Zelené plochy
Poveternostné pomery v lokalite ovplyvňujú spotrebu vykurovacej energie budov. Rýchlosť vetra závisí od výškovej polohy a tvaru budovy, od jej výšky a plochy povrchu. Zaťaženie vetrom sa môže zmenšiť vhodným nasmerovaním budovy vzhľadom na smer vetra (45°odchýlka od hlavného smeru zimného vetra), zlepšením aerodynamiky budovy (kompaktnou formou), obmedzením jej výšky a vhodným usporiadaním okolitej vegetácie.
Zalesnené plochy majú výraznú regulačnú funkciu pre lokálnu klímu ­ prečisťujú vzduch, zadržujú vlahu a tým regulujú vlhkosť a teplotu okolitého vzduchu, chránia pred vetrom, vytvárajú oddychové a rekreačné plochy a majú estetizujúcu funkciu. Správnou orientáciou budovy a vhodnou výsadbou zelene možno cielene usmerňovať a odvádzať studený vzduch. V návrhu stavby je potrebné brať ohľad aj na hodnoty existujúcej zelene na pozemku a prispôsobiť pôdorys prípadne aj hmotu domu.
Pri návrhu zelených plôch na pozemku treba prihliadať nielen na estetické a kompozičné faktory, ale aj na klimatické. Výsadbou stromov a vyšších kríkov možno chrániť dom pred vplyvmi vetra, chladu a hluku, pričom sa dodatočne zlepšuje aj kvalita vzduchu. Pre lepšie začlenenie stavby do prírody je vhodné dom vybaviť konštrukciami umožňujúcimi zriadenie zimnej záhrady, zelenej strechy, ozelenenie fasády popínavými rastlinami.

Zelené („živé“) strechy
Zelené strechy sa využívali už oddávna najmä na vidieckych obydliach v severských škandinávskych krajinách, a dnes sa stávajú aj v mestách významným prvkom pre skvalitnenie života v urbanizovanom prostredí.

Tepelne izolovať môžeme aj zazeleňovaním strechy a stien domu. Steny zarastené popínavými rastlinami chránia fasádu domu - pred dažďom, prachom, škodlivinami v ovzduší, pred škodlivým žiarením, čím 3x predlžujú jej životnosť, zmierňujú teplotné extrémy - v lete zadržiavajú veľkú horúčavu, ale rovnako dobre chránia před dažďom a v zime před chladom tým, že znižujú rýchlosť vetra, prispievajú k ozeleneniu miest - esteticky dopĺňajú architektúru.
Zelené strechy redukujú deficit zelených plôch v meste a napomáhajú zachovať biodiverzitu, sú náhradou zastavanej zelenej plochy, zachytávajú, akumulujú vodu a skvalitňujú mikroklímu, chránia priestory najvyššieho podlažia pred prehrievaním, predlžujú životnosť strechy. Zazeleňovanie neslúži len ako tepelná, ale aj zvuková izolácia, zlepší sa kvalita ovzdušia, estetický vzhľad domu a vytvoríme nový životný priestor pre drobný hmyz a budeme v neustálom konatkte s prírodou. Zemný substrát a biomasa zabraňuje rozrušovaniu hydroizolačnej vrstvy strechy a obmedzuje mechanické poškodenie strechy (krúpy, veterné vplyvy).

Energetická bilancia domu sa zazelením strechy pozitívne ovplyvní. Pri bežnej ploche strechy (v závislosti od farby a materiálu) sa teplota vyšplhá až na 80%, zarastená strecha sa však ohreje len na 25% a naopak, v zime klesne teplota na –20oC, kým v pôde zarastanej strechy klesne teplota k bodu mrazu.
Po prudkom lejaku odtečie 90 – 90%zrážkovej vody do kanalizácie, kým živá strecha priamo zadrží 80% dažďovej vody. Veľká časť viazanej vlahy sa cez pôdu a vegetáciu priamo odparí a do kanalizačnej siete sa vôbec nedostane. Tým sa ušetrí energia jednak na kúrenie, jednak na čistenie odpadových vôd. Na tvorbe mikroklímy obytného prostredia sa podieľa spôsob vytvárania blokov, uličných ťahov, alebo rozptýlených systémov. V husto zastavaných plochách sídel môže byť teplota vonkajšieho vzduchu až o 10°C vyššia ako vo voľnej krajine.

Typy zelených striech:
Extenzívna - vrstvy vegetačného substrátu sú malé, preto sú vhodné len na výsadbu odolných, nízkych a do plochy sa rozrastajúcich rastlín - skalničiek a trvaliek, neuvaľuje sa so zavlažovaním ani s pobytom človeka, strecha má hlavne ochrannú funkciu, ekologické a psychologické prednosti (únosnosť strešnej konštrukcie 100 až 300 kg/m2). Intenzívna - vrstvy vegetačného substrátu sú veľké (30-100 cm), sú vhodné na výsadbu kvetinových záhonov, kríkov, nízkych stromov, zavlažovanie a údržba je nutná, rekreačný pobyt človeka je možný

Zimné záhrady
Prínos zimnej záhrady k tepelným ziskom NED závisí od spôsobu jej budúcej prevádzky. V prípade snahy o vytvorenie celoročnej príjemnej klímy je nutné v skleníku vykurovať resp. značnú časť tepla odvetrať preč, čím sa jeho energetická bilancia stáva viac-menej neutrálnou. Dobrý nevykurovaný slnečný kolektor vo forme zimnej záhrady je obývateľný, ale počas 40 % denných hodín v roku. Zimná záhrada sa umiestňuje väčšinou na východnú alebo západnú stranu fasády, čím južná fasáda ostane voľná pre okná a zároveň miestnosti na severe, východe a západe môžu byť zásobované teplým vzduchom.
Zimné záhrady zlepšujú mikroklímu interiéru, majú pozitívny estetický a psychologický efekt, ponúkajú možnosť prezimovania chúlostivých vonkajších rastlín pri sezónnom využívaní. Ale vyžadujú náklady na energiu, výrobu špecializované zasklenia, na prevádzku - zabezpečenie stabilnej teploty a osvetlenia, na vykurovanie - pri celoročnom využívaní.