Ľahký konštrukčný systém
Trend súčasného bývania sa pomaly presúva smerom k stavebným systémom na báze dreva (skeletové, rámové a hrazdené konštrukcie, zruby, prefabrikované tabuľové a vrstvené konštrukcie) s jednoduchou montážou, adaptabilitou počas prevádzky a nepatrnými nárokmi na prestavbu či demontáž. Vzhľadom na to, že konštrukcia je z veľkej časti tvorená tepelnou izoláciou, má tento systém v nízkoenergetickej výstavbe široké uplatnenie. Okrem vynikajúcich tepelnoizolačných parametrov je jednou z ďalších výhod týchto konštrukcií nižšia primárna energetická náročnosť.
Obalové konštrukcie budovy - steny, okná, strecha a podlaha - oddeľujú vnútorné priestory od exteriéru. Svojimi tepelnoizolačnými vlastnosťami prispievajú k vyváženej a zdravej vnútornej klíme budovy. NED charakterizuje dôsledné zníženie strát energie prechodom tepla v celom obvodovom plášti. Optimálnou hrúbkou tepelnej izolácie možno ušetriť až 70% energie na vykurovanie.

Tepelná izolácia - zateplenie
Najvhodnejším a najúčinnejším prostriedkom šetrenia energie je tepelná izolácia. Najviac kritickými miestami bývajú okná, dvere a obvodový plášť budovy. Ako však zistiť, kde možno tepelnú izoláciu ešte zlepšiť? Tu nám pomôže termografia. Je to špeciálna fototechnika znázorňujúca, na ktorých miestach je fasáda nedostatočne izolovaná. Červená a žltá farba signalizuje únik tepla. Moderná technika nám núka veľa možností ako tento problém riešiť.
Je všeobecne známe, že v priemernej domácnosti sa cca 60% z celkovej spotreby energie minie na vykurovanie. Znižovanie spotreby energie je požiadavkou, súvisiacou s rozvojom spoločnosti, ekonomickým vývojom a racionalizáciou čerpania zdrojov palív a energie. Zvyšujúce sa ceny energií a tepla vytvárajú potrebu znižovať tepelné straty pri vykurovaní budov zlepšovaním tepelnotechnických vlastností.

Okná zaisťujú dve základné funkcie – prirodzené osvetlenie miestnosti a prirodzené vetranie. Pri oboch týchto funkciách dochádza k tepelným stratám 30 – 40 % z celkovej tepelnej straty objektu. Ide o stratu prestupom tepla cez sklenú plochu a rám a stratu infiltráciou – únikom teplého vzduchu a prísunom studeného vzduchu okennými netesnosťamí, škárami či pri otvorení okna. Správnymi úpravami je možné tieto tepelné straty oknami znížiť o 30%.

Znížiť tepelné straty okennými konštrukciami je možné nieľkokými spôsobmi -výmenou starých okien za nové alebo použiť relatívne jednoduché možnosti: vytvorenie izolačného medzipriestoru - závesy, okenné rolety, okenice, úprava zasklenia - izolačné fólie alebo výmena zasklenia za izolačné dvojsklá, vytvorenie nárazníkového priestoru – zasklenie verandy, úprava tesnenia.

Zatepľovanie obvodových stien bytových domov, rodinných domov a budov občianskej výstavby sa uskutočňuje ako logický dôsledok potreby zlepšenia fyzického stavu budov, odstránenia nedostatkov vyplývajúcich zo zanedbania údržby, snahy zabezpečiť technické parametre zodpovedajúce požiadavkám kladeným na stavebné konštrukcia a budovy v súčasnosti. Cez steny prechádza 30% celkový tepelných strát budov. Čím sú lepšie východiskové tepelnotechnické parametre pôvodných sta ebných konštrukcií, tým je nižšia účinnosť dodatočnej tepelnoizolačnej vrstvy uplatnenej v rovnakej hrúbke

Zabezpečenie tepelnej ochrany budovy dodatočným zatepľovaním obvodových stien má zásadné priaznivé účinky: zníženie spotreby energie na vykurovanie o 30%, odstránenie hygienických nedostatkov, vytváranie podmienok tepelnej pohody v bytoch zníšením vnútornej povrchovej teploty, zvýšenie tepelnej zotrvačnosti stavebných konštrukcií a spomalenie chladnutia miestností pri vykurovacej prestávke, eliminovanie zatekania, zamedzenie korozií výstuže v stykoch a paneloch, zníženie vplyvu teplotného rozdielu.

Pri kombinácii zatepľovacieho systému obvodových stien a výmenou okien alebo ich úpravou možno dosiahnuť zníženie spotreby energie na vykurovanie o viac Jaso 50%, ale len pri budovách postavených do roku 1983, pri budovách postavených neskôr sa dá dostiahnuť zníženie spotreby energie o 30%.
Strešná konštrukcia tvorí horizontálnu obalovú konštrukciu budovy. Percentuálny podiel strechy na energetickej náročnosti vykurovania budov tvorí cca 5 -–15%. Rodinný dom s plochou strechou s dvomi nadzemnými podlažiami (rok výstavby 1985) – má percentuálny podiel strechy na energetickej náročnosti vykurovania budov 8%, jednopodlažný dom 12%. Pri vyčíslení percentuálneho vplyvu ENVB (energetickej náročnosti vykurovania budov) rok výstavby, tvar budovy, ktorý závisí od plochy vonkajších povrchov konštrukcií s tepelnými stratami.

Zateplením obvodového a strešného plášťa budovy dosiahneme: zníženie tepelných strát spôsobených prechodom tepla, úsporu energie, eliminujeme, resp. znížime kondenzáciu vodných pár, zvýšime vnútornú povrchovú teplotu obvodových stien a stropov, ochránime konštrukciu strechy a obvodové murivo před výkyvmi teplôt, využijeme akumulačnú schopnosť hmoty, ktorá tvorí obvodový plášť, prispejeme k ochrane životného prostredia

Na dodatočnú izoláciu plášťa budovy sa používajú polystyrénové platne, ktoré sa pripevňujú na vonkajšiu stenu špeciálnymi úchytkami a celá fasáda sa potom omietne. Do okien sa vkladajú izolačné vákuové sklá. Vonkajší rám okien sa utesní polyuretánovou penou. Dvere sa utesnia penovým tesnením okolo zárubne, prahom a na spodok dverí sa montuje kefka proti prievanu.
Pri voľbe systému zateplenia, ale aj iných ekologických prostriedkov je treba si uvedomiť, že ekologické bývanie chráni životné prostredie, ale je aj finančné náročné. Preto otázka návratnosti investícií je veľmi dôležitá.