Roku 363 Julian umiera, pravdepodobne zavrazdeny krestanskym vojakom. Po jeho smrti sa obnovilo majoritne postavenie krestanstva v risi a protizidovske zakonodarstvo. Postavenie Zidov bolo relativne lepsie vtedy, ked fungoval silny stat a autorita cisara nebola spochybnovana. Pocas vlady slabych a manipulovanych cisarov silnela protizidovska pozicia krestanskej cirkvi. Uvedenu skutocnost dokumentuje udalost z roku 388. Vtedy doslo v malom meste na brehu Eufratu k protizidovskym vytrznostiam a k vypaleniu miestnej synagogy. Za celu akciu niesol zodpovednost miestny biskup. Rimsky miestodrzitel sa neodvazil vynnika potrestat, ale rovnako mal strach odlozit pripad ad acta. Zvolil si neutralnu cestu a predlozil pripad na posudenie cisarovi do Rima. Cisar Theodosius I. (379 - 395) dal biskupovi mierny trest - nariadil mu obnovit vypalenu synagogu. V tejto faze zasiahol do veci milansky biskup Ambrosius. Protestoval proti rozhodnutiu cisara a prostrednictvom kazni a natlaku cirkevnych hodnostarov dosiahol, ze cisar verejne odvolal svoje povodne rozhodnutie. Uz bolo pisane, ze v prvych storociach letopoctu fungoval v Palestine sudny dvor - Sanhedrin, ktory prevzal zvysky autority niekedajsieho zidovskeho statu. Hlavou Sanhedria bol "Nassi" (Patriarcha). Patriarcha bol uznany, pripadne trpeny rimskymi uradmi. Patriarchovia vyberali dane od Zidov v risi aj mimo nej. Umoznovalo im to udrziavat istu vonkajsiu okazalost uradu. Jeden z "Cirkevnych otcov", Origenes sa v rokoch svojho pobytu v Palestine (229 - 253) stykal s rodinou Patriarchu a popisal ho, ako osobu pozivajucu kralovske privilegia. Sanhedrium malo sudnu moc v nabozenskych aj svetskych veciach a urcovalo kalendar. Patriarchovia odvodzovali povod od Hilela (ktory podla tradicie pochadzal z Davidovho rodu), ale dokazane je len potomstvo od Gamaliela (prveho), ktoreho meno sa v dynastii casto opakuje. Poslednym patriarchom je Gamaliel VI. V roku 425 urad v Palestine definitivne zanikol. V pozadi zaniku uradu bol opat krestansky vplyv. Cirkev sa davno prv dozadovala zrusenia uradu zidovskeho Patriarchu. Hlavnym dovodom bolo prave spomenute odvodzovanie povodu Patriarchu ako potomka Davidovho. Toto tvrdenie vyvolavalo ziarlivost krestanskej cirkvi, ktora ucila, ze Kristus pochadza z Davidovho rodu. Jestvovanie ziveho a uradne puncovaneho "potomka Davidovho" povazovala za neziaducu konkurenciu. V case zaniku patriarchatu hrali uz zidovske komunity v Babylone, presnejsie v Sasanidovskej risi, veducu rolu a palestinske zidovstvo sa ocitlo v postaveni "druhych husli". V Babylone vznikli aj dve skoly - akademie. Zalozili ich ziaci Jehudu Ha Nassiho a to Abba Areka, nazvany v Talmude Rav a Mar Samuel Jarnichaj, strucne len Samuel alebo Mar (Pan). Prvy viedol akademiu v Sure nad Eufratom, druhy bol veduci akademie v meste Nehardea. Samuel Jarnichaj zaviedol do akademie aj svetske predmety studia, ako lekarstvo a hvezdarstvo. Akademia v Nehardea bola roku 261 o. l. znicena po dobyti mesta vladcom Palmiry kralom Odainathom. Jej funkciu prevzala akademia v meste Pumbadita. Sasanidovska risa jestvovala paralelne s Rimskou a sutazila o svetovladu viac ako 300 rokov. Zaujmy zidovskej mensiny zastupoval "Ros Galuta", respektive exilarcha, co oznacuje hlavu zidovskej komunity vo vyhnanstve.