Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Nin-jutsu

Nin-jutsu je umenie nepozorovaného preniknutia alebo zakrádania sa, a jeho protagonisti sa nazývajú ninjovia. Presný dátum jeho vzniku je zahalený tajomstvom. Predpokladá sa, že nin-jutsu sa začalo rozvíjať okolo roku 593 p.n.l., keď Japonsko prechádzalo obdobím náboženských a politických zmien. V tom čase veľký čínsky filozof Sun Tsu napísal knihu UMENIE VOJNY. Bolo to kompletné dielo o vedení vojny, ktoré zahrňovalo útočnú stratégiu, presné stanovenie slabých a silných stránok nepriateľa, terén, využívanie špiónov, partizánsku vojnu a zraniteľnosť. Táto kniha bola povinným čítaním čínskych intelektuálov. ku ktorým patrili taoistickí kňazi a budhistickí mnísi. Mnohí z nich sa však na cisárskom dvore dostalo do nemilosti a museli opustiť krajinu. Útočisko hľadali na japonských ostrovoch a neskôr sa usadili v oblastiach Iga a Koga. Tu, v horách zahalených hmlov, žili ako mystici a pustovníci. Títo yamabushi, ako ich nazývali, žili v izolovaných skupinách a venovali sa bojovým umeniam a meditácii.

V roku 622 v Japonsku vypukli nepokoje a boj o moc. Predstavitelia politiky a náboženstva sa totiž nevedeli dohodnúť, či bude štátnym náboženstvom budhizmus alebo šintoizmus. Tieto nepokoje trvali dovtedy, kým sa nevynoril jeden z kňazov, ktorí žili v horách, yamabushi En no Gyoja a nepokúsil sa o znovunastolenie poriadku. Využil na to nový spôsob propagácie budhizmu. Táto nová náboženská kampaň si získala takú veľkú priazeň ľudu, až sa aristokracia začala obávať, že by En no Gyoja mohol získať moc. Preto zaútočili, a zahnali jeho žiakov do hôr. Yamabushiovia boli nútení bojovať proti veľkej presile. Použili poznatky zo Sun Tsuovej knihy, a pomocou ľsti, strachu, partizánskej taktiky a šikovného manévrovania sa im podarilo poraziť monarchistické jednotky. A tak mohli v nasledujúcich stáročiach klany ninjov žiť v pokoji vo svojich horských pevnostiach.

Až do 12. storočia bolo iba málo počuť o vzbúreneckých horských kňazoch. Medzitým sa vládnuca aristokracia rozdelila na malé skupiny, ktoré medzi sebou bojovali o moc. Sústavné konflikty medzi zemepánmi a náboženskými vodcami zápasiacimi o nadvládu poskytovali dokonalé pozadie pre prácu špiónov a úkladných vrahov, ktorých používali na odstraňovanie politických protivníkov.

Obdobie vlády dynastie Kamakura (1192-1333) bolo zlatým vekom nin-jutsu. Rozhádaní šľachtici si najímali ninjov na vyrovnávanie účtov. V tom čase vzniklo približne 50 rôznych škôl nin-jutsu. Nad provinciou Iga vládli spoločne klany Hattori a Oezatiaľ čo severnejšie, v provincii Koga to boli rodiny Mochizuki, Ukai a Nakai. Každý klan mal vlastné tajné techniky, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu len členom rodiny. Napríklad techniku KOPPO-JUTSU, ktorá sa špecializovala na lámanie kostí, mal v obľube klan Koto. rodina Fudo vyvinula zlopovestnú vrhaciu hviezdu SHURIKEN, a jej členovia s ňou vedeli veľmi zručne narábať. Charakteristickým znakom klanu Kusunoki bola špionáž a rôzne utajované činnosti. Togakure boli majstrami v používaní SHUKO.

Do 14. storočia sa ninjovia stali významnou a vplyvnou politickou silou, ktorá už nebola ochotná ukrývať sa v horách. Ich úskočnosť nepoznala hranice. nemali strach pred nikým a pred ničím. Nikto si nebol istý pred týmito anonymnými démonmi, ktorí sa vynárali z tmy a zabíjali skôr, ako si človek uvedomil, čo sa vlastne deje. Získali si povesť, že nikdy neminú svoj cieľ. Neexistovalo zlyhanie, alebo neúspech. Vybraná obeť nikdy neunikla svojmu osudu. Hrozilo, že sa ninjovia úplne vymknú spod kontroly. Vtedy sa na scéne objavil ambiciózny vojenský generál Oda Nobunaga, ktorý bol obávaným a zaprisahaným nepriateľom všetkých ninjov. V roku 1579 vyslal obrovskú armádu samurajov vedenú jeho synom Katsuyorim, aby zaútočila na ninjov z provincie Iga. Ninjovia však boli bystrejší a samurajom uštedrili riadnu porážku. O dva roky neskôr Nobunaga siahol po odvete, a proti ninjom vyslal početnú armádu, tentoraz ju však viedol sám. Generálovi vojaci mali obrovskú prevahu, bolo ich viac ako desať na jedného. Armáda zvíťazila, a samuraji vyvraždili členov mocného klanu Iga. Neušetrili ani ženy a deti. tí ninjovia, ktorí prežili a unikli pred masakrom do hôr, začali znovu vytvárať skupiny a pokračovali vo výcviku aj napriek tomu, že ich cisársky výnos postavil mimo zákon. Nobunaga sa však so svojho víťazstva dlho netešil. V roku 1582 ho zavraždili.

Jeho nástupca Ieyasu Tokugawa sa musel vydať na zámok Okazaki, kde mal prevziať velenie nad vojenskými silami. Keďže cesta viedla cez nebezpečné územie Honnoji, rozhodol sa pre inú, aj keď rovnako riskantnú trasu. Dohodol sa s vodcom ninjov Hanzom Hattorim, ktorý mu zaručil voľný prechod na zámok cez nebezpečnú horskú oblasť Iga, obývanú ninjami. Klany ninjov považovali túto dohodu za záruku stabilnejšieho vzťahu s vládnou mocou. Ieyasu cestu s pomocou ninjov bezpečne prekonal a v roku 1603 sa stal shogunom celého Japonska. Obdobie jeho vlády prinieslo do krajiny mier a poriadok. Ninjovia už neboli natoľko potrební. No Ieyasu nezabudol na Hanza Hattoriho a jeho rodinu, a najímal si ich na svoju ochranu. Hattori zorganizoval zo svojich ninjov tajnú službu a dômyselnú sieť špiónov. Tak mal možnosť vystríhať shoguna pred akýmkoľvek politickým nesúhlasom skôr, ako z neho mohla vzniknúť skutočná hrozba. Ninjovia vyslaní na miesto v pravej chvíli dokázali rýchlo zbaviť šogunát politických odporcov. V nasledujúcich dvoch storočiach sa úloha kedysi takých obávaných ninjov zredukovala na ich pôsobenie v strážnej službe. Ich tajné umenie a schopnosti postupne upadali.

Nie všetky rodiny ninjov sa však pri nástupe šogunátu Tokugawu rozpadli. Niektoré ostali aj naďalej v horách, zahalení rúškom tajomstva. Ukrývali sa v pevnostiach na strmých útesoch a zachovávali svoje tradičné praktiky. I keď ninjovia žili izolovane, udržiavali si dômyselnú špionážnu sieť, ktorá im umožňovala držať krok s vedeckým a technickým pokrokom. Dá sa predpokladať, že umenie ninjov bolo v Japonsku oživené začiatkom 20. storočia. Aj víťazstvo Japonska nad Rusmi vo vojne v roku 1904 mala na svedomí bezpochyby japonská tajná služba. Niet pochýb o tom, že schopnosti a skúsenosti ninjov pomohli Japonsku vybudovať si nepreniknuteľnú špionážnu sieť.

Dnes žije v Japonsku iba málo pravých ninjov. Jediným skutočným majstrom, ktorý vyučuje toto starobylé umenie je Dr. Masaaki Hatsumi. Za posledných dvadsať rokov vyhľadalo tohto majstra veľa ľudí zo západu a požiadalo ho o pomoc pri tréningu. K tým najvýznamnejším, ktorí sa neskôr sami stali odbornými inštruktormi, patria Američania Stephen Hayes a Robert Bussey, a Izraelčan Doron Navon. Nielen oni, ale aj ďalší inštruktori zaznamenali, že sa záujem o umenie ninjov za posledné desaťročie zvýšil až trojnásobne. OBLEČENIE  NINJOV 
Uniforma ninjov sa nazývala SHINOBI SHOZOKO. Farba uniformy bola vždy taká, aby ninja splynul s okolím. Keďže ninjovia pracovali hlavne v noci, najčastejšie používané farby boli čierna, tmavohnedá, tmavošedá alebo tmavomodrá. Ďalej sa ešte používala biela farba na splynutie so snehom, alebo rôzne kamuflážové vzory na splynutie s okolím v lese. Ninja často používal obojstranný odev, takže v prípade potreby sa mohol rýchlo prezliecť. Uniforma zakrývala celé jeho telo, okrem očí a rúk. Na nohách nosil špeciálnu obuv - TABI. Bola charakteristické tým, že mala veľký palec oddelený od ostatných prstov. Tak umošňovala ninjovi ľahšie preliezať steny a šplhať sa na stromy. Shinobi shozoko mala po celom svojom obvode plno vreciek, vo vnutri aj vonku. Slúžili na ukrývanie rôznych malých zbraní a pomôcok, ako boli napríkllad rôzne druhy jedov, shurikeny, nože a podobne. Takisto tam mohol mať uloženú malú primitívnu lekárničku, v ktorej mal rôzne nápoje a roztoky. Nie každá misia si však vyžadovala, aby ninja mal na sebe túto uniformu. Občas sa prezliekali ako kňazi, mnísi, pútnici, sedliaci alebo dokonca samuraj.

SAI
Klasický trojzubec, ktorý sa používal takisto ako jutte na zachytávanie a lámanie mečov, a taktiež aj ako čepeľ yari. Túto zbraň s obľubou používali aj Ninja korytnačky :-)

SHOBO
Bola to malá zbraň, ktorou sa zasahovali citlivé miesta na tele. Bol to vlastne malý krúžok spojený s drevenou paličkou ( ostrou alebo tupou ), ktorý sa navliekol na prostredný prst.

SHUKO
Shuko bola, podobne ako ashiko šplhacia pomôcka, ale pripevňovala sa na ruky. Takisto sa dala použiť ako zbraň.

SHURIKEN
Táto zbraň bola s obľubou používaná hlavne vo filmoch a príbehoch o ninjoch. Bol to vlastne obyčajný tenký kus plechu so zaostrenými koncami ( väčšinou v tvare hviezdy ). Shuriken v skutočnosti nebol navrhovaný ako smrtiaca zbraň. Väčšinou sa používal na zastrašenie a spomalenie prenasledovateľov, keď bol ninja na úteku. Keď utekajúci ninja začal po prenasledujúcich samurajoch hádzať shurikeny, tak si dvakrát rozmysleli, či budú pokračovať v prenasledovaní. Aj hoci shuriken nebol určený na zabíjanie, ponorením jeho hrotov do jedu sa z neho stala smrtiaca zbraň. Bolo to síce efektívne, ale mohlo sa stať, že sa ninja náhodou porezal pri rozhadzovaní shurikenov okolo seba, a tak sa sám otrávil.

ŠÍPKY
Ninja používal jedovaté šípky rôznymi spôsobmi, v závislosti od situácie. Nebolo neobvyklé, že ich nosil v ústach a tak ich mohol hocikedy fúknuť nepriateľovi do tváre. Ak potreboval niekoho zabiť v tichosti, mohol mu jednoducho zapichnúť šípku do tela, a zmiznúť bez stopy. Na väčšiu vzdialenosť sa šípky vystreľovali fukiyou. Kunoichi ( ninja-ženy ) mohli šípky ukryť vo svojich vlasoch.

TANTO
Nôž bol veľmi dôležitou zbraňou v ninjovom arzenáli. Nebol síce vyrobený z vysoko kvalitnej ocele ako samurajský meč, ale ninja ho dokázal použiť ako multifunkčný nástroj. Používal ho na vypáčenie dverí, na vyhĺbenie jamy alebo malej priekopy, prípadne ho mohol hádzať ako shuriken. No a samozrejme ho používal aj zneškodnenie protivníka.

TESSEN
Bol to rozkládací vejár so železným rámom. Keď bol zložený slúžil na bitie nepriateľov. Mal taktiež mnoho variantov. Jeden z nich mal ostré konce rámu, ktorými sa dalo v prípade potreby aj sekať.

TETSU-BISHI
Boli to malé kovové zbrane tvarované tak, aby jeden ostrý výčnelok bol vždy hore. Používali sa na vyvolanie zmätku pri úteku. Keď bol ninja prenasledovaný, mohol tetsu-bishi rozhadzovať za sebou a spomaliť tak prenasledovateľov. Ak niekto nešťastnou náhodou stúpil na takýto oceľový tŕň, nemohol pokračovať v prenasledovani. Taktiež sa mohli ponárať do jedu a hádzať ako shurikeny.

YARI
Japonská kopija, ktorá mala dĺžku 6 - 13 stôp ( cca 180 - 360 cm ). Mala mnoho rôznych typov čepelí. Na obrázku je jeden príklad.

YUMI / YA
Luk ( yumi ) a šípy ( ya ) vedeli ninjovia používať tak dobre, ako samuraji. Používali dva druhy lukov : malý a veľký. Šípy zvykli namočiť do jedu, aby mali väčší účinok. Kunoichi ( ninja-ženy ) boli expertky v používaní luku a šípov. NÁSTROJE
Pri svojích misiách ninja často potreboval okrem zbraní aj nejaké nástroje, ktoré by mu uľahčili prácu. Tu je zoznam najčastejšie používaných :

ASHIARO
Ninjovia boli vynikajúci stopári, schopní identifikovať všetky odtlačky v zemi. Práve preto si uvedomovali, že aj oni mohli byť ľahko vystopovateľní, hlavne keď nosili tabi. Vyriešili to tak, že vymysleli mnoho typov odtlačkov chodidla, ktoré sa vyrábali z dreva a pripevňovali sa na podrážku tabi. Okrem imitácie ľudskej stopy mohlo mať ashiaro podobu medvedej alebo psej stopy. Často sa používala podoba detskej stopy, alebo stopy mrzáka. Takto sa mohol ninja prechádzať po nepriateľskom území a nemusel sa báť, že ho vystopujú.


DOKA
Bola to malá krabička, v ktorej mal ninja schované žeravé uhlíky. Tie sa používali na zapálenie sviečky, alebo zápalnej šnúry. Počas chladných nocí si ninja týmito uhlíkmi zohrieval ruky.


DYMOVÁ BOMBA
Dymová bomba bola veľmi obľúbená pomôcka ninjov hlavne vo filmoch. Keď ninja potreboval rýchlo ujsť, hodil na zem túto "bombu", ktorá bola naplnená pušným prachom a pri dopade spôsobila malú explóziu a plno dymu. Keď sa dym rozplynul, ninja bol preč.


GANDO
Keďže ninja pracoval najčastejšie v noci, potreboval aj nejaký zdroj svetla. Gando bol lampáš, ktorý slúžil ako baterka. Sviečka bola upevnená vo vnútri kovového kužeľa, ku ktorému bola pripevnená rúčka. Svetlo z takého lampáša vychádzalo len jedným smerom, na rozdiel od klasického, kde sa svetlo šírilo na všetky strany.


HASAMI BUNE
Malé skladacie plavidlo, ktoré ninjovi slúžilo na prenos jeho výbavy po vode bez toho, aby sa namočila.


KAGINAWA
Bol to vlastne hák pripevnený na 12 - 15 stôp ( cca 3,5 - 4,5 m ) dlhom lane. Kaginawa sa používala na preliezanie stien alebo na "prehupnutie sa" ponad priepasť. Takisto sa mohla použiť aj ako zbraň. Držaním za lano mohol ninja roztočiť hák nad hlavou a zasiahnúť protivníka ostrou špicou háku.


KAMA IKADA
Plavidlo podobné plti, ktoré ninja používal na zdolávanie väčších vodných plôch.


KUSURIBIN
Ninja často nosil so sebou "lekárničku". Obsahovala rôzne antiseptiká a mastičky, ktoré používal na ošetrenie zranení. Mohla obsahovať tiež aj jedy a protijedy.


KOVOVÉ "TRETRY"
Keďže ninja musel byť pripravený na utekanie po rôznych terénoch, mal pri sebe kovové pásy s ostrými hrotmi, ktoré sa pripevňovali na chodidlo tabi ( podobne ako ashiko ). S takýmito "tretrami" mohol ľahšie zdolávať nerovné a šmykľavé povrchy.


MIZU GUMO
Boli to nafukovacie "vankúšiky", ktoré mal ninja pripevnené okolo bokov, aby ho nadnášali vo vode. Vyrábali sa zo zajačej alebo konskej kože.


METSUBISHI
Slúžili na dočasné, alebo niekedy aj trvalé oslepenie nepriateľa. Boli to duté vaječné škrupiny, papierové vrecká alebo krátke bambusové rúrky naplnené zmesou piesku, kovových pilín a čierneho korenia. Vaječné škrupiny a papierové vrecká ninjovia hádzali nepriateľom do tváre. Pri náraze sa vrecko roztrhlo a obsah sa rozsypal po tvari. Bambusová rúrka bola uzavretá papierom alebo voskom, a keď sa otvorila, tak jej obsah bol vymrštený protivníkovi do tváre. Zvyčajne sa metsubishi používali vtady, ak musel ninja čeliť viacerým nepriateľom naraz. Napríklad ak ho obkľúčilo 5-6 nepriateľov, dvoch mohol oslepiť, zatiaľ čo bojoval proti ostatným.


SHIKORO
Ninjovia často nosili so sebou malé pílky, pomocou ktorých mohli vyrezať malé otvory v stene. Takto mohli pozorovať okolie, zatiaľ čo boli ukrytí. Pílka mohla mať aj trojuholníkový tvar. Takouto pilkou potom mohol ninja vyrezať otvor, ktorý bol na jeho strane väčší a na vonkajšej strane menší.


SHINOBI BUNE
Ninja občas na svojích misiách potreboval preplávať širokú rieku. Na tento účel používal malé skladacie plavidlo podobné kanoe. Pozostávalo z veľkej prázdnej nádoby a bambusových palíc. Keď sa potreboval preplaviť cez rieku, z bambusových palíc poskladal rám a na jeho spodnú časť pripevnil nádobu. Ďalšiu bambusovú palicu použil ako veslo.


SHINOBI KAI
Bolo to skladacie veslo vyrobené z bambusu, ktoré ninja používal na veslovanie na svojích plavidlách - Shinobi Bune alebo Kama Ikada.


TOJIME
Keďže väčšina japonských dverí sa otvárala posuvaním do strán ( nie otváraním dnu a von ), ninja používal rôzne "hasprovacie" nástroje. Tojime bola oceľová tyč, ktorá mala na obidvoch koncoch háky. Používala sa na zablokovanie dverí, aby sa nedali odsunúť.


TARU IKADA
Boli to malé nádoby, ktoré ninja používal na prekonanie plytkých vodných plôch alebo potokov. Tieto nádoby si "obul" na nohy a tak mohol prejsť cez potok bez toho, aby sa namočil. 


TSUGI BUNE
Ďalšie plavidlo, ktoré ninjovia používali. Bol to skladací čln, ktorý pozostával z viacerých častí. Každý ninja mohol mať pri sebe jednu časť, a keď sa stretli, mohli čln zložiť a spoločne v ňom odplávať.

VEDOMOSTI NINJOV
Ninjovia boli neuveriteľne múdri. Svoje vedomosti získavali hlavne pozorovaním prírody. Vedeli napr. geniálne určiť čas pohľadom do očí mačky. Vychádzali z toho, že mačky majú oči citlivé na svetlo, a ich zreničky sa upravujú podľa toho, ako slnko putuje po oblohe. Obrázok znázorňuje, ako ninja dokázal využiť tieto vedomosti na určenie približného času.

Takisto ako námorníci, aj ninjovia vedeli používať hviezdy na navigáciu v noci, ale ovládali aj ďalšie dva spôsoby na určenie smeru. Prvý spôsob je použitie pňa stromu. Stačí sa pozrieť na hustotu letokruhov. Kde sú letokruhy bližšie pri sebe ( hustejšie ) tam je sever. Druhý, presnejší spôsob je určenie smeru pomocou slnka a troch paličiek. Táto metóda presne určuje sever. Ninja si vyhľadal úplne prázdnu oblasť, kde neboli porasty stromov alebo kríkov. Potom našiel paličku dlhú asi jednu stopu ( cca 30 cm ) a dve konáriky ľubovoľnej veľkosti. Paličku zapichol do zeme, a pozoroval jej tieň. Na koniec tieňa zapichol jeden z konárikov a potom počkal asi 15 minut, kým sa tieň posunul. Druhý konárik zapichol na koniec novej pozície tieňa. Potom stúpol pravou nohou na miesto prvého konárika a ľavou na miesto druhého. Takto bol otočený tvárou k severu.


Dokonca aj ninja si potreboval občas odpočinúť a najlepšie miesto na úkryt je v korune stromu. Keďže mal neobyčajne dlhú šerpu, bol schopný vyšplhať sa do najvyšších vetiev stromu a previazať svoju šerpu z konára na konár, ako pavúčiu sieť. Takto si ninja vytvoril jednoduchú hojdaciu sieť, v ktorej mohol oddychovať a pozorovať prichádzajúcich nepriateľov.

Keďže ninja potreboval prežiť v prírode, musel mať aj prirodovedné znalosti. Musel vedieť rozlíšiť jedlé, liečivé a jedovaté plody, uloviť, pripraviť a uvariť ( upiecť ) zvieratá, postaviť si prístrešok, vyhľadať vodu a založiť oheň. Niektoré metódy hľadania vody v prírode boli postavené na pozorovaní hmyzu v okolí. Napríklad ak niekde bola vysoká koncentrácia mravcov alebo cvrčkov, znamenalo to, že v blízkosti je voda. Ďalším spôsobom bolo vyhľadávanie rastlín, ktoré rastú blízko vody. 
                                                   

MÁGIA ( Kuji-In )
Kuji-In je duchovná a mentálna sila, ktorú ninja nadobúdal formou ručných znakov. Tieto znaky mu pomáhali premeniť myšlienku alebo predstavu na skutočnosť. Táto schopnosť bola pre ninju v boji nesmierne dôležitá, pretože mu poskytovala energiu, ktorá je v rozpore s platnými fyzikálnymi zákonmi. Táto metóda nevytvára nijakú energiu navyše, ale skôr pomáha odstraňovať hranice obmedzujúce množstvo energie, ktorým človek disponuje. Telo dokáže vykonať potrebnú techniku, myseľ chápe, čo treba urobiť a vôľa zabezpečí, aby sa úloha úspešne splnila. Na to, aby Kuji-In naozaj fungovala je potrebné ju vykonávať v spojení s meditáciou alebo dychovými cvičeniami a hlavne je dôležité tomu veriť. Ninjovia dokonale ovládali túto techniku, a to spôsobilo, že im ľudia pripisovali nadprirodzené schopnosti.

Kuji-In obsahuje spolu 81 symbolov, z toho 9 základných : 

RIN - sila mysle a tela
Tento symbol znamená fyzickú silu a mentálny intelekt, pomáha byť fyzicky v pohode a mať pozitívne myslenie. Prostredné prsty sú vysunuté a ostatné zovreté.

KYO - usmerňovanie energie
Spôsob usmernenia vnútornej energie na zvýšenie vnútornej sily. Ukazováky a palce vysunuté, prostredníky prekrížené cez ukazováky. Ostatné prsty zovreté.

TOH - harmónia s vesmírom
Pomáha ninjovi žiť v mieri a súlade s ľudstvom a zvieratami na dosiahnutie väčšej harmónie s vesmírom. Posledné dva prsty roztiahnuté do tvaru V a spojené končekmi, ostatné zovreté.

SHA - uzdravovanie seba a ostatných
Schopnosť uzdravovať je silnejšia ako schopnosť zabíjať. Keď dokážeš využiť svoju vnútornú silu, nikdy viac nepodľahneš chorobám a vírusom. A ešte jedna veta pre tých, ktorí by chceli využiť svoju silu na ublíženie iným : " Je ľahké zabiť človeka, ale dokážeš sa pozerať ako umiera?" Ukazováky a palce vystreté, ostatné prsty zovreté.

KAI - predvídanie nebezpečenstva
Dokonale zvládnutie tejto techniky, umožní vycítiť emócie nepriateľa ( dokonca ja na diaľku ) a tak predvídať, ako sa nepriateľ v určitej situácii zachová. Všetky prsty zovreté.

JIN - telepatické schopnosti
Použitie tohto symbolu zvyšuje telepatické schopnosti ( čítanie myšlienok ) a taktiež dokáže ukryť vlastné myšlienky a pocity pred inými. Všetky prsty zovreté dovnútra.

RETSU - dokonalé ovládanie priestoru a času
Mali ste niekedy pocit, že niekomu deň zbehol rýchlo a Vám sa zdalo, že nikdy neskončí? Každý má schopnosť ovládať svoj vlastný "čas". S touto silou sa dá táto schopnosť využiť na zničenie protivníka. Pravá ruka drží zovretý ukazovák ľavej ruky, a palec pravej ruky tlačí na koniec ukazováku ľavej ruky.

ZAI - ovládanie elementov prírody
Môže človek skutočne ovládať prírodu? Odpoveďou môže byť fakt, že ninja dokonale rozumel prírode a vedel ju využiť vo svoj prospech. Prsty rozprestrené, dlaňami von. Ukazováky a palce sa dotýkajú končekmi.

MEDITÁCIA 
SEISHIN  TEKI  KYOYO  -  duchovné  zdokonaľovanie
Meditácia bola pre ninjov veľmi dôležitá. Pomáhala im zvýšiť vnútornú silu a zachovať si chladnú hlavu v nebezpečenstve. Kto verí v silu meditácie, môže rýchlo zvýšiť svoju vnútornú energiu. Pre toho, kto tomu neverí je cesta k duchovnému zdokonaleniu dlhá a kľukatá, nie však nemožná. Na tejto stránke vám ponúkam návod na zvýšenie CHI - vnútornej energie, ktorý som našiel na stránke www.yamajutsu-kai.com.

Predtým, ako začnete s týmito dychovými cvičeniami sa uistite, že nebudete vyrušovaný. Musíte byť uvoľnený a nie napätý, alebo v časovom strese. Prvé cvičenia vám zaberú len 5 minút, ale bude sa vám zdať, že trvajú viac ako 5 hodín...

PRVÉ 2 TÝŽDNE
Pohodlne si sadnite na zem. Môžte použiť aj nejakú podložku - žinienku alebo vankúš, ale chrbát musíte mať vystretý. Oči môžte zavrieť, ale môžu ostať aj otvorené. Ruky položte pred seba tak, aby dlane boli otočené k vám. Prsty ľavej ruky položte na dlaň pravej ruky. Palce nech sa ľahko dotýkajú. Myslite na niečo príjemné. Jazyk priložte k hornej časti ústnej dutiny. Nadychujte sa nosom a vydychujte ústami. Dýchajte pomaly. Nadychujte sa 7 sekúnd, potom na 7 sekúnd zadržte dych a nakoniec 7 sekúnd vydychujte. Opakujte to počas 5 minút. Možno sa vám bude zo začiatku zdať ťažké to robiť 5 minút, no snažte sa to robiť čo najlepšie a časom zistíte, že vám to ide čoraz ľahšie. Taktiež možno zistíte, že máte v ústach veľké množstvo slín a že vám robí problém udržať jazyk vo vrchnej časti ústnej dutiny, to je však úplne normálne. Na konci druhého týždňa sa budete cítíť veľmi uvoľnene, vaša hlava bude jasnejšia a čistejšia pri rozmýšľaní a aj vnútorne sa budete cítiť oveľa lepšie.

TÝŽDEŇ 3 a 4
Nasledujúce 2 týždne len opakujete prvé cvičenie, ale namiesto myslenia na niečo príjemné skúste úplne vyprázdniť svoju myseľ. Skúste zvýšiť čas meditácie na 10 - 15 minut. Predstavte si, že sa pozeráte na čiernu nočnú oblohu. Môžte vidieť hviezdy, alebo len čiernu tmu. Pozeráte do tej čierňavy a žasnete nad tým, aká je krásna. Cítite cestu svojho dychu : ako vchádza cez nos, pokračuje dolu vašim telom a potom opäť hore cez hrudník a ústami von, berúc so sebou všetku kozmickú energiu vesmíru... Odteraz by ste mali zistiť, že váš jazyk sa automaticky pripája k hornej časti ústnej dutiny a že v ústach máte sucho.

TÝŽDEŇ 5 a 6
Teraz je čas na zvyšovanie vašej vnútornej sily naplno a bez strachu. Odteraz by ste mali byť schopní úplne vyprázdniť svoju myseľ. Nemali by vás už rozptyľovať nepotrebné myšlienky alebo pocity. Je čas ponoriť sa do svojho vnútra. S vyprázdnenou mysľou sa môžte sústrediť na svojho ducha. Vo vnútri každého z nás horí oheň, zhluk svetla a tepla. Teraz sa zameráme na tento oheň, ktorý rozžiarime a rozpálime po celom tele. Pri meditácii si skúste predstaviť túto ohnivú guľu hlboko vo svojom vnútri, niekde v oblasti hrudníka. Váš dych je ako prúd vzduchu, ktorým rozdúchavate tento oheň, a ten sa stáva jasnejším a teplejším. Jeho žiara sa rozlieha zo stredu ohnivej gule do celého tela až ku končekom prstov. Môže to trvať aj viac týždňov, ale už teraz musíte cítiť nejaké pokroky od prvých dní meditácie.

Čoskoro zistíte, že tieto dychové cvičenia môžte vykonávať aj bez potreby sedenia a v akomkoľvek prostredí ( v aute, v práci ... ). Budete sa cítiť teplejšie a budete potrebovať menej oblečenia v zime. Budete sa cítiť sebaistejšie a možno budete aj viac odolní voči chorobám.

Na zvýšenie rýchlosti, ktorou rozvíjate svoju Chi existuje ešte jeden spôsob. Toto cvičenie trvá 15 minút. Počas prvých 5 minút cvičenia priložte svoju pravú ruku na ľavé ucho a o ďalších 5 minút ľavú ruku na pravé ucho. Počas posledných 5 minút si priložte obidve ruky - pravú na ľavé a ľavú na pravé ucho. Toto cvičenie zvýši tok energií okolo tela.

Tieto dychové cvičenia by mali byť vykonávané aspoň 3-krát do týždňa. 

 
POUŽÍVANIE  JEDOV
Ninjovia sa veľmi dobre vyznali v rôznych druhoch jedov. Otrávenie obete bolo také efektívne, ako bodnutie mečom, ale s veľmi malou pravdepodobnosťou neúspechu. Aj hoci nemali prístup k dnešným dokonalým syntetickým jedom, vo vedomostiach o organických jedoch sa im nevyrovnal nikto. So svojimi znalosťami chémie a botaniky sa mohli porovnávať s dnešnými farmakológmi. Poznali v lese každú rastlinku alebo krík, ale hlavne tie, z ktorých sa dali získať najsmrteľnejšie jedy.

Jedným z ich obľúbených elixírov spôsobujúcich okamžitú smrť bol jed získaný z japonskej ryby fugu. Za normálnych okolností sa fugu pokladá za veľkú lahôdku. V určitých podmienkach však ide o smrteľne jedovatú rybu, ktorá v každom orgáne obsahuje jed tetradoxín. Ak chcel ninja niekoho otráviť počas hostiny, nebolo nič vhodnejšie, ako zopár plátkou fugu, ktoré sa nenápadne dostali na tanier obete. Účinok bol zničujúci, pretože jed napadá mozgové centrum, ktoré riadi dýchanie a ochromuje dýchacie svaly. Obeť zomierala v agónii.

Ďalším zvieraťom, z ktorého ninja získaval jed bola veľká ropucha bufo marinus. Za jej očami sa nachádzajú žľazy s prudkým toxickým jedom. Tento jed sa často používal na šípky, šípy a hroty kopijí. Škorpióny a pavúky sa taktiež s obľubou používali. No nie vždy sa z nich jed extrahoval. Niekedy bolo jednoduchšie podstrčiť pár škorpiónov do postele obete.

Niektoré organické jedy sa vyrábali z bežného ovocia. Kyanid bol extrahovaný z rôznych zdrojov, ako sú napr. jadierka z jabĺk, sliviek, čerešní a podbne. Toto ovocie bolo pre ninju ľahko dostupné a preto sa tieto jedy často používali. Takisto listy z paradajky a z rebarbory obsahujú jed. Požitie týchto listov môže spôsobiť srdcové problémy a v konečnom dôsledku aj zástavu srdca. Amanita phalloides je smrteľne jedovatý hríb. Jeho jed je 10-krát silnejší ako kyanid. kto zjedol takýto hríb, mal istú smrť. Nebolo ťažké kúsok takéhoto hríbu podstrčiť do akéhokoľvek jedla.

Nie všetky jedy, ktoré ninja používal boli smrteľne. Nie vždy bolo totiž potrebné obeť zabiť. Niekedy ju stačilo len paralyzovať alebo oslepiť.  
BOJOVÉ  UMENIE
Ninjovia boli od narodenia trénovaní v boji bez zbrane. Vedeli presne, kde majú udrieť, alebo pritlačiť aby paralyzovali alebo zabili protivníka. Jeden z dôvodov, prečo je ich štýl boja taký efektívny je to, že ninjovia dokonale poznali anatômiu ľudského tela. Poznali všetke slabé aj silné stránky tela. Napríklad vedeli, že úder do tváre môže byť pre protivníka bolestivý, ale takisto ho môže len viac naštvať. Zato úder do hrtanu môže mať oveľa zničujúcejšie následky. Okrem úderov a kopov však ninjovia dobre ovládali aj rôzne uchopovacie a prehadzovacie techniky, ktoré sa dodnes používajú v jude alebo v ju-jitsu.

NIN-JUTSU
Názov Nin-Jutsu sa dá preložiť ako "umenie zakrádať sa", takže ninja sa musel vedieť pohybovať tak, aby ho nikto nespozoroval. Dosiahnutie majstrovstva si vyžadovalo zvládnuť 10 základných techník ( krokov ):

Nuki Ashi - základný krok
Suri Ashi - šúchavý krok
Shime Ashi - pevný krok
Tobi Ashi - letmý krok
Kata Ashi - jeden krok
O Ashi - veľký krok
Ko Ashi - malý krok
Kakizami - drobný krok
Wari Ashi - správny krok
Tsune Ashi - normálny krok

TAI-JUTSU
Tai-Jutsu v preklade znamená "obratnosť tela", a tvorí základ bojových umení Nin-Jutsu. Tai-jutsu nepoužíva prísne a nemenné pravidlá ako väčšina bojových umení. Namiesto toho vo veľkej miere využíva prirodzené a spontánne pohyby. Bojový postoj je vždy podmienený vzťahom bojovníka k svojmu protivníkovi - žiadny vopred stanovený postoj neexistuje. Absolútni začiatočníci v tomto bojovom umení počas prvých hodín tréningu používajú štyri základné postoje : prirodzený, obranný, útočný a prijímací postoj. Tieto postoje však slúžia iba na pochopenie princípov Tai-Jutsu. Počas boja stojí adept uvoľnene, ruky a nohy ma roztiahnuté, ako keby sa chcel vzdať. Akonáhle však začne boj, ninja zmizne a objaví sa za prekvapeným protivníkom, ktorý sa dal oklamať jeho obratným úhybným manévrom. Tai-Jutsu nemá športovú formu, je to umenie zamerané výhradne na boj. Usiluje sa spôsobiť čo najväčšiu skazu s vynaložením čo najmenšieho počtu pohybov a čo najľahších metód. Využíva chvaty, hody, úniky, zovretie, škrtenie, tlakové body na tele a útoky na svaly a kosti. Tajomstvo úspešného ovládania Tai-Jutsu spočíva v úspešnom a efektívnom pohybe spojenom s dokonale koordinovaným rytmom.

NINPO
Ninpo sa označuje ako vyššia forma Nin-Jutsu. Je to vlastne životná filozofia, založená na princípoch Nin. Nin sa prekladá ako trpezlivosť, ale takisto aj vytrvalosť, alebo nepozorované zakrádanie. Japonský znak pre Nin sa skladá z dvoch častí. Horná časť sa nazýva Yaiba a symbolizuje reznú hranu čepele, spodná časť je Kokoro alebo Shin, čo znamená srdce. Znak Po poukazuje na prírodné zákony. Ninpo narozdiel od Ninjutsu dáva dôraz na rozvoj charakteru osobnosti spolu s technickými zručnosťami bojového tréningu. To znamená, že ninpo spája filozofický a duchovný tréning s fyzickým tréningom.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk