Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha


Pán Ježiš sľubuje ľuďom, že uvidia Boha. Ale Boh je predsa neviditeľný. Akoby sa úmyselne schoval, akoby sa ukrýval za všetkým, čo je vo svete dobré, múdre a pekné. Je neviditeľný ako vzduch, ktorý nevidíme, ale ktorý nás obklopuje. Dýchame ho. Boh je všade, ale nevidíme ho. Iba raz prišiel na svet ako malý židovský chlapec v osobe Ježiša, syna Márie. Učil sa rástol, pracoval spolu so svojím adoptívnym otcom Jozefom. Chodil po júdskej a galilejskej zemi a učil. Ľudia videli jeho tvár. A my ? Či aj my uvidíme niekedy tvár boha ? Kedy ho uvidíme ? Uvidíme ho, keď budeme mať čisté srdcia. Špinavé ruky si môžeme umyť. Ale srdce ? Srdce sa predsa nedá umyť vodou a voňavým mydlom. Treba dbať o to, aby bolo čisté. Ale od čoho sa môže zašpiniť srdce ? Od škaredých slov. Od klamstva. Od hnevu. Hnev škodí čistote. Srdce sa zašpiní aj od zlých myšlienok. Keď si o ľuďoch myslíme niečo zlého. Keď kohosi nemáme radi. Vtedy sa nám srdce hneď zašpiní. A cíti smútok, mrzutosť, žiaľ.
Nepekné myšlienky znečisťujú srdce. Poškvrňujú ho a treba mnoho, mnoho žiaľu, mnoho sĺz, takých vnútorných, aby sa srdce obmylo. Srdce sa obmýva slzami žiaľu. Aby sa stalo znovu čistým. A mohlo niekedy vidieť Boha. Čisté srdce vracia zrak, očisťuje oči. Aby sme mohli Boha vidieť všade, v celom svete a v druhých ľuďoch. Aby sme v tvárach ľudí, našich blížnych, dokázali zbadať tvár samého Krista. A čo to znamená tak naozaj – hľadieť ? Hľadieť – to znamená vidieť s celou pozornosťou, citlivosťou a porozumením. Hľadieť – to znamená vlastne milovať. Lebo práve tak vidia milujúce oči. Lebo práve tak pozeráme na tých, ktorých milujeme. Srdce dieťaťa, ktoré pristupuje k prvému svätému prijímaniu, je čisté. Čisté ako voda z prameňa. Ako jasné jarné nebo. Ako mamou vypraná biela košeľa. Ako okno. Ako starostlivo umyté ruky. Hovorí sa, že srdce je čisté, aj keď svoje srdce nevidíme. Iba ho cítime. Čisté srdce – to je šiesta radosť.