Prečo sa veže WTC zrútili
Pri hľadaní odpovede si treba uvedomiť, že teroristi uniesli a použili ako zbraň veľké dopravné lietadlá typu Boeing 767, ktoré boli plne natankované, pretože vyrazili z východného pobrežia USA (z Bostonu) a ich destináciou malo byť až Los Angeles na západnom pobreží. Ako prvá bola zasiahnutá v blízkosti 95. podlažia Severná veža (Tower #1). O čosi neskôr bola zasiahnutá Južná veža (Tower #2) v blízkosti 60. podlažia. Videozáznamy potvrdzujú, že pri nárazoch bolo zničených hneď niekoľko externých skriňových stĺpov na viacerých poschodiach. Takisto sa na niekoľkých poschodiach poškodili kľúčové podporné systémy a prvky konštrukcie jadra. Následná explózia asi 90 000 litrov leteckého paliva zničila ďalšie stĺpy na protiľahlých stranách a pravdepodobne narušila aj vnútornú statiku mrakodrapov. Požiar leteckého paliva, dosahujúci teplotu 1 650 až 1 950 °C, fatálne poškodil počas nasledujúcej hodiny všetko, čo držalo poschodia veží pohromade nad a pod sebou. Oceľ začína však mäknúť už pri 800 °C, a tak nosné konštrukcie budov povolili. Následne došlo k reťazovej reakcii hnanej tiažovými silami, kde poschodia nad miestom zrážky postupne klesali a narážali na poschodia pod miestom zrážky. Výškové budovy WTC sa jednoducho poskladali ako domčeky z karát, pričom zasadili smrteľné rany nielen všetkým, ktorí zostali dnu, ale i priľahlým budovám, a to predovšetkým budove číslo 7, ktorá sa zrútila v podvečer jedného z najťažších dní v dejinách USA. Stavební inžinieri sa zhodujú v tom, že konštrukcia budov bola veľmi silná a dobre zrealizovaná, pretože vďaka tomu vydržali mrakodrapy ešte hodinu po náraze stáť, a tým zachrániť tisícky životov dokončením evakuácie. Takisto pripúšťajú, že kolaps budov pri takých vysokých teplotách s takým množstvom leteckého paliva bol absolútne nevyhnutný.
Zničenie WTC ako najväčšia poistná udalosť spôsobená človekom v histórii
Vo vyšetrovacej správe FBI sa uvádza, že teroristi mali k dispozícii na útoky na americké ciele polmiliónový rozpočet. Sumu približne 500-tisíc USD odoslali z Nemecka na účet jedného z teroristov. Odhaduje sa, že teroristi za túto “cenu” spôsobili škody len v New Yorku za vyše 40 miliárd dolárov. V tejto astronomickej sume je už zahrnuté vyčistenie zbúraniska, prebudovanie podzemných chodieb a metra. Keďže v New Yorku a konkrétne vo WTC sídlilo niekoľko spoločností s celosvetovou pôsobnosťou, dosah tragických udalostí sa pomerne rýchlo premietol aj do oblasti financií, najmä však do poisťovníctva. Medzi prvými informáciami z New Yorku sa objavili aj prvé obavy poisťovní a zaisťovní z USA, ale i z Európy. Oprávnene sa domnievali, že náhrada škôd po teroristických útokoch v USA dosiahne niekoľko miliárd dolárov. Aj najväčšia svetová zaisťovacia poisťovňa, mníchovská Rück, vyslovila obavy z veľkého finančného zaťaženia. Keďže náraz lietadiel bol zámerným útokom a teroristické činy patria do súboru udalostí krytých poisťovňami v USA, poisťovne musia vyplatiť poistné sumy. Hodnota ich akcií vrátane akcií gigantov, ako Generali, Munich Re., Allianz a Swiss Re., v reakcii na správy o útoku prudko klesla. Znie to ako scéna zo zlého filmu, ale práve 11. septembra mal na 88. poschodí WTC rokovať jeho majiteľ s právnikmi o dôsledkoch prípadného teroristického útoku na obe budovy. Pôvodne malo byť rokovanie dopoludnia, stretnutie však preložili na neskoré popoludnie. Larry Silverstein si Svetové obchodné centrum prenajal na 99 rokov len v auguste 2001. Poisťovne nepočítali s tým, že obe budovy WTC budú zničené súčasne alebo krátko po sebe, preto neboli poistené dostatočne vysoko. Vlastne poistená bola len jedna veža. Nikto totiž nepredpokladal, že by mohli spadnúť obidve naraz. Odvoz 1,3 milióna ton železa, betónu a ostatného znehodnoteného materiálu a vyčistenie miesta, kde stáli „dvojičky”, stálo 7 miliárd USD. Stavitelia veže mali dostať od poisťovne len 1,5 miliardy dolárov, čo je len o niečo viac, ako boli náklady na postavenie centra v 70. rokoch. Tie dosiahli 1,3 miliardy dolárov. Len tesne pred pádom „dvojičiek” však tieto budovy ohodnotili na 5 miliárd.
