce pre druhých.
Kresťan musí premýšľať a rozoznávať, čo je kresťanské, aby jasne videl, prečo sa nesmie bez odporu prispôsobovať duchu času. Musí byť schopný svojmu inak zmýšľajúcemu okoliu vydávať svedectvo o viere, o dôvodoch svojej morálky.
Nech nastávajúce letné dni prinesú pokoj a viac lásky do našich sŕdc.