Zatial co zidovski vedci tvorili Talmud a "ohradzovali Toru hradbami pisomnictva", padali rise. Tak zanikol Rim ako hlavne mesto Zapadorimskej rise (roku 475) a neskorsie (po nastupe Islamu v polovici 7. storocia) aj Sasanidovska risa. Vychodna cast rise prezila zapadnu skoro o tisic rokov. Po zaniku Zapadorimskej rise nastalo este obdobie prosperity vo Vychodorimskej (Byzantskej) risi. Za vrchol tohoto obdobia sa povazuje panovanie cisara Justiana (527 - 565). Bol to clovek jednoduchy, cisarom sa stal prostrednictvom vojenskej kariery. Podporoval vystavbu mesta, zlepsil spravu statu a previedol mnoho praktickych opatreni, ale k vzdelanosti nemal hlbsi vztah. Dal zavriet filozoficke skoly so starocnou tradiciou, palil knihy, ktore povazoval za skodlive a vosiel do dejin ako prvy, ktory dal palit Talmud. Pravny kodex, ktory Justian vydal obsahoval mnozstvo protizidovskych zakonov. Niektore zakony zasahovali aj do zidovskej liturgie. Prikazane bolo citat len grecky preklad Tory a zakon nariadoval, ze to musi byt septuaginta. Hebrejsky original alebo Aquilosov preklad boli zakazane, rovnako bolo zakazane citanie Misny. V zakone bolo deklarovane, ze zakonne opatrenia sa snazia o privedenie Zidov ku krestanstvu. Druhou stranou Justianovych opatreni bolo priame nariadenie, podla ktoreho boli krestanski biskupi povinni sledovat protizidovske opatrenia a udavat uradom pripady, ked su tieto opatrenia obchadzane. Justianov kodex ovplyvnoval osudy Zidov v Byzantskej risi aj pocas vlady neskorsich cisarov. Za tejto situacie bolo pochopitelne, ze sympatie Zidov v Palestine sa obracali k Perzkej risi. Zaciatkom siedmeho storocia doslo k vojne medzi Perzkou a Byzantskou risou a boje sa odohravali na uzemi Palestiny. Perzania dokonca dobyli Jeruzalem a v roku 614 odovzdali spravu mesta Zidom, ktory s nimi sympatizovali. Pocas bojov bol zniceny krestansky kostol, ktory stal na mieste niekdajsich zidovskych chramov. (Jeho trosky tam lezali pocas dalsich rokov a odstranili ich az arabski dobyvatelia, ktori postavili na tom istom mieste nadhernu mesitu - Skalny dom. Dnes patri k pamatihodnostiam Jeruzalema). Uz roku 617 sa "obratila karta", Perzania uzavreli mier s krestanmi a zautocili na Zidov. Aj perzke panstvo malo len kratke trvanie, pretoze po roku 629 sa vojnove stastie priklonilo na stranu Byzantskej rise a po uzavreti mieru pripadla Palestina vcetne Jeruzalema opat Byzancii. Este v tom istom roku vtiahol cisar Heraklius I. do Jeruzalema a slavnostne obnovil krestansku hegemoniu. Voci Zidom sa spraval spociatku priatelsky, ale na priamy natlak mnichov zmenil svoj postoj a pripustil dalsie prenasledovanie Zidov v Palestine.