NATO

Spojenectvo slobodných štátov

NATO alebo Severoatlantická aliancia je obranné spoločenstvo založené podľa článku 51 Charty OSN. Tento článok hovorí, že každý štát má právo na kolektívnu alebo individuálnu obranu. Severoatlantická aliancia je spoločenstvo slobodných štátov odhodlaných brániť svoju slobodu a spoločné hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Vzájomná solidarita medzi členmi, vyjadrená v článku 5 Severoatlantickej zmluvy je zárukou, že žiadny členský štát nebude v prípade nebezpečenstva ponechaný sám na seba. Severoatlantická aliancia je spojenectvo severoamerických a európskych demokracií, ktoré zaisťuje ich bezpečnosť prostredníctvom politickej a vojenskej spolupráce.

Spolupráca a partnerstvo
Dnes na zaisťovaní bezpečnosti euroatlantickej oblasti s NATO spolupracuje takmer 30 partnerských krajín vrátane napríklad Švajčiarska, Švédska, Ruska či Arménska. Každá partnerská krajina NATO si uvedomuje, že ak si praje mier a stabilitu, musí k ich uchovaniu prispieť svojím dielom.

Podnet pre rast ekonomiky a životnej úrovne
Tam, kde je bezpečne, sú vytvorené základné podmienky pre prosperitu. Naopak, krajina, ktorá nie je bezpečná, nemôže ani prosperovať. Bezpečnosť a prosperita sú spojené nádoby. Štáty Aliancie sa za desaťročia od roku 1949 vypracovali k bohatstvu a prosperite vďaka ochrannému dáždniku Severoatlantickej aliancie.

Záruka suverenity a rovnocennosti
V Aliancii má každý štát, či veľký alebo malý, rovnocenné postavenie a rovnocenný hlas. Aliancia rozhoduje na základe konsenzu, čo znamená, že so spoločným postupom musia súhlasiť všetky členské štáty. Členstvo v NATO je teda pre člena zárukou, že sa o závažných záležitostiach nebude rozhodovať bez jeho vedomia a súhlasu.

Moderné a profesionálne ozbrojené sily
Väčšina štátov a ľudí tejto planéty si nepraje vojny, katastrofy, teroristické útoky. Žiaľ, dochádza k nim a je nevyhnutné byť schopný im čeliť. Preto aj mierumilovné štáty musia udržiavať svoje armády. Členstvo v Aliancii umožňuje deľbu práce, špecializáciu a spoluprácu. To zaručuje, že ozbrojené sily štátu sú moderné a dobre vycvičené a navyše každý členský štát stoja menej peňazí, ako keby sa o svoju bezpečnosť mal starať sám.

Hrdosť spoluvytvárať novú Európu
Európa sa s koncom studenej vojny zásadne zmenila. S pádom Berlínskeho múru sa vytvoril priestor pre jej skutočné zjednotenie, pre vytvorenie jednej Európy namiesto "dvoch". Dve základné inštitúcie nášho kontinentu, Európska únia a Severoatlantická aliancia, si uvedomili, že nemôžu zotrvávať v studenovojnových hraniciach, ale že sa musia rozširovať, a tým ponúknuť bezpečnosť a prosperitu aj ďalším krajinám. Rozširovanie NATO a EÚ je jeden proces, ktorý vedie k vytvoreniu jednej Európy, bezpečnej, stabilnej a prosperujúcej.

Základné údaje o NATO
NATO vzniklo v roku 1949 podpisom Severoatlantickej zmluvy. Vtedy malo 12 členských krajín. Boli nimi Belgicko, Dánsko, Holandsko, Francúzsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké a Taliansko. Neskôr postupne k zmluve pristúpilo dalších 7 štátov: Grécko a Turecko (1952), Nemecko (1955), Španielsko (1982), Česká republika, Poľsko a Maďarsko (1999).

NATO má popri členských aj partnerské krajiny, ktoré sú združené v Euroatlantickej partnerskej rade a v Partnerstve za mier. Členmi Euroatlantickej partnerskej rady je 19 členských a 27 partnerských krajín NATO, ktorými sú: Albánsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Bulharsko, Estónsko, Fínsko, Gruzínsko, Chorvátsko, Írsko, Kazachstan, Kirgizsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Moldavsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan.

Niektoré z partnerských krajín si prajú stať sa plnoprávnymi členmi Aliancie. V súčasnosti sa na členstvo pripravuje 10 krajín: Albánsko, Bulharsko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko.

Základná historická úloha NATO
Štáty vytvárajú aliancie vtedy, keď sa cítia ohrozené a na svoju obranu potrebujú spojiť sily. Z tohto dôvodu vznikla aj Severoatlantická aliancia. Koncom 40. rokov sa 12 štátov Európy a Severnej Ameriky zhodlo na vytvorení spoločnej obrannej aliancie a 4.apríla 1949 podpísalo Severoatlantickú zmluvu o vzájomnej spolupráci a pomoci. Aliancia od počiatku slúžila k obrane územia, slobody a hodnôt členských štátov a ich občanov. Túto základnú úlohu plnila dvomi spôsobmi: politicky a vojensky. Na pôde aliancie, teda na pravidelných zasadnutiach ich orgánov, mohli členské štáty diskutovať o akýchkoľvek otázkach, ktoré sa dotýkali ich bezpečnosti a navrhovať spoločné riešenia a postupy. Zároveň spojením vojenských síl členských štátov aliancia odrádzala akéhokoľvek útočníka od jeho možného úmyslu. Severoatlantická aliancia teda slúžila ako fórum pre politické konzultácie a ako systém kolektívnej obrany.

ČO NÁM VSTUP DO NATO PRINESIE
· bezpečie a istotu - v prípade potreby nám pomôže najsilnejšia armáda na svete
· prosperitu - bezpečné prostredie vytvára predpoklady pre rast zahraničných investícií a istoty domácich podnikateľov
· rovnocennosť - s každým krokom aliancie musí súhlasiť každý jej člen

A ČO NÁM ROZHODNE NEPRINESIE
· rozmiestnenie jadrových zbraní na našom území
· stratu kontroly nad našimi ozbrojenými silami
· nadmerné výdavky na obranu

Vstup do NATO znamená, že sa Slovensko stane nielen bezpečnejšie a prosperujúcejšie ale sa aj opäť zaradí na svoje rovnocenné miesto medzi stabilné a prosperujúce krajiny Európy.

5 základných dôvodov pre vstup Slovenska do NATO

· bezpečnostný - členstvo Slovenska v NATO je jediný reálny spôsob zaistenia našej bezpečnosti
· politický - budeme sa spolupodieľať na rozhodovaní jednej z najvýznamnejších medzinárodných organizácií ako rovnocenný partner
· historický - po desaťročiach, ba storočiach, dramatickej histórie získame istotu a bezpečie
· etický - Slovensko cíti spoluzodpovednosť vo vývoji v Európe a che ako člen aliancie prispievať k posilňovaniu jej stability a bezpečnosti
· ekonomický - spoločná obrana je lacnejšia než individuálna: zaradením sa do zóny stability a bezpečnosti budeme atraktívnejší aj pre zahraničných investorov

MÝTY o NATO
MÝTUS: Aliancia ako vojenský blok bola protipólom Varšavskej zmluvy a dnes je pozostatkom prekonanej minulosti.Aliancia vznikla z potreby krajín západnej Európy vytvoriť systém ich obrany pred rozpínavosťou stalinistického režimu. Po skončení studenej vojny sa aliancia prispôsobila novým podmienkam. Jej aktivity sa preorientovali na predchádzanie novým bezpečnostným rizikám: prírodné a priemyselné katastrofy, terorizmus, organizovaný zločin, aktivity špeciálnych služieb, ale aj etnické konflikty a migračné vlny. Pokým Varšavská zmluva bola jednoznačným diktátom Moskvy, rozhodovanie v aliancii je postavené na konsenze a rovnocennosti.SKUTOČNOSŤ: Aliancia je bezpečnostný systém zabezpečujúci rast, stabilitu a dôveru.

MÝTUS: Dostačujúca je orientácia na Európsku obranu.
Európska únia nie je bezpečnostná organizácia. Formujúce sa európske obranné sily nie sú myslené ako alternatíva aliancie, ale ako jej doplnenie, s ktorým bude Európa schopná riešiť menšie krízy samostatne. Vyspelé európske štáty potrebujú na bezpečnosť vynakladať nemalé prostriedky. Ich najefektívnejšie využitie zaručuje členstvo v najvýkonnejšom bezpečnostnom systéme na svete - NATO. Členstvo Slovenska v aliancii je dôležitým krokom aj k integrácii do EÚ.
SKUTOČNOSŤ: Severoatlantická aliancia je základným kameňom európskej bezpečnosti.

MÝTUS: Členstvo v aliancii je nepotrebné pre krajinu, ktorej nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Aj krajina, ktorú nikto nepovažuje za svojho nepriateľa, musí byť schopná zaručiť svojim občanom dostatočnú mieru oprávneného pocitu bezpečnosti. Skúsenosti z pretrvávajúcich nestabilných pomerov v častiach Európy od nás nie tak vzdialených naznačujú, ako rýchlo sa pokoj a mier môžu zmeniť na nezmyselný konflikt. Preto má členstvo v obrannom zväzku stále zmysel. Členstvo v aliancii nám okrem ochrany pred vojenským konfliktom zaručuje aj účinnú pomoc v prípade prírodnej a priemyselnej katastrofy, masovej migrácie, v boji proti terorizmu a iným nebezpečenstvám. Členstvo v aliancii prináša ekonomické výhody, prístup k najmodernejším technológiam, garanciu bezpečnosti pre investorov a nádej pre rozvoj slovenského obranného priemyslu.
SKUTOČNOSŤ: Členstvo v aliancii zaručuje účinnú pomoc ako v prípade vojenských konfliktov. Tak aj v prípade iných nečakaných katastrof.

MÝTUS: Rozširovanie aliancie predstavuje novú polarizáciu sveta, je namierené proti rusku a môže vyvolať nové konflikty.
Rozširovanie aliancie nie je namierené proti žiadnemu štátu. Naopak, rozširovaním aliancie sa rozširuje pásmo prosperity a stability v Európe, a to je aj v záujme Ruska. Záujem aliancie o dobré vzťahy s Ruskom potvrdzuje Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou prijatý 27. mája 1997 v Paríži a vytvorenie Stálej spoločnej rady NATO - Rusko v oblasti bezpečnostných otázok. Postupné posilňovanie demokracie približuje Rusko k myšlienke aliancie. Dokonca ani navyšší ruskí predstavitelia nevylučujú možnoť budúceho členstva
Ruska v NATO.
SKUTOČNOSŤ: Naše členstvo v aliancii rozšíri bezpečnosť a prosperitu Európy.

MÝTUS: Aliancia je prostriedok rozvrátenia "Všeslovanskej vzájomnosti".
Aliancia združueje krajiny s rovnakou hodnotovou orientáciou bez ohľadu na etnické rozdiely. Slováci, rovnako ako Češi a Poliaci, civilizačne patria do euroatlantického priestoru, ku ktorému sa hlásia aj Slovinci či Bulhari. Aliancia bráni hodnoty demokracie, slobody a ľudských práv, ktoré sú vlastné aj slovanským národom.
SKUTOČNOSŤ: Slovanské národy vstupom do aliancie nestrácajú svoju slovanskosť.

MÝTUS: Aliancia je prostriedkom zotročenia malých národov, zbavenia ich suverenity a dôstojnosti.
Práve naopak. V aliancii má hlas každého štátu rovnakú váhu bez ohľadu na jeho veľkosť. O politike Severoatlantickej aliancie rozhodujú všetci spojenci spoločne a nikto nemôže byť prehlasovaný. Vstupom do aliancie bude hlas Slovenska rovnocenným so všetkými spojencami, vrátane USA.
SKUTOČNOSŤ: Aliancia poskytne Slovensku rovnocenné uplatnenie a ochranu jeho suverenity.

MÝTUS: Aliancia je nástrojom presadzovania diktátu USA.
Washingtonská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zaväzovalo členské krajiny podieľať sa na akýchkoľvek aktivitách Spojených štátov. Aliancia je výrazom civilizačnej jednoty euroatlantického priestoru a pilierom spolupráce Európy a USA.
SKUTOČNOSŤ: Slovensko nebude viazané podieľať sa na žiadnych aktivitách USA.

MÝTUS: Členstvo v aliancii by bolo pre Slovensko príliš drahé.
Naopak, oveľa drahšie je vybudovať samostatný systém obrany. Jasným príkladom je Švajčiarsko, ktorého náklady na obranu rozpočítané na jedného obyvateľa sú niekoľkonásobne vyššie ako náklady USA. Rozdeliť prostriedky na kolektívnu obranu medzi spojencov je lacnejšie ako platiť za vlastnú obranu individuálne. Členstvo v aliancii poskytuje možnosť čerpať zo spoločných finančných fondov partnerských krajín. Zároveň predstavuje šancu uplatnenia slovenského obranného priemyslu v prostredí moderných technológií.
SKUTOČNOSŤ: Členstvo v aliancii je najefektívnejšie. Znamená kolektívnu deľbu práce, nákladov a zároveň možnosť čerpať zo spoločných zdrojov aliancie.

MÝTUS: Armádu treba zrušiť je zbytočná a drahá.
Nežijeme v raji a či sa nám to páči alebo nie, armádu potrebujeme. Tak ako zrušenie polície by neznamenalo koniec zločinnosti, ani zrušenie armády by neprinieslo trvalý mier. A pokiaľ budú existovať agresívne štáty a diktátori, budú aj demokratické a mierumilovné štáty armádu potrebovať. Zaistenie bezpečnosti je základná služba, ktorú štát poskytuje svojim občanom. Armáda je navýkonnejšou zložkou štátu, pripravenou pomôcť vo všetkých krízových situáciách.
SKUTOČNOSŤ: Armáda chráni pred všetkými bezpečnostnými rizikami.

MÝTUS: Aliancia chce, aby sme za drahé peniaze prezbrojili našu armádu západnou technikou.
Aliancia nepredpokladá vyzbrojenie nových členských štátov aliancie rovnakými zbraňami. Proces ich zosúlaďovania je dobrovoľný a závisí od rozhodnutia a finančných možností štátu. Kompatibilita s alianciou je podmienená predovšetkým schopnosťou dokázať spolupracovať. Len tak budeme schopní účinne prijať pomoc vyplývajúcu z článku 5 Severoatlantickej aliancie.
SKUTOČNOSŤ: Závisí len na nás, akými modernými systémami nahradíme dosluhujúcu techniku.

MÝTUS: Aliancia bude u nás rozmiestňovať svoje jednotky a zbrane, vrátane jadrových.
Neexistujú žiadne reálne dôvody pre rozmiestnenie jadrových zbraní na území nových členských štátov aliancie. Naviac, medzi NATO a Ruskom existuje dohoda, ktorá túto skutočnosť potvrdzuje. Konečné rozhodnutie rozmiestniť na svojom územi jadrové zbrane môže urobiť jedine štát, ktorého sa to týka. Aj skúsenosti ČR, Maďarska a Poľska jednoznačne potvrdzujú, že aliancia nemá snahu rozmiestniť na ich území iné vojenské jednotky, ako sú ich vlastné.
SKUTOČNOSŤ: Aliancia sa zmluvne zaviazala nerozmiestňovať jadrové zbrane na území nových členov.

MÝTUS: Synovia našich matiek budú zomierať za záujmy iných štátov.
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy hovorí, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým zmluvným stranám bude považovaný za útok proti všetkým, a v takom prípade všetci prídu napadnutej strane na pomoc. Konflikt je ale málo pravdepodobný, pretože odráža každého potenciálneho útočníka. Aliancia tak predchádza vzniku konfliktov a robí Európu bezpečnejšou.
SKUTOČNOSŤ: V Európe bez konfliktov nebudú zomierať žiadni vojaci.

MÝTUS: Aliancia je agresívna, militantná organizácia.
Cieľom aliancie je zabezpečiť mier a poriadok v Európe. Priame použitie vojenskej sily je posledným, krajným prostriedkom dosiahnutia tohto cieľa. Dôjde k nemu jedine po zlyhaní všetkých ostatných dostupných prostriedkov. Tak to bolo aj v Juhoslávii. Zásah aliancie predišiel rozšíreniu konfliktu, ktorý priamo ohrozoval susedné Albánsko a Macedónsko, a nepriamo celú Európu. Civilizovaná Európa sa nemohla prizerať zabíjaniu, aké sa na jej pôde neudialo od II. svetovej vojny. Vojenská akcia sledovala jasný politický cieľ: zastaviť konflikt, zabíjanie a hrubé porušovanie základných ľudských práv. Zásah prispel k pádu Miloševičovho režimu a k nedávným pozitívnym zmenám v bývalej Juhoslávii. Úlohou aliancie je zabezpečiť mier a poriadok v Európe.
SKUTOČNOSŤ: Vojenská sila aliancie je prostriedkom udržania mieru a poriadku v Európe.

MÝTUS: Neutralita je pre Slovensko výhodnejšia.
Z histórie je známe, že neutralita nikdy nikoho nedokázala spoľahlivo ubrániť. Bezpečnosť prostredníctvom neutrality je chiméra. Neutrálne krajiny musia na svoju bezpečnosť vynakladať oveľa viac peňazí daňových poplatníkov než štát, ktorý je členom aliancie. Neutralita je teda nielen chiméra, ale aj veľmi drahá záležitosť. Naviac neutralita nemá zmysel dnes, keď Slovensko vnímame ako súčasť Európy. V súčastnosti aj mnohé tradičné neutrálne krajiny ako Rakúsko, Fínsko či Švédsko o svojej "neutralite" doma živo diskutujú.
SKUTOČNOSŤ: Neutralita je mýtus, ktorý stojí viac, ako znamená.

MÝTUS: Aliancia chce rozhodovať o menšinovej politike Slovenska.
NATO nezasahuje do vnútorných problémov členských krajín. Nie je to jeho úloha ani zmysel. Práva národnostných menšín sú zakotvené v dokumentoch iných medzinárodných organizácií. Členstvo v aliancii dáva členským krajinám oprávnený pocit bezpečia a ich občania žijú v stabilizovaných demokratických pomeroch a prosperite. Každá demokratická a prosperujúca spoločnosť má prostriedky na riešenie postavenia svojich národnostných menšín.
SKUTOČNOSŤ: Slovensko si určuje svoju mešinovú politiku samo, v súlade s platnými medzinárodnými dokumentmi.