referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milica
Streda, 17. augusta 2022
Mediálny systém v Nemecku
Dátum pridania: 27.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jario
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 226
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 10
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 16m 40s
Pomalé čítanie: 25m 0s
 
Systém regulácie

Nemecká tlačová rada (Deutscher Presserat) zložená zo zástupcov novinárskych a vydavateľských organizácií bola ustanovená už v roku 1956. Na radu sa so sťažnosťou môžu obrátiť všetci nemeckí občania, ktorí sa cítia dotknutí písaním nemeckej tlače. Ak rada svojím rozhodnutím podporí ich sťažnosť, dotyčné noviny sú povinné publikovať rozhodnutie rady. Účinnosť takejto samoregulácie je obmedzená, predovšetkým vo vzťahu k bulvárnej tlači.
Podobnou organizáciou je Nemecká rada reklamy (Deutscher Werberat), v ktorej sú zastúpení predstavitelia reklamného priemyslu, médií a reklamných agentúr. Svoje rozhodnutia publikuje rada v bulletine. Rada, v ktorej nie sú zastúpení konzumenti reklamy, sa nevyznačuje výrazne kritickým postojom k reklame a jej prehreškom.

Sťažnosti na vysielanie verejnoprávnej televízie možno adresovať rade pre vysielanie Rundfunksrat). V súkromnom sektore vznikla v roku 1993 na podnet Asociácie súkromných vysielateľov a telekomunikácií Freiwillige Selbstkontrolle Fernsehen (Dobrovoľná sebakontrola televízie). Svojou štruktúrou a funkciami je táto organizácia jedinečnou v Európe a zohráva dôležitú rolu v nemeckom systéme ochrany mladistvých televíznych divákov.

Výbor FSF je zložený z mediálnych odborníkov, ktorí majú skúsenosti s vysielaním mládežníckych programov. Je zložený z desiatich neutrálnych členov a piatich zástupcov štyroch súkromných televíznych staníc. Výbor vypracoval pravidlá, kritériá a procedúru kontroly televíznych programov, najmä filmov. Má k dispozícii 70 posudzovateľov, ktorí v trojčlenných skupinách hodnotia filmy určené na vysielanie v určitom čase. Posudzovatelia rozhodnú, či úmysel určitej televíznej stanice vysielať posudzovaný film:

a) možno akceptovať,
b) odporučiť jeho vysielanie v neskoršom vysielacom čase,
c) odporučiť vystrihnúť určité jeho časti alebo
d) vôbec film nevysielať.

Mediálne organizácie

Novinári majú v Nemecku dve hlavné organizácie – Združenie nemeckých novinárov (Deutscher Journalisten Verband – DJV), ktoré sa síce vydáva za odborársku organizáciu, ale v skutočnosti je profesijnou organizáciou. Druhou je Zväz nemeckých novinárov (Deutsche Journalisten Union – dju), ktorý je súčasťou IG Medien (Odborový zväz pracovníkov médií), člena Nemeckej federácie odborových zväzov (Deutscher Gewerschaftsbund – DGB).
Na strane zamestnávateľov sú vydavatelia dennej tlače organizovaní v Spolkovom združení nemeckých vydavateľov novín (Bundesverband Deutscher Zeitungsverleger – BDZV) a časopiseckú tlač zastupuje Združenie nemeckých vydavateľov časopisov (Verband Deutscher Zeitschriftenverleger – VDZ). Komerčné rozhlasové a televízne stanice spolupracujú v rámci Združenia súkromných vysielateľov a telekomunikácií (Verband Privater Rundfunk und Telekommunikation – VPRT).

Perspektívny vývoj

Zásluhou zavedenia duálneho systému vysielania a zjednotením Nemecka sa nemecký mediálny systém výrazne zmenil. V súčasnosti sa väčšina médií nachádza v štádiu konsolidácie a rýchlosť ďalšej transformácie sa spomalila. Nové médiá, najmä digitálna televízia, sa zatiaľ nestretli s takým ohlasom, ako sa predpokladalo. Vzhľadom na dostupnosť množstva voľných televíznych kanálov je záujem o platenú televíziu malý. Hlavní aktéri na trhu (Kirch, Premiere a Deutsche Telekom) však hľadajú cesty, ako zabezpečiť budúcnosť digitálnej platenej televízii. Od roku 1995 je v Nemecku v prevádzke aj digitálne rozhlasové vysielanie. Zatiaľ však s malým účinkom.

Väčšinu nemeckých médií ovláda niekoľko veľkých konglomerátov. Bertelsmann je nielen najväčšou nemeckou mediálnou spoločnosťou, ale aj jednou z najväčších na svete. Po zlúčení svojich vysielacích aktivít s CLT sa tieto dve spoločnosti stali najväčším aktérom na európskom televíznom trhu. Nemenej silná je však aj Kirchova skupina, ktorá má značný vplyv v Springerovi, v najväčšom vydavateľskom dome v Európe, kontroluje množstvo televíznych kanálov v Nemecku a značnú časť európskeho filmového obchodu. Dve „rodiny“ – Bertelsmann/CLT a Kirch/Springer vlastnia väčšinu nemeckej komerčnej televízie. Sú tu však aj ďalšie veľké mediálne spoločnosti ako Bauer, Burda a Holtzbring, ktoré sa zatiaľ sústreďujú najmä na oblasť tlačených médií. Pritom všetky veľké nemecké mediálne spoločnosti sú aktívne na medzinárodných trhoch. Naopak, na veľkom nemeckom trhu pôsobia všetky veľké nadnárodné spoločnosti ako Murdoch, Disney, Time-Warner, Canal Plus a pod.
V rámci štátnej mediálnej politiky síce odzneli návrhy na obmedzenie činnosti veľkých mediálnych spoločností, avšak snahy sociálnych demokratov a zelených sa nedokázali presadiť. Tieto mediálne spoločnosti sa usilujú vyhnúť tvrdej reštrikcii úzkou spoluprácou s hlavnými politickými stranami. Preto aj regulačné opatrenia v novej „štátnej zmluve“ majú iba symbolický význam. A tak prevádzkovatelia súkromnej televízie sa sťažujú na nekalú konkurenciu verejnoprávnych médií, ktoré okrem koncesionárskych poplatkov využívajú aj príjmy z reklamy. Podľa nich sa verejnoprávne vysielanie má sústreďovať na kultúrne a vzdelávacie programy a zábavu prenechať súkromným médiám.

PRÍLOHY:

Tabuľka 1: Desať najväčších nemeckých denníkov (1997)

Titul Vydavateľ Náklad (v tis.) Čitatelia (v tis.)
BILDAxel Springer Verlag4 52810 958
WAZ *WAZ Gruppe1 1573 056
Zeitungsgruppe Thüringen**WAZ Gruppe5211 260
Freie PresseChemnitzer Verlag u. Druck4541 058
Süddeutsche ZeitungSüddeutscher Verlag4051 183
Rheinischer PostRheinisch-Bergischer Druckerei u. Verlags398856
Frankfurter AllgemeineFAZ396990
Sachsische ZeitungGruner und Jahr391965
Mitteldeutsche ZeitungM. DuMont Schauberg378964
ExpressM. DuMont Schauberg333716

Tabuľka 2: Desať najväčších vydavateľov v Nemecku (1997)

VydavateľPodiel na trhu (%)Náklad (milióny)
Axel Springer Verlag23,76,3
Zeitungsgruppe WAZ5,91,7
Verlagsgruppe Stuttgarter Zeitung5,01,3
Verlagsgruppe DuMont Schauberg4,01,1
Gruner und Jahr3,41,1
Verlagsgruppe Süddeutsche Zeitung3,20,9
Verlagsgruppe Frankfurter Allgemeine Zeitung3,00,8
Verlagsgruppe Ippen2,70,8
Verlagsgruppe Holtzbrinck2,50,9
Verlagsgruppe Madsack2,30,8
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Zdroje: MEYEN, H.: Massenmedien in der Bundesrepublik Deutschland, Volker Spies, Berlin 1996., SCHULER-HARMS, M.: Das Rundfunksystem der Bundesrepublik Deutschland. In: Internationales Hadbuch für Hörfunk und Fernsehen 98/99, Nomos Verlagsgesellschaft, Baden-Baden/Hamburg 1998, s. 133–151., World Press Trends 1998 Edition, Zenith Media, London 1999.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.