Humor v logike
1. Úvod – o humore a smiechu
Je všeobecne známe, že humor je korením života. Aj keď nám každodenný život mnohokrát nedáva veľa príležitostí na smiech, napriek tomu by sme si vždy mali nájsť dôvod na smiech. Mali by sme využiť každú chvíľku, aby aj tam, kde je nám do plaču, „zazvonil“ smiech, ten pravý, od srdca.
Smiech blahodarne pôsobí na človeka i jeho okolie, uľahčuje prácu srdcového svalu, podporuje dýchaciu funkciu pľúc, stimuluje činnosť brušných orgánov, zrýchľuje tok krvného obehu v cievach, podporuje prekrvenie mozgu, tlmí bolesť, posilňuje imunitný systém, podporuje trávenie. Smiech je najlepším prostriedkom, ako sa zbaviť psychického stresu a zvládať napäté situácie. Smiech vyvoláva zvýšené vylučovanie endorfínov – „hormónov šťastia“.
Človek, ktorý sa prevažnú časť dňa usmieva a párkrát sa i úprimne zasmeje, býva menej chorý. Ženy, ktoré sa často smejú, pôsobia na mužov príťažlivejšie. Jamky v líčkach sú pre mnohých neodolateľné. V zamestnaní sú obľúbenejší tí, ktorí riešia zložité situácie s úsmevom a nie s večne zamračeným výrazom.
Zmysel pre humor predlžuje život. Ak si mozog neustále trénujeme, napríklad rozprávaním a počúvaním vtipov alebo riešením hlavolamov, zostane svieži a vnímavý aj v starobe. Zmysel pre humor je fascinujúca ľudská vlastnosť, ktorá vzbudzuje záujem psychológov. Ako zistila nová kanadská štúdia, ľudia s pribúdajúcim vekom nestrácajú zmysel pre humor. Jediné, čo starším ľuďom ubúda, je schopnosť pochopiť aj zložitejšie formy humoru.
Vedci prišli na to, že smiech sa rodí v prednom mozgu. Lekári predtým dlho nevedeli, akú by práve táto časť mozgu mohla mať funkciu. Vedci experimentálne zistili, že osoby, ktorým sa táto časť mozgu poškodila (napríklad po mozgovej príhode, úraze alebo pri nádore), zle chápali vtipy. Na správne vnímanie humoru a vtipov vplývajú aj veci ako rozoznávacie schopnosti pri abstraktnom uvažovaní, duševná pružnosť a úroveň krátkodobej pamäti.
Je to vlastne logické. Keď počujete vtip a jeho pointu, chvíľku vám to nedáva zmysel, pretože pointa vybočuje z predchádzajúceho rozprávania. Najskôr ste prekvapení. Ale potom sa pozriete na pointu z odlišnej perspektívy a pochopíte, že vlastne rozprávanie zmysel má. Pri tomto mozgovom procese treba pružné uvažovanie aj krátkodobú, takzvanú pracovnú pamäť. Vaša myseľ musí byť schopná neustále spracovávať informácie.
Zmysel pre humor závisí od výchovy. Takže či sa človek bude alebo nebude smiať vtipom, záleží od toho, v akom prostredí ho vychovali, a nie od jeho genetickej výbavy. Zistili to výskumníci z Thomasovej nemocnice v Londýne pomocou pokusov na jednovaječných a dvojvaječných dvojčatách. Dvojice súrodencov, ktoré sa na pokuse zúčastnili, vychovali v rovnakej rodine. Výskumníci ich požiadali, aby v oddelených miestnostiach ohodnotili humorné obrázky známkou 0 (je to plytvanie papierom) až 10 (najlepší vtip, aký som kedy videl).
Ukázalo sa, že súrodenci mali na obrázky veľmi zhodný názor bez ohľadu na to, či išlo o dvojčatá identické či nie. Z toho vedci urobili záver, že v prístupe k humoru nezáleží na génoch, ale na spoločnej výchove.
Výskumníci skonštatovali, že je to prekvapujúce, pretože osobnostné rysy takmer vždy v nejakej miere závisia od genetických dispozícií. V prijímaní humoru sa však odrážajú skôr kultúrne vplyvy. To by tiež vysvetľovalo, prečo sa obľúbené vtipy tak líšia medzi jednotlivými národmi.
2. Kultúrne a národnostné rozdiely pri chápaní vtipov
Pri britskej Univerzite v Hertfordshire existuje od roku 2001 vedecký projekt zvaný Laboratórium smiechu, v ktorom psychológovia skúmajú, čomu sa vlastne ľudia smejú. Okrem iného si všímajú rozdiely v chápaní humoru rôznych národov.
Ich výsledky ukazujú, že ľudia z rôznych častí sveta sa smejú odlišnému humoru. Humor je dôležitý pri vzájomnom porozumení medzi ľuďmi. Čím viac budeme rozumieť tomu, ako kultúra ovplyvňuje zmysel pre humor, tým lepšie sa budeme chápať.
Výskumníci zistili, že ľudia z Austrálie, Nového Zélandu, Írska a Británie majú najradšej anekdoty, ktoré obsahujú slovné hračky, preto sú často nepreložiteľné do iných jazykov. Príkladom, ktorý do slovenčiny možno preložiť, je nasledujúci vtip:
„Prídete večer do klubu?“ pýta sa starší lord rovnako starého priateľa.
„Ešte neviem. Dohodol som si dámsku návštevu.
Ak budem môcť, tak neprídem, ale ak nebudem môcť, tak prídem.“
Američanom a Kanaďanom sa najviac páčia vtipy, v ktorých niekto vyzerá ako hlupák:
Na WC po skúškach. Z prvej kabínky sa ozve: „Tak, čo, urobil si tú skúšku?“ Druhá kabínka: „Nie, ten debil ma vyhodil.“ Tretia kabínka: „Aj nabudúce ťa vyhodím.“
Sedia dvaja kamaráti v krčme. Jeden sa pýta druhého :
- Počúvaj, kedy si mal búračku?
- Akú búračku?
- Len mi nehovor, že si sa s takým ksichtom narodil!
Francúzi, Dáni či Belgičania sa zas najviac smejú vtipom až surrealistickým:
Príde vlčiak na poštu a do telegrafného blanketu napíše: „Haf. Haf. Haf. Haf. Haf. Haf. Haf. Haf. Haf.“ Poštový úradník prebehne text a zdvorilo psa upozorní: „Je to iba devať slov. Za rovnakú cenu môžete poslať ešte jedno haf.“ „Ibaže,“ odpovie pes, „to by potom nedávalo žiadny zmysel.“
Nemci sa zas pri výskumoch ukázali ako jediný národ, ktorý neuprednostňoval nejaký špecifický druh vtipov.
Ako univerzálnu anekdotu, ktorej sa bez ohľadu na národnosť smejú muži aj ženy, mladí aj starí, výskumníci určili túto:
Dvaja muži lovia v lese, keď zrazu jeden odpadne. Zdá sa, že nedýcha, oči má stĺpkom. Druhý lovec vytiahne mobil a volá záchranku: „Môj priateľ je mŕtvy! Čo mám robiť?“ Operátor odpovie: „Upokojte sa. Pomôžem vám. Najskôr sa však ubezpečte, že je naozaj mŕtvy.“ V slúchadle je chvíľu ticho, potom sa ozve výstrel, a lovec hovorí operátorovi: „Dobre. A čo mám urobiť teraz?“
Podľa výskumníkov je tento vtip smiešny z mnohých dôvodov: cítime sa nadradení nad tým hlúpym lovcom, smejeme sa, že nepochopil operátora a ešte sa môžeme vďaka smiechu povzniesť nad obavy z vlastnej smrteľnosti.
3. Ako a kedy (ne)použiť humor
Je úplne v poriadku, ak niekto použije humor pri rozhovore. Vskutku, ak debata začína byť nudná, trochu humoru dokáže veľmi pomôcť. Každý dobrý rečník vie, akú moc má dobrý vtip alebo vtipná poznámka.
Počuli ste už tú definíciu filozofa a teológa? Filozof je slepý človek, ktorý v tmavej izbe hľadá čiernu mačku, ktorá tam nie je. Teológ tam tú mačku nájde.
Keď som počul, čo povedali divadelní kritici na moju hru, pripomenulo mi to poznámku Brendana Behana, že kritici sú ako eunusi v háreme: vedia, ako sa to robí, každý deň to videli, ale oni sami to nedokážu urobiť.
Existujú však isté obmedzenia. Humor by nemal byť používaný ako náhrada za slabý alebo žiadny argument. Použitie humoru je vždy logicky irelevantné, teda nijako nezvyšuje vážnosť argumentu. Keď používame humor na to, aby sme odviedli pozornosť od toho, že je náš argument slabý, alebo aby sme si urobili srandu z našich oponentov / partnerov v diskusii, nič logické sme nedosiahli. Ak bol náš argument slabý pred použitím humoru, bude rovnako slabý po jeho použití.
Efektivita humoru ako „presvedčovadla“ závisí od názorov a zmýšľania publika. Ak je publikum viac naklonené nášmu oponentovi, použitie humoru sa môže obrátiť proti nám a mať opačný účinok ako plánovaný. Ak sú vtipy veľmi kruté až urážlivé, môžu v publiku vyvolať pocit súcitu s naším oponentom. A ak publikum nadobudne dojem, že vtipy sú namierené proti nemu a urážajú ho, môžu si voči nám vytvoriť odstup a nepriateľstvo.
Avšak humor nemusí byť vždy použitý ako náhrada za logický argument – môže jednoducho posilniť nejaký náš iný argument:
Pán minister Novák stále odmieta konať vo veci firmy ABC, napriek tomu, že mu to radia jeho poradcovia ako aj mnohí nezávislí experti. Každý, kto preskúmal situáciu, sa zhodne na tom, že továreň firmy ABC predstavuje veľké zdravotné riziko pre 20.000 ľudí žijúcich neďaleko nej. Avšak keď sa včera opýtal novinár ministra, čo ide s danou situáciou robiť, minister dlho rozprával o tom, že tento problém vážne diskutuje so všetkými zúčastnenými stranami. Tá odpoveď vôbec nebola pravda. Ako zvyčajne, ministrove ústa majú zaradenú päťku a jeho mozog neutrál.
4. Druhy humoru
Humor a vtipy možno všeobecne rozdeliť do veľkého množstva kategórií, a to napríklad podľa objektu, na ktorý je vtip zameraný (blondínky, starí ľudia, škola), alebo podľa typu (čierny humor, politický humor), prípadne podľa formy (vtip, hádanka s vtipnou / nečakanou odpoveďou, obrázkový vtip, karikatúra, vtipné fotografie z reálneho života, ...).
1. Dvojzmyselné vtipy
Na dvojzmyselnosti je založené veľké množstvo vtipov. Vďaka dvojzmyselnosti môžu aj napríklad oznamy či informačné tabule na verejných miestach často krát (nechtiac) vyznieť úplne inak, ako bolo plánované:
Nápis v hoteli: Budeme radi, ak hostia využijú služby našej upratovačky.
2. Spomienky a narážky na iné a staré režimy, politické vtipy
V bývalom Československu boli ľudia veľmi ovplyvnení vpádom sovietskych vojsk v roku 1968 a režimom, ktorý bol neskôr tvrdo nanucovaný. Humor však dokáže aj v takých ťažkých chvíľach odľahčiť situáciu. Ľudia tvorením vtipov na režim ventilovali svoj hnev a zúfalosť.
Po majstrovstvách sveta v hokeji v roku 1985, kedy ČSSR porazila ZSSR,
prichádza československej vláde telegram od porazených sovietov:
Gratulujeme vam STOP Boli ste rovnocenni superi STOP Ropa STOP Zemný plyn STOP
Československo, rok 1985. Zákazník príde do mäsiarstva:
- Narežte mi prosím 100 gramov šunky.
- Doneste, narežeme...
V celosvetovom pohľade išlo v čase súperenia ZSSR s USA vo výraznej miere aj o to, kto koho predbehne. Rusi poslali prvého človeka do Vesmíru, no na Mesiaci pristál ako prvý Američan. Veľký význam bol kladený vede a technologickému pokroku. Vždy bol o krok vpredu ten, kto vytvorí niečo lepšie, väčšie či rýchlejšie.
Čo majú Rusi najväčšie? Mikročipy!
Telefonuje Jeľcin Clintonovi:
- Pán Clinton, chcel by som vám vyjadriť úprimnú sústrasť k stroskotaniu vášho raketoplánu.
- Ale náš raketoplán odštartuje až za 5 minút.
- Aha, tak zavolám neskôr.
Bush chce vedieť, ako to tu bude vyzerať o 100 rokov, tak sa dá zmraziť. Keď ho v roku 2102 rozmrazia, tak sa prechádza po ulici a pýta sa občana.
- Bola už tretia svetová?
- Jasnačka.
- A kto vyhral? My alebo Rusi?
- Jasnačka, že my.
- A vyrába sa tu ešte Coca Cola?
- Jasnačka.
- A koľko stojí?
- 3 ruble.
Elegantne oblečený muž s diplomatkou vracia v strede Červeného námestia.
Ide okolo Moskovčan a vraví: „Úplne s Vami súhlasím.“
3. Politický humor
Taktiež veľmi rozšírená forma humoru. Väčšinou býva aktuálny, teda komentuje, paroduje či nadväzuje na nedávne udalosti. Ak ľudia s nejakým režimom, politickým zriadením alebo správaním sa nejakej krajiny nesúhlasia, tieto sú často terčmi ich vtipov. V súčasnosti sa objavujú napríklad vtipy, ktoré kritizujú politiku USA a ich prezidenta Busha:
Počas propagačného turné po USA navštívi prezident George W. Bush istú školu a vysvetľuje žiakom jeho vládnu politiku. Po skončení vyzve žiakov, aby mu položili otázky ak im niečo nie je jasné. Slova sa ujme malý Bob:
- Pán prezident, mám 3 otázky: Ako sa vám podarilo vyhrať voľby, napriek tomu, že pri spočítavaní hlasov ste prehrali? Prečo chcete napadnúť Irak bezdôvodne? Nemyslíte si, že zhodenie bomby na Hirošimu bol najväčší teroristicky útok v dejinách ľudstva?
V tom zazvoní na prestávku a žiaci sa rozbehnú z triedy von.
Po skončení prestávky prezident Bush opätovne vyzve žiakov, aby položili svoje otázky. Tentokrát sa prihlási malý Joe:
- Pán prezident, mám 5 otázok: Ako sa vám podarilo vyhrať voľby, napriek tomu že pri
spočítavaní hlasov ste prehrali? Prečo chcete napadnúť Irak bezdôvodne? Nemyslite si, že zhodenie bomby na Hirošimu bol najväčší teroristicky útok v dejinách ľudstva? Prečo dnes zvonilo na prestávku o 20 minút skôr? Kde je Bob?
Malý chlapec sa pýta okoloidúceho Dzurindu:
- Ujo, prosím vás, koľko je hodín?
Dzurinda odpovedá:
- Som nesmierne šťastný, že mi kladieš takúto otázku a ver mi, že k nej pristupujem maximálne zodpovedne. No musím ťa zároveň informovať, že na ňu odpoviem v pravý čas a to len a len kompetentným orgánom.
4. Čierny humor pomáha vyrovnávať sa s ťažkými životnými situáciami
Do tejto kategórie vtipov patria vtipy, ktoré vznikli ako reakcia na nejaký režim a pod., ale aj napríklad čierny humor. Ak ľudia spomínajú vo vtipe smrť, istým spôsobom bojujú proti strachu z nej.
Stretnú sa dve susedky a jedna hovorí druhej:
- Počula som, že váš muž je chorý.
- No áno, viete, má niečo s pätami.
- S pätami? A ako ste na to prišla?
- Lebo keď som volala do nemocnice a pýtala sa, kde leží, prepojili ma na nejakú patológiu alebo čo.
Príde Mikuláš do Somálska a pýta sa detí.
- Prečo ste také chudé deti?
- My nejeme!
- No kto nepapá, nedostane darčeky!
Do kníhkupectva vstúpi žena v čiernom a v ruke drží knihu „Huby okolo nás“.
Kníhkupec jej stisne ruku a hovorí:
„Úprimnú sústrasť, vydavateľstvo už tú chybu opravilo!“
Muž a žena idú autom, muž šoféruje. Žena pozrie naň a vraví:
„Síce sme spolu už 15 rokov, ale ja sa chcem teraz rozviesť.“
Muž na to nevraví nič, iba pridá plyn.
„Nepokúšaj sa ma presvedčiť, vieš že to nemá cenu, aj tak vieš, že spávam s tvojím kamarátom a on je v posteli lepší než ty.“
Muž zase nič, len pridá plyn.
Žena pokračuje: „Chcem dom.“
Muž zase nič, iba čo šliapne na plyn.
Žena: „Aj deti zostanú so mnou.“
Muž je zase ticho, ale dupne na plyn.
Žena: „A chcem aj auto a celý účet v banke.“
Muž zase nič, pridá plyn.
Žena: „Prečo nič nevravíš? To akože nič nechceš?“
Muž: „Nie. Všetko, čo potrebujem, to mám.“
Žena: „Heeeeej? A čo je to?“
Muž: „Airbag.“
5. Narážky na rôzne kultúrne odlišnosti a národné špecifiká
Do špecifických skupín, na ktoré existujú vtipy, patria aj napr. Škóti a Židia. Ide tu o kultúrne odlišnosti a špecifiká danej skupiny – teda napríklad skúposť. Tieto vtipy však tiež často opisujú „vymyslený“ stav (teda Škóti môžu mať nejaký zmysel pre šetrnosť a viac zvažovať pri nakupovaní a pod., avšak nikdy to nie je také extrémne, ako sa píše vo vtipoch o nich).
Nápis v škótskom tenisovom klube: „Žiadame vás, aby ste nezbierali cudzie tenisové loptičky, pokiaľ sa ešte kotúľajú!“
Škót sa pýta policajta:
- „To vy ste vytiahli môjho syna z vody?“
- „Áno,“ - prisvedčí policajt trasúci sa od zimy.
- „A kde má čiapku?“
Čo je židovská dilema?
Šunka zadarmo.
6. Jazykové rozdiely a jazykové hračky
Vtipy v tejto kategórii sú veľmi špecifické pre každý národ, pretože sú postavené na slovnej zásobe konkrétneho jazyka. Vo väčšine prípadov sú preto nepreložiteľné do iných jazykov. Pointa spočíva v použití slov, ktoré majú viacero významov, na spodobovaní slov a podobne.
Hodina zemepisu v maďarskej škole.
„Laszlo, pozri na glóbus a povedz mi, čo to je os?“
„Os..., to je taký veľký, páskovaný much!“
Ako sa povie holiaci strojček po poľsky? Kombajn papulowy!
Japonec sa motá okolo salaša, ide bača a pýta sa ho:
„Počúvaj, čo sa tu moceš, jak sa voláš ?“
„Ja som Kim Tsu Tchan.“ hovorí Japonec.
„Ty si debil a nie Kysučan! Ja Kysučanov veľmo dobre poznám!“
7. Rôzne skupiny osôb – blondínky, policajti, svokry, Rómovia
V spoločnosti sú rozšírené aj vtipy na najrôznejšie skupiny ľudí. Najznámejšie sú vtipy o blondínkach, policajtoch či svokrách. Vtipy a príbehy sú postavené na všeobecne známych (resp. predpokladaných, predsudkových) vlastnostiach blondínok a policajtov – hlúposť a nevzdelanosť, prípadne odpor ku svokrám a predstava, že musia byť vždy zlé. Taktiež napríklad vtipy o Rómoch bývajú ladené v neznášanlivom tóne. Často však tieto predstavy a názory nemajú žiadny logický ani iný relevantný základ, podľa ktorého by sa o danej skupine dalo takto zmýšľať. Zaujímavé je, že ľudia, ktorých sa tieto vtipy priamo dotýkajú (blondínky, policajti, svokry, Záhoráci, ...), sú často krát zhovievaví a smejú sa na nich spolu s ostatnými.
Svokra má troch zaťov. Chce sa presvedčiť ako veľmi si ju vážia ako ju majú radi, tak príde k prvému, skočí do studne, začne kričať o pomoc, mladý vybehne z domu, zachráni ju a keď sa ráno mladý zobudí na dvore mu stojí Fabia na ktorej je napísané: „S vďakou Tvoja svokra.“
Príde k druhému zaťovi, zasa skočí do studne, mladý ju zachráni a ráno mu stojí na dvore Octavia s nápisom: „S vďakou Tvoja svokra.“
Príde k tretiemu, skočí do studne kričí o pomoc, mladý kašle na ňu, svokra sa utopí, mladý sa ráno zobudí a na dvore mu stojí bavorák s nápisom: „S vďakou Tvoj svokor.“
Čo je to maximálna blbosť?
Keď blondínka Záhoráčka je policajtka...
Aký je rozdiel medzi prejdeným Rómom a prejdeným zajacom?
Pred Rómom nie je brzdná dráha.
Cigán stopuje a zastaví mu auto plné skínov. Nasleduje rozhovor:
"Zveziete ma ?"
"Pravdaže, ale budeš držať v ústach tenisovu loptičku"
"Nedbám, a kde ju máte?"
"Vzadu na guli."
Pýta sa chlapček svojej blonďavej mamičky:
”Mami, čo je to mozog?”
”Daj mi pokoj s hlúpymi otázkami, ja mám v hlave úplne iné veci!”
Francek ide domov po diaľnici. Z rádia sa ozve:
„Mimoriadna správa!! Jeden blázon ide z Bratislavy do Malaciek po diaľnici v protismere!“
Francek sa rozčúli: „Ná kdyby jeden ale fsecá!“
8. Deti
Deti bývajú tiež často hlavnými predstaviteľmi humoru. Známe sú napríklad vtipy o večne neslušnom Mórickovi a podobne.
Bez dychu sa privalí 13-ročná z parku k svojej matke a chce hneď vedieť:
„Mami, môžem už aj ja dostať dieťatko?“
„Nie, dieťa moje, si ešte príliš malá.“
Malá sa rozbehne do parku a volá: „Všetko je v poriadku, chlapci, môžeme pokračovať!“
Tatko s mamkou idú na ples, nevedia, čo s malým. Tatko mu naloží slúchadlá na uši a pustí mu rozprávku z gramofónu, čaká že pri nej zaspí. Nad ránom prídu domov, synček trieska hlavou o stenu a kričí: „Áno, chceme, áno, chceme, áno, chceme!!!“
Tatko mu dá slúchadlá dolu, z nich sa ozýva „Ahoj deti, chcete počuť rozprávku? ~ Ahoj deti, chcete počuť rozprávku? ~ Ahoj deti, ...“
Móric s kamarátom stoja pri kostole, odkiaľ práve vychádzajú mladomanželia.
„Mám tú nevestičku vystrašiť?“ pýta sa Móric kamaráta.
Uteká k usmievajúcej sa dvojici a zavolá: „Ahoj ocííí!“
9. Absurdný humor
V poslednej dobe sa rozmáha aj tzv. absurdný humor. Sú to vtipy, v ktorých sú dávané dokopy úplne nečakané súvislosti, prípadne v ňom ide o to, že pointa je buď veľmi slabá alebo žiadna – a práve to má byť pointou toho vtipu.
Jeden kvietok hovorí druhému:
- „Ľúbim ťa...“
- „Aj ja teba ľúbim, zavoláme včielku?“
Je to čierne, biele, čierne, biele, čierne, biele...
Čo je to???
Mníška padajúca dole schodmi...
Sranda musí byť, povedal Santa Claus a nerozdal darčeky.
Vysvetlenie teórie relativity:
Predstav si, že mi strčíš nos do zadku.
Ja mám nos v zadku, ty máš nos v zadku. Ale ja som a tom relatívne lepšie.
10. Humor v reklame
Najrôznejšie prvky humoru sú často využívané aj v reklamách. Najmä v televízii sa prejavuje trend kreatívnych a vtipných reklám, pri ktorých divák mnohokrát až do posledného momentu netuší, o aký výrobok alebo službu v spote ide.
5. Záver
Humor je v dnešnej dobe nesmierne dôležitý. Pomáha odbúrať stres, strach a zlú náladu. Ak je správne použitý, dokáže vytvoriť výborné vzťahy medzi ľuďmi alebo zlepšiť silu a atraktivitu našich prejavov. Nemal by však byť v žiadnom prípade využívaný na to, aby sme z niekoho urobili úplného hlupáka alebo niekoho urazili, pretože sa môže stať, že vtip bude mať opačný účinok, ako sme plánovali. Taktiež si treba dávať pozor na to, kedy a kde humor môžeme použiť. Je všeobecne známe, že kreatívni ľudia majú lepší zmysel pre humor ako tí nekreatívny. Musíme teda hľadieť aj na jednotlivcov, ktorí sú „prijímateľmi“ vtipov, pretože vtip, ktorý môže jeden pochopiť a smiať sa na ňom 30 sekúnd, nemusí druhý pochopiť vôbec a ešte si o vás pomyslí svoje.
|
