Blahoslavení tichý, lebo im bude patriť zem


Nie teda tí, čo sa predierajú lakťami, čo odstrkujú iných. Nie tí sú blahoslavení, nie tí sú šťastný. Získavajú silou to, o čom si myslia, že im patrí. Ale všetko to, čo je získané silou, býva aj silou odobraté. Nie tí sú najodvážnejší, čo sa nahlas vystatujú svojou silou. Títo často prví zutekajú. Chvastúni, táraji, krikľúni si myslia, že svojím krikom dobyjú zem. A pritom všetko, čo urobia, je len veľký hurhaj. Tichí sú pokojní, lebo vedia, že ozajstná hodnota vždy zvíťazí. A že oni – ako hovorí Pán Ježiš – vlastnia zem. Čo to znamená, že vlastnia zem ? Azda budú majiteľmi zeme ? Mocnými vládcami ? Kráľmi ? Prezidentmi ?
Tichí po tomto netúžia. Pre nich – vlastniť zem – to znamená rozširovať na nej to, čo je dobré, čo je pravdivé. Naplniť zem pokojom a dobrotou. Po tomto túžia tichí. Nechcú, aby ich vychvaľovali, aby sa o nich hovorilo, aby sa o nich písali knižky. Chcú navždy ostať tichí. Konajú iba to, čo pokladajú za správne a potrebné. Tichí nie sú ufňukancami. Práve naopak. Spokojne si robia svoje. Pracujú. Učia sa, pomáhajú druhým. Starajú sa o mladších a slabších, ale o tom nehovoria. Nepotrebujú kričať a rozprávať o sebe na všetkých rohoch ulíc. Tichí však nie sú obmedzenci, ktorí nevedia hovoriť a nemajú argumenty. Práve naopak. V sporoch nepoužívajú päste, ale iba slová, ktoré nezrania, ale presvedčia. Človek má rozum. Možno mu všetko vysvetliť. Dokonca aj celkom malému dieťaťu sa dá už veľa vecí vysvetliť. Múdre slová sú lepšou zbraňou ako päste. A v každej hádke, ktorá sa prihodí – lebo hádky sa prihodia aj dospelým, aj deťom, v domoch i na uliciach – tichí nechcú mať posledné slovo. Dokážu prví zmĺknuť. Aby protivník v spore mal čas ochladnúť a spamätať sa. A aj preto, aby si uvážili, či oni sami mali celú pravdu
Zo všetkých slov si tichí najradšej vyberú mlčanie. - A viete, prečo ešte sú tichými ? Lebo tí, čo kričia, nepočujú hlas druhého. A možno práve vtedy im chce ten druhý čosi dôležité povedať o sebe. Alebo azda o čosi poprosiť. V tichu určite počujú hlas druhého človeka. A v tichu svojho srdca lepšie počujú hlas samého Boha. A to je druhá radosť.