Korene ľadového hokeja siahajú hlboko do minulosti v rôznych hrách so zahnutými hokejkami a okrúhlou loptičkou. O rozšírení týchto hier svedčia predovšetkým rôzne vyobrazenia už v staroveku (národné múzeum v Aténách - obraz chlapcov hrajúcich sa zahnutými palicami a loptičkou - 5000 rokov pred. n. l.); ďalej obrazy flámskych maliarov zo 16. storočia zachycujúcich mužov na ľade, ktorí mieria palicou na loptičku - bez súpera! - na cieľ = teda akýsi golf na ľade. Podobné svedectvá existujú aj z ďalších miest Európy, Ruska, Nemecka, Škótska i Anglicka.

K vlastnému vývoju ľadového hokeja, ako ho poznáme dnes, došlo v severnej Amerike v priebehu dvesto rokov. Keď v 16. storočí prenikli Francúzi do kraja Veľkých jazier, hrali tam indiánske kmene Huronov, Irokézov a Chippewayov na suchu i na ľade hru s palicami a loptičkou - BAGGATAWAY. Európski vojaci si so sebou priniesli hru založenú na podobnom princípe - HOGUET (čo je prapôvodný názov hokeja). Zo vzájomného vplyvu týchto hier vznikol LACROSSE, ktorý sa hrá na ľade i na suchu, ale bez korčúľ. Po vojne Francúzov s Angličanmi (1755-63) sa stali páni Kanady Angličania, ktorí zaviedli hru - HURLING, ktorú sa naučili v Indii, a výrazne pripomínala hokej, ale tiež škótske SHINNEY (SHINTY). V roku 1856 sa do Kanady premiestnil anglický pluk Royal Canadian Rifles, jeho vojaci sa v prístavoch Kingston - určitú dobu bol hlavným mestom, a Halifax učili počas voľna korčuľovať a keďže poznali hru SHINNNEY preniesli ju na ľad.

Spolu s Kingstonom a Halifaxom sa o posledný krok k ľadovému hokeju zaslúžil i Montreal, kde na McGillovej univerzite hrávali hru na ľade študenti, ktorí po prvý raz postavili do bránky aj brankára (súper, ktorý ho nemal mohol používať menšiu bránku). V roku 1878 študenti vypracovali prvé pravidla, ktoré určovali, že sa hokejka môže zdvíhať len do výšky ramien, protivník sa nesmel napadnúť zo zadu, nebolo povolené ho držať, kopať, blokovať podlezením ako v rugby a prihrávať dopredu. A podľa historikov tejto univerzity sa tu hralo tiež prvé stretnutie v ľadovom hokeji pod strechou, v roku 1875.

Skinney sa hralo s gumovou loptičkou, ale v tomto prvom stretnutí v hale už sa na ľade objavil predchodca puku - plochý a guľatý kus dreva. Gumový puk prišiel na svet v roku 1877 a podľa ústneho podania bol jeho tvorcom študent F.W. Robertson (autor prvých pravidiel hokeja) ktorý odrezal spodnú a dolnú časť guľatej loptičky. V roku 1900 - opäť podľa ústneho podania - vystrelil Francis Nelson na bránku a puk, ktorý ju preletel, zranil diváka. Nelson sa potom vydal do prístavu, kde kúpil starú rybársku sieť, ktorú zavesil do bránky. Časom, aby puk stále nelietal mimo hraciu plochu, sa začali používať mantinely - ohradenie - a postupom doby dostával hokej ďalšie a ďalšie úpravy až do dnešnej podoby.

Jedným z prvých známych propagátorov hokeja bol guvernér Kanady, lord F.A.Stanley. Hokej hrával tiež Princ Waleský, neskorší kráľ Eduard VII. (1901 - 1910) a vojvoda z Yorku, tiež neskorší kráľ. O rozšírenie hokeja v Európe sa zaslúžili predovšetkým anglický vojaci a študenti, ktorí sa vracali z Kanady. Jeho rozvoj urýchlil v tej dobe v Európe veľmi obľúbený "bandy" hokej na ľade, ktorý sa hral s guľatou loptičkou a jeho vznik sa datuje od prvej polovice 19. storočia.

História ľadového hokeja v Čechách a na Slovensku

Čechy sa stali v roku 1908 spolu s Francúzskom , Anglickom, Švajčiarskom a Belgickom zakladajúcim členom LIHG (Ligue Internationale de Hockey sur Glace, čo je pôvodný Francúzky názov pre Medzinárodnú federáciu ľadového hokeje, ktorý sa neskôr zmenil na anglicky IIHF - International Ice Hockey Federation). Prihlášku podali Josef Gruss a Emil Prochazka. Netrvalo dlho než sa Česi stali v tejto hre naozaj špičkoví. Účasť na druhom majstrovstve Európy v roku 1911 premenili český hráči v obrovský úspech, porazili Švajčiarsko 13:0, Nemecko 4:1, Belgicko 3:0 a stali sa po prvý raz majstri Európy. V roku 1918 vznikol Československý hokejový zväz. V roku 1933 bola Praha prvý raz dejiskom svetového šampionátu a zúčastnila sa aj Kanada, ktorá ho aj vyhrala, naši skončili tretí.

Medzi ľuďmi na Slovensku začal byť ľadový hokej výraznejšie populárny až vďaka ME vo Vysokých Tatrách v roku 1925. Dôležitým medzníkom bol aj rok 1929, keď sa v Starom Smokovci konal 1. ročník Tatranského pohára (druhého najstaršieho turnaja v Európe - po "Spengler Cup" -e). O dva dni neskôr vznikla prvá slovenská hokejová organizácia. Na Silvestra v roku 1929 založili Slovenskú župu hokeja ako súčasť Československého zväzu hokeja. Zakladajúcimi členmi boli Ski klub Bratislava, ŠK Slávia Banská Bystrica, ŠK Vysoké Tatry, ČsŠK Košice a ŠK Žilina. Aj na Slovensku tak dostal hokej strešnú organizáciu a tento dátum je aj dňom začiatku histórie organizovaného hokeja na Slovensku. Prvá organizovaná súťaž odštartovala v roku 1930 - majstrovstvá Slovenska - a v roku 1936 sa prvé mužstvo zo Slovenska prebojovalo do celoštátnej československej hokejovej ligy. Bol to klub HC Tatry. O rok neskôr sa druhým účastníkom stal vysokoškolský klub VŠ Bratislava.

Prvým Slovákom, ktorý sa dostal do československej reprezentácie bol Košičan Ladislav Troják, ktorý štartoval v r. 1937 na MS v Londýne. V roku 1934 odišiel hrať do Prahy - do vtedy jedného z najlepších mužstiev v Československu, LTC Praha. A práve to mu otvorilo dvere do reprezentácie. V mužstve Československa nechýbal ani na ZOH v roku 1936 v Garmich - Partenkirchene, kde reprezentačný výber ČSR skončil na 4. mieste. No nad Európou sa už začal vznášať čierny oblak fašizmu a blížiacej sa 2. svetovej vojny.
Poriadanie prvého povojnového MS v roku 1947 zverila IIHF opäť Československu. Náš reprezentačný tým slávne zvíťazil a hráči boli oslavovaní ako národní hrdinovia. Medzi hráčmi bol aj spomínaný Košičan Ladislav Troják a mužstvo trénoval Slovák kanadského pôvodu - Matej Buckna. Žiaľ, o rok neskôr nastal komunistický režim, komunisti postupne začali likvidovať a kruto prenasledovať mnohé osobnosti, ktoré boli medzi ľuďmi obľúbené a aj hokejových hráčov pozatvárali na dlhé desiatky rokov do vezenia.