Aktívne systémy
Solárny kolektor je zachytávačom (absorbérom) tepla, ktorým prechádza tepelný nosič (voda, vzduch, vákuum).Ten potom odovzdáva naakumulované teplo do zásobníka a v čase potreby ho dopravuje na miesto využitia ( t.j. do miestnosti, spotrebičov teplej vody alebo do vykurovacích telies).V niektorých prípadoch sa na sezónnu akumuláciu energie využíva veľký vodný zásobník o objeme 20 až 100 m3, nevýhodou je vysoká náročnosť pri jeho výrobe, celková energetická návratnosť je viac ako 15 rokov. Solárne kolektory sa využívajú prioritne na predohrev resp. ohrev OPV (TÚV) a až v druhom pláne aj na podporu vykurovania.

Pasívne systémy
Sú konštrukcie využívajúce teplo slnka, v ktorých energetický transport medzi kolektorom, zásobníkom a samotným spotrebiteľom tepla je bez použitia ďalšej mechanickej energie. S ich použitím treba počítať už pri samotnom navrhovaní budovy. Sú dané orientáciou budovy. Sú závislé od koncepcie domu, pôdorysu (zónovanie), orientácie budovy, tepelnej izolácie a konštrukcie (akumulačná hmota) Ponúkajú popri získavaní tepla ďalšie pobytové priestory (zimná záhrada) a lepšiu akustickú ochranu.

Hybridné systémy
Okenný kolektor konštrukčne zodpovedá dvojitému oknu s celkovou hĺbkou 20 až 30 cm. Teplý vzduch medzi oknami je gravitačne alebo ventilátorom odvádzaný do zásobníku (strop, steny, zásobník s kameňmi).

Stenový kolektor tvorí predsadená sklenená konštrukcia pred stenou budovy. V medzipriestore medzi zasklením a stenou sa vzduch ohrieva a stúpa hore, odkiaľ je systémom kanálov odvádzaný do zásobníku. Kombináciou okenného a stenového kolektoru vzniká tzv. dvojplášťová transparentná fasáda.

Energia z biomasy
Využívanie dreva pre energetické účely je obzvlášť výhodné v energeticky šetrných domoch, svoje opodstatnenie má aj v NED. Moderné kotle na drevo s účinnosťou 75-90% spaľujú kusové drevo, palety alebo štiepky. Okrem vykurovania sa kotle na drevo používajú aj prípravu teplej úžitkovej vody. Vhodným riešením vykurovania sú aj kachľové pece na drevo s druhotným akumulátorom tepla, ktoré spájajú výhody kachľových pecí s účinným rozvodom tepla. Teplovzdušné hybridné pece kombinujú funkciu akumulačného a teplovzdušného vykurovania.

Fosílne zdroje a elektrina
V NED sú fosílne zdroje energie prípustné len vo výnimočných prípadoch, obvykle ide o vykurovanie zemným plynom. Z dôvodu energetických úspor a odľahčenia zaťaženia životného prostredia je vhodne realizovať kondenzačný kotol s modulovaným horákom, ktorý využíva aj teplo obsiahnuté v spalinách a má plynulú reguláciu výkonu. Elektrické vykurovanie vysoko zaťažuje životné prostredie a je nezmyselné aj z energetického a ekonomického hľadiska. Na druhej strane má nízke náklady na jeho obstaranie a zabudovanie, je dobre regulovateľné a kombinovateľné s inými zariadeniami. Za určitých podmienok je výhodné aj v NED na krátkodobé použitie pri vykurovaní periférnych častí domu.

Vykurovanie
V NED je vykurovacie obdobie v porovnaní s inými stavbami podstatne kratšie. Vykurovanie je v prevádzke len dva až štyri mesiace, a to ešte prerušovane. Príčinou skrátenia vykurovacieho obdobia je výrazne vylepšená tepelná izolácia a solárne zisky, ktoré čiastočne alebo celkom pokryjú zvyškovú potrebu tepla v prechodnom období. V dôsledku toho sú v týchto domoch systémy na pokrytie tepla málo využité, preto investícia do nich musí byť v dobrom pomere k poskytovanej službe. Za optimálny vykurovací systém v koncepte NED možno považovavať nízkoteplotný, ktorý pracuje s nízkymi teplotami teplonosného média.

Radiátorové vykurovanie je tradičným vykurovacím systémom, ktoré je založené na výraznej cirkulácii vzduch v miestnosti. Charakteristický je najmä veľký rozdiel medzi teplotou vykurovacej plochy riadiátora, teplotou vzduchu a teplotou stien miestnosti, z čoho pramení nízky pocit tepelnej pohody. Bežné usadzovanie prachu a baktérií na radiátore a ich nesustále vírenie spôsobené cirkuláciou vzduchu. Tento systém tiež neúmerne vysušuje vzduch z dôvodu vysokej povrchovej teploty. Cenovo je to dnes najvýhodnejšie riešenie, architektonicky však pôsobí v interiéri rušivo. Preto je vhodné do objektov, kde nie je možné aplikovať nízkoteplotné systémy. Dôležitú úlohu zohrávajú aj nízke investičné náklady tohoto vykurovania.

Nízkoteplotné systémy sú vhodné najmä na využívanie energie z nízkoteplotných zdrojov energie: teplovodné ústredné vykurovanie, teplovzdušné vykurovanie: - otvorený systém, uzavretý (hypokaustový) systém

Teplovodné vykurovanie - najčastejším teplovodným ústredným vykurovacím systémom je: podlahové vykurovanie - teplota vykurovacieho média je 35 - 45 °C a stenové vykurovanie, teplota vykurovacieho média je 50 - 60 °C

Podlahové vykurovanie kombinuje sálavú a cirkulačnú zložku. Cirkulácia vzduchu vyvolaná prirodzeným pohybom teplého vzduch nahor je výrazne nižšia ako u vykurovania radiátormi. Steny v miestnosti sú relatívne chladné, vzniká však výrazne lepší pocit tepelnej pohody vyvolaný ohriatím stien v miestnosti a stropu sálavou zložkou podlahy. V miestnosti je rovnomernejšie rozvrstvenie tepla. Vzhľadom k tomu, že hrúbka podlahy sa pohybuje v rozmedzí 6 – 10 cm, je nutné počítať s dlhšou dobou potrebnou na vyhriatie miestnosti, ale aj s potrebnou výškovou dispozíciou stavby. Vhodné je použitie podlahového vykurovania v miestnostiach s chladnejšími materiálmi podlahových krytín (laminát, keramika). Pri podlahovom kúrení nedochádza k víreniu vzduchu (ani prachu), relatívna vlhkosť vzduchu je vyššia, umožňuje vertikálne rozloženie teplôt s priebehom priaznivejším pre ľudský organizmus, v porovnaní s konvenčným spôsobom vykurovania napr. s radiátormi, umožňuje dosiahnuť rovnakú tepelnú pohodu v miestnosti pri nižšej priemernej teplote vzduchu v miestnosti cca o 2 - 3°C. Zvýšenie priemernej teploty vzduchu o 1°C si vyžaduje až 6%-né zvýšenie spotreby energie. Negatívne pre využitie slnečnej energie pri podlahovom vykurovaní pôsobí jeho veľká zotrvačnosť - slnkom ožiarená podlaha má často príliš vysokú teplotu, aby mohla akumulovať slnečnú energiu.