Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať božími synmi


Niektoré národy majú zvyk hovoriť „Dobrý deň !” namiesto „Pokoj vám !” alebo „Pokoj tebe !”. Takto hovoril aj Pán Ježiš vo svojom jazyku : „Šalom !” (Pokoj), „Šalom alejchem !” (Pokoj vám!). Keď niekto stretne známeho, vystiera rameno, podáva mu ruku. Naznačuje tým, že v ruke nedrží zbraň. Ani meč, ani dýku, ani revolver, ani granát. Podáva holú otvorenú dlaň. Prichádza s pokojom. Prináša pokoj, šíri pokoj. Ruky si podávame na privítanie, lebo tak nás to naučili a často ani nevieme, čo toto gesto znamená. Znamená : Nemám žiadnu zbraň proti tebe. Prichádzam s dobrým úmyslom. Podaj mi i ty svoju ruku, ak si bezbranný. Nech je medzi nami pokoj, nech je porozumenie. Vitaj, môj brat.
Toto všetko znamená obyčajné podanie ruky. Občas sa však stáva aj to, že ktosi podáva ruku, ale nemá dobrý úmysel. Podáva ruku, ale o chvíľu je pripravený biť sa. Od slova k slovu – a bitka sa už začína. Pokoj mizne. Sú ľudia, ktorí kdekoľvek sa objavia, vyvolávajú spory, hádky, bitky. Sú ale aj takí, ktorí vedia zmierňovať spory, prekonávať protivníkov. To sú tí, ktorí majú dar prinášať pokoj. Žije sa s nimi dobre a pokojne. Ale aj deti sú zádrapčivé, bitkárske, hašterivé, vedia zabŕdať. No sú aj také, ktoré vedia druhému ustúpiť. Dokonca sa aj hovorí, že múdry hlúpemu ustúpi. Lepšie by však bolo hovoriť : Múdry ustúpi blížnemu, aby nikoho neurazil. Sú ľudia, ktorí dokážu žiť v zhode s blížnym nie preto, že sú slabí a nevedia sa biť. Nie. Práve preto, že sú silní. Silní vnútorne a stačia na to, aby robili pokoj. Ten, kto prichádza s pokojom, ten, kto nesie pokoja porozumenie, bude sa nazývať synom Boha. Kto ho takto nazve ? Sám Pán Ježiš naňho zvolá : „Synu !” Ak je to dievčina, alebo žena : „Dcéra !”. A budú jeho deťmi. Deťmi Boha. Lebo Pán Boh miluje pokoj, a nie spory, hnevy a vojny.

A to je siedma radosť, najväčšia.