Rekuperácia - spätné získavanie tepla
Ak je stavba tak dokonale utesnená, že znemožňuje výmenu vzduchu, treba problém riešiť umelo. Najelegantnejším, ale aj najnákladnejším riešením je spätné získavanie tepla. Je to technika, ktorú využívajú Škandinávci v mnohých domoch. Vzduchotechnický systém v NED zabezpečuje výmenu vzduchu so spätným získavaním tepla vo výmenníku. Spotrebovanému vzduchu sa odoberá teplo, to zahreje čerstvý vzduch, ktorý sa vháňa do miestnosti. Hladkú prevádzku zabezpečuje elektronické riadenie, výmenu vzduch u vzdušníky, zabudované do stropov izieb. Týmto spôsobom sa znižujú energetické nároky na vetranie.

Stavebné materiály a výrobky
Pri výbere materiálov platí zásada, uprednostniť také konštrukčné riešenie, ktoré popri splnení poľavovaných funkcií umožní uplatni materiály vyrobené s minimálnym množstvom energie a podľa možností z miestnych obnoviteľných surovín.
Nízkoenergetický ekologický dom je možné postaviť z takmer každého materiálu. To znamená, že je možné použiť bežný stavebný systém, ktorý je na trhu. V murovaných systémoch je nutné zrealizovať aj dodatočnú tepelnú izoláciu, pretože masívna stena je v súčasnosti z hľadiska normatívnych tepelnotechnických požiadaviek na hranici použiteľnosti.
Stavebné materiály a výrobky hlavne ovplyvňujú podmienky a kvalitu života údi v obytnom priestore. Dnes sa v stavebníctve používa okolo 60.000 druhov rôznych materiálov a hmôt, mnohé z nich sú však vyrobené z látok, ktorých pôsobenie na ľudský organizmus a životné prostredie ešte nie je dostatočne známe a overené. Aj v stavebníctve často výrobcovia označujú svoje produkty za ekologické, pričom toto označenie nesprávne používajú - v hodnotiacom zmysle pre človeka - ako zdravotne nezávadné. Pri stavebno- ekologickom posudzovaní stavebných materiálov a výrobkov sa však berie do úvahy ich celkový životný cyklus, od surovín až po ich odstraňovanie a recykláciu.

Zdroje tepla
NED prednostne využívajú obnoviteľné zdroje energie.
z energie prostredia - tepelné čerpadlá, rekuperácia – spätné získavanie tepla
zo slnečnej energie - aktívne (solárne kolektory), pasívne (zásobníky tepla), hybridné systémy
z energie biomasy - kotle na biomasu (odpadové drevo, slama), kachľové pece
z fosílnych palív a elektriny- plynové, olejové kotle. elektrické konvektory, infračervené žiariče,...
Tepelné čerpadlo je vykurovacie zariadenie, ktoré odoberá tepelnú energiu prírodnému prostrediu a odovzdáva ho do vykurovacieho systému. (obr.5,6)
• systém voda / voda - najefektívnejší spôsob získavania tepelnej energie využíva teplo podzemnej vody, ktorá sa odoberá zo studne, prechádza cez tepelné čerpadlo a čiastočne ochladená voda sa vypúšťa do druhej - vsakovacej studne
• systém zem / voda - využíva zemné teplo prostredníctvom zemných kolektorov ( potrubie naplnené nemrznúcou zmesou uložené vo výkope), prípadne zemných vrtov, do ktorých je potrubie uložené.
• systém vzduch / voda - využíva vzduch, médium síce všade dostupné avšak pri nízkych teplotách je nevyhnutný doplnkový zdroj tepla - tzv. bivalentný systém.
Slnečná energia – akumulácia tepla
Zhromažďovanie energie vzniká pri dopadaní slnečných lúčov na ožiarené teleso z masívneho materiálu. Krátkovlnné žiarenie zo slnka sa tak mení na dlhovlnné, ktoré sa po určitom časovom posune vyžarovaním opäť odovzdáva do okolia. Akumulačné hmoty sa využívajú predovšetkým pre tepelný príspevok v čase jeho deficitu, teda najmä v noci, počas zimného a prechodného obdobia. Akumulačná schopnosť budovy môže najmä v spojení s pasívnym využitím slnečnej energie znížiť nároky na vykurovanie a chladenie. Vyvážený pomer tepelnoakumulačných hmôt a veľmi dobrých tepelnoizolačných vlastností jej obvodového plášťa zároveň výrazne prispieva k vytvoreniu optimálnej vnútornej klímy. Konštrukcie steny, podlahy a stropu by mali byť vyhotovené z materiálov s vysokou hustotou a špecifickou tepelnou kapacitou ako betón, tehla, kameň a pod., aby mohli slúžiť ako akumulačné hmoty.

Zhromažďovanie solárnej energie je značne závislé od spôsobu jej získania. Zisky z pasívneho využitia sa ukladajú na niekoľko hodín, zisky z hybridného využitia na niekoľko dní a zisky z aktívnych systémov na niekoľko týždňov alebo mesiacov. Takmer žiadna nízkoenergetická výstavba sa nezaobíde bez solárnych ziskov. Podiel príspevku slnečného žiarenia v NED tvorí približne 30-40% jeho hrubej potreby tepla (v bežnom dome je to približne 14%).

Primárna akumulácia – pasívne systémy
Slnečné žiarenie dopadá cez okná alebo zimné záhrady na povrch stien a podláh, tie sa postupne zohrievajú a následne túto energiu vyžarujú do miestnosti v podobe tepla. Primárna akumulácia je približne štyrikrát účinnejšia ako sekundárna akumulácia.

Sekundárna akumulácia – aktívne systémy
Táto metóda je trochu náročnejšia a vyžaduje aj istú technológiu. Najčastejšie sa deje zohrievanie média (voda alebo vzduch) v slnečných kolektoroch. Z nich sa ohriate médium odvádza do zásobníkov, kde sa získané teplo uskladní. Nahromadená tepelná energia sa v čase potreby dopravuje na miesto využitia ( t.j. do spotrebičov teplej vody alebo do vykurovacích telies)