Nemecko po zjednotení predstavuje najväčší mediálny trh v Európe. Ak k tomu pripočítame nemecky hovoriace obyvateľstvo v Rakúsku a Švajčiarsku, nemecké médiá môžu počítať s potenciálnym trhom asi 100 miliónov obyvateľov. Táto kapacita spolu s ekonomickým potenciálom krajiny vytvára z Nemecka jednu z mediálne najrozvinutejších krajín na svete a zároveň umožňuje vznik obrovských mediálnych spoločností, ktoré operujú nielen na domácom, ale aj na mnohých zahraničných trhoch.
Tlač
Štruktúra nemeckej tlače sa vyznačuje niekoľkými charakteristikami, najmä:
– vysokým počtom novinových titulov,
– početnou a silnou regionálnou tlačou,
– malým počtom celoštátnych novín,
– veľkým počtom časopisov,
– slabým postavením straníckej tlače,
– veľkou závislosťou od reklamných príjmov,
– vysokým stupňom ekonomickej koncentrácie.
Na prvý pohľad a v porovnaní s inými krajinami sa zdá, že ponuka tlačených médií v Nemecku je pestrá. Avšak zdanie klame. V roku 1998 vychádzalo v Nemecku iba 135 „nezávislých vydavateľských jednotiek“ (vydavateľ, ktorý vyrába všetky časti svojich novín), 361 „publicistických jednotiek“ a 1 578 redakčných vydaní (vrátane lokálnych mutácií). Lokálne vydania sú nesamostatné lokálne periodiká (tzv. hlavičkové noviny), ktoré pripravujú iba lokálnu časť novín a ostatné preberajú od hlavného vydavateľa. Materské a dcérske noviny právne a hospodársky patria jednému majiteľovi, ich redakčná časť dokonca i niekoľkým majiteľom. Náklady novín potvrdzujú silnú pozíciu regionálnej a lokálnej tlače.
V roku 1998 vychádzalo v Nemecku 367 denníkov v celkovom jednorazovom náklade 25 miliónov exemplárov. Z toho 17,3 milióna pripadalo na 349 regionálnych a lokálnych denníkov, 1,6 milióna na 10 nadregionálnych denníkov a 6,1 milióna na 8 denníkov v pouličnom predaji. Do skupiny desiatich najväčších nemeckých denníkov patria iba tri celoštátne. V Nemecku na 1000 obyvateľov pripadá 306 exemplárov denníkov. (Pozri Prílohu, tabuľku 1.)
V Nemecku vychádza iba 10 nadregionálnych alebo celoštátnych denníkov (BILD-Zeitung, Süddeutsche Zeitung, Frankfurter Allgemeine Zeitung, Die Welt, Frankfurter Rundschau, Tageszeitung a Handelsblat). Všetky o sebe tvrdia, že sú nezávislé a nestranícke, avšak väčšina z nich sa prikláňa k liberálnemu a konzervatívnemu politickému spektru. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje BILD-Zeitung s mimoriadne vysokým nákladom (4,5 milióna výtlačkov) a početnými regionálnymi vydaniami, ktorý sa vyznačuje tabloidným formátom, pochybnou novinárskou úrovňou, bulvárnou žurnalistikou a silne pravicovou orientáciou.
V súčasnosti (1999) vychádza v Nemecku celkom 787 univerzálnych časopisov v náklade vyše 125 miliónov exemplárov a 978 špecializovaných časopisov v náklade 16,5 milióna.
Novým typom novín, ktoré sa v Nemecku rozšírili po roku 1945, je týždenník, tlačený na rotačkovom papieri. Jeho ťažiskom nie je aktuálne spravodajstvo, ale analýzy a komentáre. Každý týždeň v Nemecku predajú 2 milióny takýchto novín. Spomedzi 25 týždenníkov k najúspešnejším a vplyvným v tejto kategórii tlače patrí Die Zeit (náklad asi 500 tisíc), nezávislý liberálny týždenník. Protestantská cirkev vydáva Deutsche Allgemeine Sonntagsblatt (90 tisíc) a katolícka cirkev Rheinischer Merkur.
Ďalšou a u nás neznámou kategóriou tlače sú spravodajské magazíny. Der Spiegel (1 milión) vznikol podľa vzoru amerického magazínu Time a dlhý čas nemal na nemeckom trhu konkurenciu. Známy svojím investigatívnym novinárstvom a početnými škandálmi Der Spiegel predstavuje jedno z najvplyvnejších politických periodík v Nemecku. Pred pár rokmi založený magazín Focus (500 tisíc) ako priamy konkurent Spiegla sa usiluje získať čitateľov pestrejšou farebnou úpravou a konzervatívnejším obsahom.
Na živom trhu univerzálnych časopisov stále vedie úspešný a najznámejší časopis Der Stern z vydavateľstva Gruner und Jahr (ovládaného Bertelsmannom), povestný svojou liberálnou orientáciou a investigatívnym novinárstvom.
Na nemeckom trhu denníkov dominujú štyri vydavateľské skupiny. Najväčší trhový podiel (23 %) pripadá skupine Axela Springera (BILD-Zeitung, Die Welt, Hamburger Abendblatt, Berliner Morgenpost atď.). Druhým najväčším vydavateľským domom je Westdeutsche Allgemeine Zeitung s početnými regionálnymi denníkmi, tretím Verlagsgruppe Stuttgarter Zeitung a štvrtým DuMont Schauberg. Relatívne novým hráčom na trhu dennej tlače je Gruner und Jahr, ktorý sa v minulosti sústreďoval najmä na vydávanie časopisov. (Pozri Prílohu, tabuľku 2.)
Desať najväčších vydavateľov denníkov kontroluje asi 56 % trhu. Štyria najväčší vydavatelia univerzálnych časopisov kontrolujú 65 % relevantného trhu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Mediálny systém v Nemecku
Dátum pridania: | 27.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | jario | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 226 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 10 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 16m 40s |
Pomalé čítanie: | 25m 0s |
Zdroje: MEYEN, H.: Massenmedien in der Bundesrepublik Deutschland, Volker Spies, Berlin 1996., SCHULER-HARMS, M.: Das Rundfunksystem der Bundesrepublik Deutschland. In: Internationales Hadbuch für Hörfunk und Fernsehen 98/99, Nomos Verlagsgesellschaft, Baden-Baden/Hamburg 1998, s. 133–151., World Press Trends 1998 Edition, Zenith Media, London 1999.