Statnym nabozenstvom Perzkej rise bol manicheizmus odvodeny od zakladatela Zoroastera (Zarathustru). Aj v Perzii sa striedali obdobia nabozenskej tolerancie a utlaku, aj tu poznali protizidovske edikty. Prvy vojensky utok Perzie proti Rimanom viedol kral Ardasir v rokoch 222 az 223. Bojovalo sa s prestavkami az do 6. storocia. V tejto dlhej a pomalej vojne sa mnohe uzemia ocitli opakovane pod vladou jednej alebo druhej velmoci. Antiochia bola styrikrat dobyta a vyrabovana. Zidovske komunity v postihnutych krajinach si uvedomovali, ze sa ocitli "medzi dvomi kamenmi", ktore ich mozu rozdrvit. Samotna Palestina nebola vojensky zasiahnuta, ale vojna sa stale viedla na jej hraniciach. V obdobi rimsko - perzkych vojen vzniklo nezavisle kralovstvo Palmira (v rokoch 260 - 272). Povodne to bola len pustna oaza obyvana zmiesanou skupinou obyvatelov - Arabov, Zidov a Perzanov. Vladnuca vrstva bola arabska, Zidia vsak mali silny vplyv na politiku kralovstva. Prvym kralom Palmire bol Odeanathus, ktory vladol pod ochranou Rimanov. Jeho manzelka a nastupkyna na trone, kralovna Zenobia (267 - 272) rozsirila svoju moc aj na uzemie Syrie. O kralovne Zenobii vyslovili krestanske dobove pramene domnienky, ze bola Zidovka. Je to nepochybne len legenda a jej vznik suvisi so skutocnostou, ze na jej dvore bolo vela zidovskych uradnikov a poradcov a aj so sympatiami, ktore preukazovala voci Zidom. Nepodlozene tvrdenia o zidovskom povode vladcov na zaklade ich sympatii k Zidom sa v dejinach casto opakuju a neraz sa s nimi mozeme stretnut aj v sucasnosti. Pomery v Rimskej risi sa stabilizovali az za cisara Diokleciana (284 - 305). Je to obdobie, ked sa dostava do popredia nova moc - krestanska cirkev. Este neziskala dominantne postavenie v Risi, ale jej vplyv neustale stupal a tym sa zaroven menilo postavenie zidovskeho obyvatelstva. Rimska risa sice opakovane bojovala proti Zidom, znicila zidovsky stat a potlacila viacere revolty, vyniesla mnozstvo protizidovskych zakonov, ale v pozadi vsetkych tychto opatreni boli mocensko politicke ciele. Rimania v principe uznavali narodne nabozenstva a zidovske nabozenstvo chapali tiez, ako narodne. Okrem toho, v prvych storociach obcianskeho letopoctu nerozlisovali Zidov od krestanov. V historickej literature je dnes viac reflektovane prenasledovanie krestanov v Rimskej risi, ale pre Rimanov predstavovali krestania len jednu zidovsku sektu. Separacia medzi Zidmi a krestanmi, ktora sa zacala az v druhom storoci o. l. este nebola dokoncena. Je pravdepodobne, ze podstatna vacsina rannych krestanov by sa sama oznacila za Zidov. Nezaangazovany pohlad Rimana na Zidov a krestanov si nevsimal rozdiel medzi cistym monoteizmom a trojjedinostou Boha. Pokial bol Rim "pohansky", tato otazka prakticky orientovanych Rimanov nezaujimala.