Piate blahoslavenstvo

Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo


Kto je milosrdný ? Ten, kto má široko otvorené oči. Ten, kto má široko otvorené oči, zbadá, že spolužiak nemá desiatu. Možno sa s ním treba rozdeliť. V autobuse zbadá, že staršia pani stojí a s námahou drží ťažkú tašku v ruke. Treba jej uvoľniť miesto. Zbadá, že starší brat je smutný, lebo si nevie vypočítať domácu úlohu. Potrebuje pomoc. Kto má naširoko otvorené oči, viac vidí a môže urobiť viac dobrého. Lebo byť milosrdný, to nie je len dať žobrákovi almužnu ako v starých povestiach pre poslušné deti. Byť milosrdný, to znamená neustále robiť čosi veľké a neobyčajné. Znamená to byť všímavý a citlivý na ľudskú biedu, únavu, chorobu, krivdu, smútok. Naozaj milosrdný je Boh. O človeku radšej hovoríme, že je dobrý. A ľudská dobrota je iba odleskom božieho milosrdenstva. slovo milosrdenstvo pochádza zo slov milovať srdcom. Milosrdný je ten, kto miluje ľudí. Niekto hovorí, že miluje babku, no nevšimne si, že babke spadla na zem ihla. Ťažko jej je zohnúť sa a zdvihnúť ju. Niekto hovorí, že miluje mamu, ale nenapadne mu pomôcť jej, keď je unavená. ktosi má veľmi rád spolužiaka, ale akosi mu vypadlo z hlavy, že dva dni neprišiel do koly. Že ho treba navštíviť a povedať mu domácu úlohu. Byť milosrdný nie je vždy ľahké a výhodné. Niektorí v autobuse naschvál pozerajú do okna, aby nevideli, že vedľa nich stojí ktosi slabší a starší. Nechcú vidieť. Ľudia často prechádzajú ľahostajne vedľa človeka, ktorému prišlo nevoľno. Ale nájde sa ktosi, kto si ho všimne, zastaví sa pri ňom, zavolá lekára alebo ho odprevadí domov. Milosrdný.
Či to robí azda za odmenu ? Alebo preto, aby sa o ňom hovorilo, že je dobrý ? Aby o ňom písali v novinách ? Nie. Kto je naozaj milosrdný, nečaká odmenu. Ak si k niekomu naozaj dobrý, cítiš v srdci radosť. Tá radosť je lepšia ako každá odmena, ona sama je skôr odmenou.
Odmenou dobroty je sama dobrota.
Odmenou dobrého skutku je dobrý skutok.
Odmenou lásky je láska. Je jednoduché presvedčiť sa o tom. A preto ten, kto je milosrdný, dosiahne milosrdenstvo. Aj keby sa mu nikto nepoďakoval, už dosiahol milosrdenstvo. Dobrý človek nasleduje milosrdenstvo Boha. Najväčším prejavom božieho milosrdenstva je to, že Boh odpúšťa viny, keď ich ľutujeme. Teda aj milosrdný človek odpúšťa tým, čo mu ukrivdili. Nepamätá si dlho ich previnenia. Ponáhľa sa im oproti a odpúšťa. Chce pochopiť prečo urobili zle. A keď porozumie, ľahšie odpustí a znova začne dôverovať ako priateľovi.

Keď sa niekomu odpustí, cíti v srdci radosť. Radosť z milosrdenstva. A to je piata radosť.