Krásna, šarmantná, inteligentná. Taká má byť deva hrdiaca sa titulom najkrajšej ženy sveta. Nejde však len o krásu. Musí tiež príjemne vystupovať, byť vzdelaná, ovládať spoločenský bontón. Jedným slovom - osobnosť. Vybrať skutočne najkrajšiu je však nemožné. Pred bránami súťaží totiž dobrovoľne ostávajú stovky potenciálnych víťaziek. A tie, ktoré sa chcú prihlásiť, majú na výber z viacerých možností, pretože súťaže krásy sa v posledných rokoch stali skvelým biznisom. No nie vždy to bolo tak. O prvých kráskach nevedel takmer nikto. Ani o Creole Marthe Soucaretovej, ktorá vyhrala vôbec prvú svetovú miss.

Svetová súťaž krásy sa konala v belgickom kúpeľnom mestečku Spa. Zúčastnilo sa na nej 21 finalistiek vybratých 350 fotografmi. Procedúra voľby bola veľmi diskrétna a starostlivo pripravená: súťažiace bývali oddelene a verejnosť k nim nemala prístup. Aj na súťaž ich priviezli každú samostatne. Pred platiacimi hosťami ich spovedala početná porota. Krásu 18-ročnej víťazky pochádzajúcej z Guadalope v západnej Indii ocenili organizátori piatimi tisíckami frankov a jej fotografia sa objavila na obálke slávneho francúzskeho magazínu L‘Illustration.

Slávnosť v Spa však nebola prvou svojho druhu, dovolila si len hrdo sama sebe prepožičať dôležitý titul. Novoveké súťaže krásy, aj keď lokálneho charakteru, sa už skôr zrodili v Amerike. V polovici 19. storočia bol americký kontinent plný imigrantov snažiacich sa zarobiť na všetkom možnom, prehliadky krásy nevynímajúc. Zabávač a obchodník Phineas Barnum objavil obchodnú a zábavnú hodnotu týchto akcií už v roku 1854. Spočiatku nešlo vôbec o slečny a ženy. Vystavoval psy, mačky, vtáky a dokonca i bábätká. Majiteľom najkrajších rozdával rozličné ceny.

Keď sa raz pokúsil zorganizovať súťaž pre mladé dievčatá, nenašiel dostatok vhodných kandidátok. Rozhodol sa použiť len ženy na fotografiách a voľbu najkrajších zveril fotografom. Túto myšlienku onedlho prebrali mnohé noviny. Do konca storočia mal už takmer každý americký denník vlastnú súťaž.
S postupujúcou industrializáciou sa uvoľňovali aj mravy. Predstava dievčiny prechádzajúcej sa v plavkách po móle na verejnej pláži už pohoršovala len zarytých puritánov. Prišiel čas skutočných súťaží. Prvá sa konala v roku 1880 na pláži Rehoboth v štáte Delaware. Organizátori dúfali, že zvolenie Miss Spojených štátov - ako si víťazku nazvali - zviditeľní región a oživí turizmus. V nasledujúcich rokoch sa podobné akcie konali v dovolenkových centrách po celom východnom pobreží. Vďaka novinám a časopisom sa stali populárnymi.

Do Ameriky smerujú i stopy prvých „moderných“ súťaží krásy. V roku 1921 sa prvá taká konala v Atlantic City. Nasledujúci rok sa už jej nositeľka mohla pýšiť titulom Miss America. V krátkom čase našli svoje kráľovné krásy aj v iných štátoch. V roku 1927 napríklad zvolili Miss Nemecka, o dva roky Miss Španielska. Celosvetová súťaž však chýbala. Zmenilo sa to až po vojne.

V roku 1951 sa počas pravidelného Britského festivalu konala i súťaž o najkrajšiu dievčinu. Pôvodne pod menom Festivalová bikini súťaž, britská tlač ju však premenovala na Miss World. Jej zakladateľom bol Eric Morley, bývalý manažér bingo herne. Očakával, že voľba miss bude jednorazovou záležitosťou. Avšak nasledujúci rok vstúpila do hry nová súťaž vytvorená na základoch Miss America. V kalifornskom Long Beach v júni 1952 dekorovali v plavkách prvú Miss Universe.
Morley sa rozhodol súťaž opakovať každoročne. Potreboval len niekoľko rokov, aby si získal nielen Britániu, ale i svet. V čase najväčšieho vrcholu sledovalo slávnosť 27,5 milióna Britov, rovnako ako kráľovskú svadbu.

V 80. rokoch prišla kríza. Miss World sa ľuďom zunovala a sledovanosť klesala. V roku 1990 dokonca súťaž nechcela vysielať žiadna televízna spoločnosť.
Všetko sa zmenilo v roku 1999. Vďaka Channel 5 sa Miss World triumfálne vrátila na svetové obrazovky a k televízorom sa posadili dve miliardy divákov. Po viac ako päťdesiatich rokoch je tak Miss World najdôležitejšou súťažou krásy na svete. A Miss Universe jej neustále dýcha na chrbát.