Kto stojí za útokmi a prečo
Dňa 9. novembra 2001 sa stretol arabský terorista Usáma bin Ládin (v anglickom prepise Osama bin Laden) s istým moslimským klerikom a niekoľkými členmi teroristickej siete Al-Kájda (v ang. prepise al-Qaeda) neďaleko Kandaháru v južnom Afganistane na spoločné stretnutie pri jedle. Po tomto stretnutí zanechali účastníci domáce video, ktoré v dôsledku prebiehajúcej vojny v krajine nechali opustené v súkromnom dome v Jalalabáde, keď museli znova náhle zmeniť pôsobisko. Kazetu, ktorá zobrazovala asi hodinové posedenie a dialógy bin Ládina so svojimi spolupracovníkmi, zhliadol prezident USA George W. Bush 30. novembra. Autenticita celého videa bola preukázaná na viacerých testoch a štúdiách do 13. decembra 2001, keď sa páska stala hlavným dôkazom, usvedčujúcim sieť Al-Kájdu a bin Ládina zo zosnovania a realizovania teroristických útokov na ciele v USA 11. septembra. Z dialógov vyplýva, že bin Ládin dobre vedel o pripravovanej akcii, ba že sa sám do plánovania zapojil. Z miestnosti, kde sa natáčalo bolo miestami počuť smiech. Spojené kráľovstvo (Veľká Británia) uznalo zodpovednosť Al-Kájdy za útoky pod tlakom spádu jednotlivých septembrových dní, a to predovšetkým na základe dohadov tajných služieb USA a politiky Štátov voči Talibanu. Vojnu v Afganistane ako odvetu odobrila aj Bezpečnostná rada OSN, ktorá rezolúciou č. 1267 vyjadrila hlavné podozrenie pre sponzorovanie medzinárodného terorizmu Usámom bin Ládinom a organizovaním výcvikových táborov pre teroristov sieťou Al-Kájda práve v Afganistane. Tým vlastne nariadila vládnemu Talibanu v Kábule, aby okamžite vydal do rúk spravodlivosti bin Ládina, čo vláda posúvala, predlžovala, až napokon zavrhla. OSN sa v tomto prípade opierala najmä o dôkazy, ktoré usvedčujú Al-Kájdu z iných teroristických činov, napr. viaceré útoky na veľvyslanectvá. Niektorí z únoscov lietadiel boli identifikovaní ako spolupracovníci so sieťou či hlavní podozriví z útokov na ambasády vo východnej Afrike či na americkú vojnovú loď USS Cole. Tiež sa bral ohľad na to, že je známych viacero dokumentov, podľa ktorých Al-Kájda plánovala útoky na americké a izraelské záujmy. Takisto sa medzi usvedčujúce fakty pridala informácia viacerých tajných a spravodajských služieb európskych štátov ako i Izraela a USA o tom, že sa mali všetci spolupracovníci bin Ládina vrátiť do 10. septembra do Afganistanu. Argumentom počas búrlivých septembrových dní v r. 2001 na politickej i mediálnej scéne sveta pre dolapenie bin Ládina sa stal i fakt, že žiadna iná organizácia ani sieť ani hnutie by nemalo dostatok motivácie, financií, prostriedkov, ľudí a iné nevyhnutné kapacity pre zrealizovanie tak masívneho a zničujúceho útoku s takým dômyselne vydareným účinkom prekvapenia a šoku pre celý svet.