História a pravidlá ľadového hokeja

Korene ľadového hokeja siahajú hlboko do minulosti v rôznych hrách so zahnutými hokejkami a okrúhlou loptičkou. O rozšírení týchto hier svedčia predovšetkým rôzne vyobrazenia už v staroveku (národné múzeum v Aténách - obraz chlapcov hrajúcich sa zahnutými palicami a loptičkou - 5000 rokov pred. n. l.); ďalej obrazy flámskych maliarov zo 16. storočia zachycujúcich mužov na ľade, ktorí mieria palicou na loptičku - bez súpera! - na cieľ = teda akýsi golf na ľade. Podobné svedectvá existujú aj z ďalších miest Európy, Ruska, Nemecka, Škótska i Anglicka.

K vlastnému vývoju ľadového hokeja, ako ho poznáme dnes, došlo v severnej Amerike v priebehu dvesto rokov. Keď v 16. storočí prenikli Francúzi do kraja Veľkých jazier, hrali tam indiánske kmene Huronov, Irokézov a Chippewayov na suchu i na ľade hru s palicami a loptičkou - BAGGATAWAY. Európski vojaci si so sebou priniesli hru založenú na podobnom princípe - HOGUET (čo je prapôvodný názov hokeja). Zo vzájomného vplyvu týchto hier vznikol LACROSSE, ktorý sa hrá na ľade i na suchu, ale bez korčúľ. Po vojne Francúzov s Angličanmi (1755-63) sa stali páni Kanady Angličania, ktorí zaviedli hru - HURLING, ktorú sa naučili v Indii, a výrazne pripomínala hokej, ale tiež škótske SHINNEY (SHINTY). V roku 1856 sa do Kanady premiestnil anglický pluk Royal Canadian Rifles, jeho vojaci sa v prístavoch Kingston - určitú dobu bol hlavným mestom, a Halifax učili počas voľna korčuľovať a keďže poznali hru SHINNNEY preniesli ju na ľad.

Spolu s Kingstonom a Halifaxom sa o posledný krok k ľadovému hokeju zaslúžil i Montreal, kde na McGillovej univerzite hrávali hru na ľade študenti, ktorí po prvý raz postavili do bránky aj brankára (súper, ktorý ho nemal mohol používať menšiu bránku). V roku 1878 študenti vypracovali prvé pravidla, ktoré určovali, že sa hokejka môže zdvíhať len do výšky ramien, protivník sa nesmel napadnúť zo zadu, nebolo povolené ho držať, kopať, blokovať podlezením ako v rugby a prihrávať dopredu. A podľa historikov tejto univerzity sa tu hralo tiež prvé stretnutie v ľadovom hokeji pod strechou, v roku 1875.

Skinney sa hralo s gumovou loptičkou, ale v tomto prvom stretnutí v hale už sa na ľade objavil predchodca puku - plochý a guľatý kus dreva. Gumový puk prišiel na svet v roku 1877 a podľa ústneho podania bol jeho tvorcom študent F.W. Robertson (autor prvých pravidiel hokeja) ktorý odrezal spodnú a dolnú časť guľatej loptičky. V roku 1900 - opäť podľa ústneho podania - vystrelil Francis Nelson na bránku a puk, ktorý ju preletel, zranil diváka. Nelson sa potom vydal do prístavu, kde kúpil starú rybársku sieť, ktorú zavesil do bránky. Časom, aby puk stále nelietal mimo hraciu plochu, sa začali používať mantinely - ohradenie - a postupom doby dostával hokej ďalšie a ďalšie úpravy až do dnešnej podoby.

Jedným z prvých známych propagátorov hokeja bol guvernér Kanady, lord F.A.Stanley. Hokej hrával tiež Princ Waleský, neskorší kráľ Eduard VII. (1901 - 1910) a vojvoda z Yorku, tiež neskorší kráľ. O rozšírenie hokeja v Európe sa zaslúžili predovšetkým anglický vojaci a študenti, ktorí sa vracali z Kanady. Jeho rozvoj urýchlil v tej dobe v Európe veľmi obľúbený "bandy" hokej na ľade, ktorý sa hral s guľatou loptičkou a jeho vznik sa datuje od prvej polovice 19. storočia.

História ľadového hokeja v Čechách a na Slovensku

Čechy sa stali v roku 1908 spolu s Francúzskom , Anglickom, Švajčiarskom a Belgickom zakladajúcim členom LIHG (Ligue Internationale de Hockey sur Glace, čo je pôvodný Francúzky názov pre Medzinárodnú federáciu ľadového hokeje, ktorý sa neskôr zmenil na anglicky IIHF - International Ice Hockey Federation). Prihlášku podali Josef Gruss a Emil Prochazka. Netrvalo dlho než sa Česi stali v tejto hre naozaj špičkoví. Účasť na druhom majstrovstve Európy v roku 1911 premenili český hráči v obrovský úspech, porazili Švajčiarsko 13:0, Nemecko 4:1, Belgicko 3:0 a stali sa po prvý raz majstri Európy. V roku 1918 vznikol Československý hokejový zväz. V roku 1933 bola Praha prvý raz dejiskom svetového šampionátu a zúčastnila sa aj Kanada, ktorá ho aj vyhrala, naši skončili tretí.

Medzi ľuďmi na Slovensku začal byť ľadový hokej výraznejšie populárny až vďaka ME vo Vysokých Tatrách v roku 1925. Dôležitým medzníkom bol aj rok 1929, keď sa v Starom Smokovci konal 1. ročník Tatranského pohára (druhého najstaršieho turnaja v Európe - po "Spengler Cup" -e). O dva dni neskôr vznikla prvá slovenská hokejová organizácia. Na Silvestra v roku 1929 založili Slovenskú župu hokeja ako súčasť Československého zväzu hokeja. Zakladajúcimi členmi boli Ski klub Bratislava, ŠK Slávia Banská Bystrica, ŠK Vysoké Tatry, ČsŠK Košice a ŠK Žilina. Aj na Slovensku tak dostal hokej strešnú organizáciu a tento dátum je aj dňom začiatku histórie organizovaného hokeja na Slovensku. Prvá organizovaná súťaž odštartovala v roku 1930 - majstrovstvá Slovenska - a v roku 1936 sa prvé mužstvo zo Slovenska prebojovalo do celoštátnej československej hokejovej ligy. Bol to klub HC Tatry. O rok neskôr sa druhým účastníkom stal vysokoškolský klub VŠ Bratislava.

Prvým Slovákom, ktorý sa dostal do československej reprezentácie bol Košičan Ladislav Troják, ktorý štartoval v r. 1937 na MS v Londýne. V roku 1934 odišiel hrať do Prahy - do vtedy jedného z najlepších mužstiev v Československu, LTC Praha. A práve to mu otvorilo dvere do reprezentácie. V mužstve Československa nechýbal ani na ZOH v roku 1936 v Garmich - Partenkirchene, kde reprezentačný výber ČSR skončil na 4. mieste. No nad Európou sa už začal vznášať čierny oblak fašizmu a blížiacej sa 2. svetovej vojny.
Poriadanie prvého povojnového MS v roku 1947 zverila IIHF opäť Československu. Náš reprezentačný tým slávne zvíťazil a hráči boli oslavovaní ako národní hrdinovia. Medzi hráčmi bol aj spomínaný Košičan Ladislav Troják a mužstvo trénoval Slovák kanadského pôvodu - Matej Buckna. Žiaľ, o rok neskôr nastal komunistický režim, komunisti postupne začali likvidovať a kruto prenasledovať mnohé osobnosti, ktoré boli medzi ľuďmi obľúbené a aj hokejových hráčov pozatvárali na dlhé desiatky rokov do vezenia.
Ako všetko u nás aj ľadový hokej sa musel povinne podriadiť komunistickému mysleniu a každý medzinárodný úspech sa považoval hlavne za víťazstvo socializmu. No kvalitní hráči sa objavovali ďalej a len vďaka týmto jednotlivcom náš hokej nestratil úroveň. Napr. v 60 - tych rokoch sa stal Slovan Bratislava jedným z najlepších mužstiev v československej lige. V mužstve sa postupne presadili výrazné hokejové osobnosti - Dzurilla, Starší, Gregor, Čapla, Golonka, Černický a mladý Nedomanský. V tomto desaťročí bol Slovan Bratislava až 7 x korunným princom ligy a viackrát mu majstrovský titul ušiel len o vlások. Bola to silná generácia, ktorá sa výrazne zapísala do histórie československého hokeja.

V sezóne 1963/64 vznikli Česká a Slovenská národná liga a o postup sa bojovalo v kvalifikácii. Hneď v jej prvom ročníku postúpil do najvyššej súťaže práve víťaz Slovenskej národnej ligy - Dukla Košice, ktorá sa neskôr premenovala na VSŽ Košice. Po rokoch sa tak do 1. ligy dostalo druhé mužstvo zo Slovenska. Zásluhu na tom mal aj jeden z najlepších brankárov v histórii československého hokeja : Jiří Holeček, ktorý v Košiciach prežil 10 sezón. Košice sa tak stali ďalšou baštou nášho hokeja, kam prúdili talenty z klubov nižších súťaží, ale rástli tam aj vlastní odchovanci. Kvalita československej reprezentácie sa v 60 - tych rokoch výrazne zvýšila aj zásluhou slovenských hokejistov. V tradičných derby zápasoch so Sovietskym zväzom prišli prvé víťazstvá, neraz chýbalo ku zlatu neuveriteľne málo. Predovšetkým v závere pôsobenia tejto veľkej generácie a po nástupe novej, na ZOH v Grenobli, v roku 1968, a o rok neskôr na MS v Štokholme

To, čo sa nepodarilo reprezentácii v 60. rokoch prišlo hneď v nasledujúcom desaťročí, najúspešnejšom v histórii Československého hokeja s výrazným prispením slovenských hokejistov. Poslední mohykáni predchádzajúcej generácie, pri ktorej vyrástla ďalšia, sa v roku 1971 postarali vo Švajčiarsku o ďalší titul majstrov Európy. Vrchol prišiel o rok neskôr v Prahe, kde Československo vybojovalo tretí titul majstrov sveta. Skvelé desaťročie pokračovalo i počas pôsobenia reprezentačnej trénerskej dvojice Karel Gut a Ján Starší, ktorá mužstvo doviedla k zlatým medailám v rokoch 1976 a 1977.

Pri tomto období je nutné pripomenúť si meno brankára Vladimír Dzurilla. Bol to najlepší brankár sveta svojej doby, ak nie celej histórie hokeja. 10 x štartoval na majstrovstvách sveta, 3x na ZOH a nikdy sa nevrátil bez medaily. Najcennejšiu - zlatú - získal 3 krát ! Prvýkrát štartoval na MS v roku 1963 a naposledy v roku 1977, pri piatom titule majstrov sveta pre Československo. Nezabudnuteľné sú však jeho výkony na 1. ročníku Kanadského pohára v roku 1976. V základnej skupine s Kanadou nedostal ani gól a Československo vyhralo 1 : 0. Vo finále - opäť proti Kanade - sa znovu zaskvel, stal sa miláčikom kanadského publika a aj prísna a kritická kanadská tlač mu vzdala hold.
Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol Dárius Rusnák V prvej polovici 80. rokov patrila útočná formácia Lukáč - Rusnák - Liba k najlepším v Európe.

Posledným vystúpením spoločnej československej reprezentácie boli majstrovstvá sveta v roku 1992, ktoré po druhý raz v histórii videla Bratislava. Rozlúčka štátu i spoločnej hokejovej reprezentácie mala bronzový lesk. Po nej český hokej stúpal samostatne až k najvyšším métam, slovenský začal novodobú samostatnú históriu (na základe rozhodnutia IIHF) úplne z posledného schodíka svetovej hierarchie (z C - kategórie MS), ale veľmi rýchlo dal o sebe vedieť. Vďaka šikovnej diplomacii sa Slovensko mohlo v roku 1993 zúčastniť na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde a vyhralo ju. Otvorila sa mu tak cesta na ZOH do Lillehameru v roku 1994. Výkony slovenského mužstva na olympijských hrách prekvapili mnohých svetových odborníkov. Mužstvo vedené kapitánom Petrom Šťastným (Slovákom, ktorý sa dostal do Siene slávy NHL), vyhralo silnú skupinu v spoločnosti Kanady, Švédska i USA a nešťastne prehralo až v predĺžení vo štvrťfinále s Ruskom 2 : 3.
Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol Dárius Rusnák V prvej polovici 80. rokov patrila útočná formácia Lukáč - Rusnák - Liba k najlepším v Európe.
Slovenský hokej sa teda rýchlo vyšplhal medzi elitu. V nasledujúcich rokoch po rozdelení Československa patrili mužstvá Slovenska a Česka medzi najlepšie na svete. A z majstrovstiev sveta odnášali bronzové, strieborné i zlaté medaily.

PRAVIDLÁ

---Ihrisko---
Maximálne rozmery: dĺžka 61m a šírka 30 m
Minimálne rozmery: dĺžka 56 m a šírka 26 m

Rohy musia byť zaoblené v tvare oblúka s polomerom 7 až 8,5 m Na šampionátoch IIHF sú rozmery stanovené takto: dĺžka 60 m až šírka 61m, šírka až 30 m

MANTINEL
Ihrisko musí byť ohraničené bielym plastovým alebo dreveným MANTINELOM . Od ľadovej plochy musí mať výšku najmenej 120 cm a najviac 122 cm

Mantinel musí byť konštruovaný tak, aby bol na strane od ľadovej plochy hladký a bez akýchkoľvek prekážok, ktoré by mohli spôsobiť zranenie. Zariadenia na upevnenie mantinelu musia byť inštalované z vonkajšej strany hracej plochy.

ODRAZOVÁ LIŠTA
V spodnej časti mantinelu musí byť pripevnená žltá ODRAZOVÁ LIŠTA vysoká 15 až 25 cm.

DVIERKA
Všetky dvierka umožňujúce vstup na ľadovú plochu sa musia otvárať smerom von od ľadovej plochy.

Na šampionátoch IIHF musí byť nad mantinelmi ochranné sklo a za bránkami nad ochranným sklom aj ochranná sieť

OCHRANNÉ SKLO
Ochranné sklo umiestnené nad mantinelom na koncoch ihriska musí byť vysoké 160 až 200 cm a musí presahovať 4 m od bránkovej čiary smerom k strednému pásmu. Pozdĺž bočných strán, okrem hráčskych lavíc, musí byť ochranné sklo vysoké 80 až 120 cm.

Pre ochranu hráčov pred zranením musí byť ochranné čalúnenie na všetkých miestach, kde je ochranné sklo prerušené.
OCHRANNÉ SIETE
Nad mantinelom a ochranným sklom na koncoch ihriska môžu byť umiestnené ochranné siete pre ochranu divákov pred zranením.

ROZDELENIE A VYZNAČENIE ĽADOVEJ PLOCHY
Ľadová plocha je priečne rozdelená piatimi čiarami, ktoré sú vyznačené na ľade a pokračujú vertikálne na mantineli bočných strán ihriska.

Na nekrytých ihriskách všetky čiary a body na vhadzovanie podľa Pravidiel 112 a 113 môžu byť vyznačené dvoma 5 cm širokými čiarami.

Ak sú na mantineloch povolené reklamy, potom čiary musia byť vyznačené aspoň na odrazovej lište.

Čiara sa považuje za súčasť toho pásma, v ktorom je puk.

BRÁNKOVÁ ČIARA
Vo vzdialenosti 4 m od koncov ihriska sú vyznačené červené 5 cm široké BRÁNKOVÉ ČIARY

MODRÉ ČIARY
Plocha medzi dvoma bránkovými čiarami musé byť rozdelená na tri rovnaké časti 30 cm širokými MODRÝMI ČIARAMI. Tieto čiary vytvárajú tri pásma , ktoré sa nazývajú takto: - z pohľadu jedného družstva pásmo, v ktorom je jeho bránka, je: OBRANNÉ PÁSMO
- v strede je: STREDNÉ PÁSMO
- najvzdialenejšie pásmo je: ÚTOČNÉ PÁSMO

Na nekrytých ihriskách všetky čiary a body na vhadzovanie podľa Pravidiel 112 a 113 môžu byť vyznačené dvoma 5 cm širokými čiarami.

STREDNÁ ČIARA
V strede ihriska je červená 30 cm široká STREDNÁ ČIARA. Ak sú na mantinely povolené reklamy, potom čiary musia byť vyznačené aspoň na odrazovej lište. Čiara sa považuje za súčasť toho pásma, v ktorom je puk.

BODY NA VHADZOVANIE A KRUHY
Všetky body a kruhy sú vyznačené na ľadovej ploche s cieľom pomôcť rozhodcom zabezpeciť správne postavenie hráčov pri vhadzovaní na začiatku každej tretiny a po každom prerušení hry.

STREDNÝ BOD NA VHADZOVANIE A KRUH
Presne v strede ihriska musí byť vyznačený modrý kruhový bod s priemerom 30 cm. Tento bod je stredom kruhu s polomerom 4,5 m, ktorý musí byť vyznačený 5 cm širokou modrou čiarou.

BODY NA VHADZOVANIE V STREDNOM PÁSME
V strednom pásme 1,5 m od každej modrej čiary musia byť vyznačené dva červené body s priemerom 60 cm.

BODY NA VHADZOVANIE A KRUHY V KONCOVÝCH PÁSMACH
Body na vhadzovanie a kruhy musia byť vyznačené na ľade v obidvoch koncových pásmach a na obidvoch stranách každej bránky. Body na vhadzovanie sú červené s priemerom 60 cm Na protiľahlých stranách bodov musí byť vyznačené dvojité "L"

ÚZEMIE ROZHODCOV
Pred priestorom funkcionárov mimo ľadu musí byť červenou 5 cm širokou čiarou vyznačený polkruh s polomerom 3 m, ktorým je vytýčené ÚZEMIE ROZHODCOV.

BRÁNKOVISKO
Pred každou bránkou musí byť 5 cm širokou červenou čiarou vyznačené BRÁNKOVISKO. Bránkovisko musí mat svetlomodrú farbu. Podľa pravidiel sa za bránkovisko musí považovať priestor siahajúci nad vyznačenou plochou na ľade do výšky 1,27 m, teda do výšky najvyššieho bodu bránkovej konštrukcie.

BRÁNKY
Bránky musia byť umiestnené v strede bránkových čiar. Zvislé žŕdky bránky siahajú do výšky 122 cm nad ľadovou plochou a sú od seba vzdialené 183 cm (vnútorný rozmer). Zvislé žŕdky a vodorovná horná žŕdka, ktorá ich spojuje, musia byť zo schváleného vzoru a materiálu s vonkajším priemerom 5 cm. Horná a zvislé žŕdky musia byť červené. Bránky musia mať rám na priprvnenie sietí, ktorého hĺbka je najviac 112 cm a najmenej 60 cm. Jeho vonkajsie časti sú červené a vnútorné časti musia byť biele.

Sieť musí byť pripevnená na zadnej časti bránkovej konštrukcie tak, aby zadržala puk v bránke.

Vnútorné časti bránkovej konštrukcie, okrem hornej a zvislých žŕdok, musia byť pokryté bielym čalúnením. - 1. Bránkové žŕdky a siete musia byť osadené tak, aby sa pocas hry nepohybovali.
- 2. Na šampionátoch IIHF A- kategórie juniorov musia byť bránky s ohybnými kolíkmi. Takéto bránky sa dôrazne odporúčajú aj pre ďalšie suťaže.
HRÁČSKÉ LAVICE
Ihrisko musí mať dve rovnaké lavice, ktoré sú určené iba pre hráčov v dresoch a funkcionárov družstiev. Lavice musia byť na rovnakej strane stredného pásma priamo pri ľade, ale oproti trestným laviciam. Musia byť od seba vzájomne oddelené ohradou alebo iným spôsobom a dobre prístupné zo šatní. Každá lavica sa začína 2 m od strednej čiary a má dĺžku najviac 12 m. Na každej lavici musí byť miesto pre: 16 hráčov a 6 funkcionárov družstva
- 1. Každá hráčska lavica musí mať dvoje dvierok, z ktorých jedny musia byť v strednom pásme.
- 2. Okrem hráčov a šiestich funkcionárov družstva nesmú mať prístup na hráčske lavice nijaké ďalšie osoby.

TRESTNÉ LAVICE
Ihrisko musí mať dve lavice nazývané trestné lavice, z ktorých každá musí mať miesto najmenej pre: 5 hráčov. Musia byť umiestnené po obidvoch stranách priestoru funkcionárov mimo ľadu a oproti hráčskym laviciam.
- Na trestné lavice majú prístup iba potrestaní hráči a trestomerači.

SEDADLÁ BRÁNKOVÝCH ROZHODCOV
Za mantinelon na obidvoch koncoch ihriska v priestore bránky musia byť umiestnené sedadlá primerane chrániace bránkových rozhodcov pri výkone funkcie

SIRÉNA
Ihrisko musí byť vybavené sirénou alebo iným vhodným zvukovým zariadením ovlídaným časomeračom.

HODINY
Na ihrisku musia byť elektrické hodiny (ukazovateľ stavu stretnutia), aby diváci, hráči a funkcionári mali presné informácie o: názvoch obidvoch družstiev, odohranom čase v každej tretine, ktorý sa počíta smerom hore v minútach a sekundách od 0.00 do 20.00, zostávajúcom čase uložených trestov najmenej dvoch hráčov každého družstva, ktorý sa odpočítava od stanovenej výšky trestu po nulu, skóre, oddychových časoch odpočítavaných od 30 do 0 sekúnd zostávajúcom čase prestávky odpočítavanom od 15 do 0 minút.

ČERVENÉ A ZELENÉ SVETLÁ
Za každou bránkou musí byť: Červené svetlo, ktoré zapína bránkový rozhodca, ak bol dosiahnutý gól. Zelené svetlo, ktoré automaticky zapínajú elektrické hodiny vtedy, keď časomerač zastaví hodiny a na konci každej tretiny.

- 1. Červené svetlo musí byť zapojené k časovému zariadeniu tak, aby ho bránkový rozhodca op skončení tretiny nemohol po skoncení tretiny zapnúť.
- 2. Skutočnosť, že bránkový rozhodca nemôže na konci tretiny zapnúť červené svetlo neznamená, že gól neplatí. Rozhodujúci je fakt, či celý puk bol za bránkovou čiarou v bránke predtým, ako skončila tretina.
- 3. Účel zeleného svetla je v tom, že umožňuje rozhodcom súčasne sledovať bránku aj svetlo, a tak presne vedieť, kedy skončila tretina.

ŠATNE HRÁČOV
Ihrisko musí mať pre každé družstvo vhodnu miestnosť- šatňu s dostatočným priestorom pre 25 osôb s výstrojom, vybavenú lavicami s vešiakmi, toaletou a sprchami.

ŠATŇA ROZHODCOV
Osobitná šatňa vybavená stoličkami alebo lavicami s vešiakmi, toaletou a sprchou, musí byť vyhradená výlučne pre hlavných a čiarových rozhodcov. Počas stetnutia alebo bezprostredne po jeho skončení smú do šatne rozhodcov vstúpiť iba osoby schválené riadiacim subjektom. V prípade porušenia tohoto pravidla je to nutné oznámiť riadiacemu subjektu.

OSVETLENIE IHRISKA
Ihrisko musí byť dostatočne osvetlené, aby hráči, funkcionári a diváci mohli pohodlne sledovať hru počas celého stretnutia.> 1. Ak je podľa názoru hlavného rozhodcu osvetlenie také, že neumožňuje pokračovať v stretnutí, má právo zrušiť zvyšok stretnutia alebo vyhlásiť prestávku dovtedy, pokiaľ sa situácia s osvetlením nezlepší.> 2. Ak je nedostatocným osvetlením viac poškodené iba jedno družstvo a podľa názoru hlavného rozhodcu stretnutie nie je potrebné skončiť, hlavný rozhodca má právo sriedať družstvá tak, že každé družstvo bude hrať rovnaký čas na každej strane ihriska.
---Pravidlá hry---

Počas hry družstvo nesmie mať na ľade viac jako šesť hráčov.
Šiestimi hráčmi sú :
Brankár
Pravý obranca - Ľavý obranca
Pravé krídlo - Stredný útočník - Ľavé krídlo

Každé družstvo smie mať na ľade iba jedneho brankára. Tohoto brankára možno odvolať a nahradiť ho dalším hráčom. Taký hráč nemá výhody brankára.

OTVÁRACIA ZOSTAVA
Manažér alebo tréner hosťujúceho družstva musí před začiatkom stretnutia oboznámiť hlavného rozhodcu alebo zapisovateľa s otváracou zostavou.

Manažér alebo tréner domáceho družstva musí hlavnénu rozhodcovi alebo zapisovateľovi oznémiť otváraciu zozstavu pred začiatkom stretnutia, ale až potom, jako získa informáciu o otváracej zostave hosťujúceho družstva. Táto otváracia zozstava musí byť potom oznámená hosťujúcemu družstvu. Potom nesmie zmeniť otváraciu zozstavu ani jedno družstvo až dovtedy, kým sa stretnutie nezačne.

1. Ak domáce družstvo nie je určené, súperiace družstvá musia rozhodnúť, ktoré družstvo bude domácim družstvom vzájomnou dohodou, losovaním alebo iným spôsobom.
2. Práva domáceho družstva: určenie otváracej zostavy až po hosťujúcom družstve, výber hráčskej lavice, výber farby dresov
3. Kedykoľvek počas stretnutia môže hlavný rozhodca prostredníctvom kapitána požiadať hosťujúce družstvo, aby poslalo na ľad hrajúcu zostavu pripravenú okamžite pokračovať v hre.

ZAČIATOK STRETNUTIA A TRETÍN
Stretnutie sa musí začať v stanovenom čase vhadozvaním na strednom bode pre vhadzovanie. Rovnako sa vhadzuje na začiatku tretín a predĺženia. Družstvá musia začať stretnutie bránením bránky bližšej k ich hráčskej lavici. Družstvá si musia vymeniť strany v kažedj nasledujúcej retine a predĺžení.
1. Rozcvičenie hráča alebo brankára po skončení prvej a druhej tretiny, alebo pri prerušenej hre nie je povolené.
2. Družstvá nesmú vymeniť strany, ak sa pred predĺžením alebo trestnými strieľaniami neupravý ľad.

STRIEDENIE HRÁČOV A BRANKÁROV
Pri splnení podmienok uvedených v tejto časti možno striedať hráčov a brankárov kedykoľvek počas hry alebo počas prerušenia hry. Ak počas striedania hráč vstupujúci do hry hrá s pukom alebo má akýkoľvek fyzický kontakt so súperom, pričom odchádzajúci hráč je ešte na ľade, musí nasledovať trest. Ak počas striedania hráč vstupujúci do hry alebo hráč odchádzajúci z hry sa dotkne puku náhodne a neúmyselne, hra sa nepreruší a trest sa neuloží.

STRIEDANIE HRÁČOV Z HRÁČSKEJ LAVICE POČAS HRY
Hráči z hráčskej lavice sa môžu striedať počas hry kedykoľvek s podmienkou, že:
- Striedajúci hráči sa nachádzajú vnútri územia ohraničeného dĺžkou hráčskej lavice a 3 m vzdialenosťou od mantinelu
- Striedajúci hráči sú mimo hry predtým, ako sa striedanie

POSTUP PRI STRIEDANÍ HRÁČOV POČAS PRERUŠENIA HRY
Po prerušení hry musí hosťujúce družstvo okomžite poslať na ľad hrajúcu zostavu a nesmie ji zmeniť dovtedy, pokiaľ hra znovu nepokračuje. Domáce družstvo potom môže vykonať striedanie hráčov, ale nesmie spôsobyť zdržanie hry. Ak pri striedaní niektoré družsrvo spôsobí neprimerané zdržanie, hlavný rozhodca musí nariadiť družstvu, ktoré sa previnilo, aby hráči okamžite zaujali svoje miesta a ďalšie striedanie nepovolí.

Postup pri striedaní:
- Hlavný alebo čiarový rozhodca zaujme postavenie pre vhadzovanie.
- Hlavný rozhodca musí poskytnúť hosťujúcemu družstvu päť sekúnd na vystriedanie hráčov.
- Po piatich sekundách musí hlavný rozhodca vzpažiť ruku, čím signalizuje, že hosťujúce družstvo už nemôže striedať.
- So vzpaženou rukou musí hlavný rozhodca poskytnúť domácemu družstvu päť sekúnd na vystriedanie hráčov.
- Po piatich sekundách musí hlavný rozhodca pripažiť ruku, čím signalizuje, že striedať nemôže už ani domáce družstvo.
STIEDANIE HRÁČOV Z TRESTNEJ LAVICE
Potrestaný hráč, ktorý má byť vystriedaný po skončení trestu, musí pred vystriedaním odísť po ľade k svojej hráčskej lavici. Menší trest pre hráčsku lavicu (Pravidlo 592).

STRIEDANIE BRANKÁROV POČAS HRY
Počas hry možno brankára vystriedať iným hráčom a / alebo brankárom kedykoľvek s podmienkou, že:
- Striedajúci hráč a / alebo brankár musí byť vnútri územia ohraničeného príslušnou hráčskou lavicou a 3 m vzdialenosťou od mantinelu. Predtým, ako sa striedanie uskutoční, musí byť striedaný brankár alebo hráč mimo hry.

STRIEDANIE BRANKÁROV POČAS PRERUŠENIA HRY
Brankári počas prerušenia hry nesmú ísť k hráčskym laviciam, okrem prípadov, že idú striedať alebo při oddychovom čase. Ak bol brankár vystriedaný počas prerušenia hry, brankár, ktorý opustil hru, sa môže do nej vrátiť až pri nasledujúcom prerušení hry.

ZRANENÍ HRÁČI
Ak je hráč zranený a nemôže pokračovat v hre alebo odísť na hráčsku lavicu, hra pokračuje dovtedy pokiaľ jeho družstvo nezíska puk. Hra sa nepreruší ak družstvo zraneného hráča má možnosť dosiahnuť gól. Ak hráč okrem brankára, je zranený alebo prinútený opustiť ľad počas stretnutia, môže odísť a byť nahradený náhradníkom, ale hra musí pokračovať bez toho, aby družstvá opustili ľad. Ak bol potrestaný hráč zranený, môže odísť do šatne, a ak mu bol uložený menší trest, väčší trest alebo trest v hre, potrestané družstvo musí ihneď poslať na trestnú lavicu náhradníka, ktorý odpyká trest, ktorého na trestnej lavici smie vystriedať iba tento zranený hráč. Zranený potrestaný hráč sa do hry nesmie vrátiť skôr, ako uplynie jeho trest.

1. Ak je zrejmé, že hráč utrpel vážne zranenie, hlavný rozhodca a / alebo čiarový rozhodca musí ihneď prerušiť hru.
2. Ak bola prerušená hra kvôli zranenému hráčovi, okrem brankára, zranený hráč musí opustiť ľad a smie sa vrátiť až v ďalšom pokračovaní hry.

ZRANENÍ BRANKÁRI
Ak brankár utrpí zranenie alebo má zdravotníé problémy, musí alebo ihneď pokračovať v hre, alebo byť vystriedaný náhradným brankárom. Ak obidvaja brankári družstva sú neschopní pokračovať v hre, družstvo dostane desať minút na preoblečenie iného hráča do brankárskeho výstroja.

PREVENCIA PRED INFEKCIAMI
Krvácajúci hráč alebo hráč, ktorý má na sebe krv protihráča, sa považuje za zraneného hráča musí opustiť ľad, aby ho bolo možné ošetriť a / alebo očistiť. Taký hráč sa smie vrátiť na ľadovú plochu s podmienkou, že:
- rezná rana je uzatvorená a pevne prelepená
- z hráča je odstránená krv a má vymenený alebo riadne vyčistený výstroj a dres
Ak na ľadovej ploche, zariadeniach ihriska alebo na akýchkoľvek iných predmetoch sú krvavé škvrny, hlavný rozhodca musí zabezpečiť, aby ich pracovníci štadióna odstránili pri prvom prerušení hry.

HRACÍ ČAS
Stretnutie musí pozostávať z troch 20- minútových tretín čistého času a dvoch 15- minútových prestávok. Družstvá si po každej tretine musia vymeniť strany.
1. Hrací čas plynie od momentu vhodenie puku a musí sa zastaviť po hvizde píšťalky rozhodcu.
2. Ak sa v posledných piatich minútach prvej alebo druhej tretiny vyskytne nepredvídané zdržanie hry, hlavný rozhodca môže nariadiť, aby sa ihneď začala nasledujúca prestávka. Ak hra znovu pokračuje zostávajúci čas predchádzajúcej tretiny budú družstvá brániť tú istú bránku, jako před prestávkou. Po tomto čase si družstvá vymenia strany a hra pokračuje bez zdržania nasledujúcou tretinou.
3. Na nekrytých ihriskách si musia družstvá vymeniť strany v polovici tretej tretiny a v polovici predĺženia.
4. Počas prestávky sa musí upraviť povrch ľadovej plochy.

PREDĹŽENIE
V playoff stretnutí, v ktorom musí byť víťaz, sa pokračuje predĺťením trvajúcim 10 minút čistého času, počas ktorého sa hrá na náhle víťazstvo. Ak ani jedno družstvo nedosiahne gól, na určenie víťaza sa uplatnia trestné strieľania.

ODDYCHOVÝ ČAS
Každé družstvo so môže počas riadneho hracieho času alebo počas predĺženia vyžiadať jeden 30- sekundový oddychový čas. O oddychový čas môže počas prerušenia hry požiadať hlavného rozhodcu ľubovoľný hráč určený trénerom. Hlavný rozhodca musí oznámiť oddychový čas zapisovateľovi. Hráči s brankári obidvoch družstiev, okrem potrestaných hráčov, môžu prísť k svojim hráčskym laviciam. Každé družstvo si môže vziať oddychový čas počas toho istého prerušenia hry, ale družstvo vyberajúce si oddychový čas ako druhé musí to oznámiť hlavnému rozhodcovi pred skončením prvého oddychového času.

VÝSLEDOK STRETNUTIA
Družstvo, ktoré dosiahne počas troch 20- minútových tretín viac gólov, je víťazom stretnutia a do poradia získa dva body. Ak na konci stretnutia je skóre obidvoch družstiev rovnaké, stretnutie je nerozhodné a každé družstvo do poradia získa jeden bod.
VÝSLEDOK PLAYOFF STRETNUTIA
V playoff stretnutí, v ktorom musí byť víťaz, sa pokračuje v predĺžením, trvajúcim desať minút čistého času, počas ktorého sa hrá na náhle víťazstvo. Ak nedosiahne gól ani jedno družstvo, víťaz sa určí trestnými strieľaniami. (Pod pojmom náhle víťazstvo sa rozumie situácia, keď počas predĺženia družstvo, ktoré dosiahne gól ako prvé, je víťazom stretnutia.)

VHADZOVANIE
Vhadzovanie sa vykonáva na začiatku každej tretiny, na začiatku predĺženia, a po akomkoľvek prerušení hry. Ak je hra prerušená z akéhokoľvek dôvodu, ktorý nie je v pravidlách, vhadzovanie bude na bode na vhadzovanie alebo na myslenej spojnici koncových bodov na vhadzovanie najbližšie k miestu, kde sa naposledy hralo.

VŠEOBECNÉ ZÁSADY
Všetky vhadzovania sa vykonávajú iba:
- na deviatich vyznačených bodoch na zhadzovani, alebo
- na dvoch myslených čiarach paralelných s bočnými stranami mantinelu a spojujúcich body na vhadzovanie v koncových pásmach.

Na bode v strede ľadu sa vhadzuje:
- na začiatku tretiny a predĺženia
- po dosiahnutí gólu
- po chybe čiarových rozhodcov pri zakázanom uvoľnení
- po predčasnom vstupe hráča do hry pri striedaní brankára
Na bodoch na vhadzovanie v koncovom pásme brániaceho sa družstva sa vhadzuje:
- ak hra sa preruší medzi koncovými bodmi na vhadzovanie a bližším koncom ihriska (puk sa musí vhadzovať na koncovom bode na vhadzovanie na tej strane, na ktorej bola hra prerušená , pokiaľ pravidlá nestanovujú inak)
- ak porušilo pravidlá brániace sa družstvo vo svojom obrannom pásme
- ak ebol uznaný gól, lebo sa puk odrazil do bráky od rozhodcu
Na bodoch na vhadzovanie v koncovom pásme útočiaceho družstva sa vhadzuje:
- ak útočiace družstvo spôsobí zakázané uvoľnenie
- po úmyselnom ofsajde útočiaceho družstva
- po dotyku puku hráča so zdvihnutou hokejkou útočiaceho družstva v ktoromkoľvek pásme
Na bodoch na vhadzovanie v strednom pásme sa vhadzuje:
- po ofsajdoch
- ak porušilo pravidlá útočiace družstvo vo svojom útočnom pásme
- ak po prerušení hry jeden alebo obidvaja obrancovia hrajúci v blízkosti ich modrej útočnej čiary, alebo ktorýkoľvek hráč, ktorý prišiel z hráčskej lavice útočiaceho družstva, vstúpia v útočnom pásme do priestoru za myslenou tyčnicou kruhov na vhadzovanie v koncovom pásme bližšou k modrej čiare.
Na myslených čiarach sa vhadzuje:
- po prihrávke do ofsajdu
- po prerušení pravidiel jedným alebo aj druhým družstvom na najbližšom bode čiary, kde bola prerušená hra, pokiaľ podľa horeuvedeného nie je stanovené inak
- po prerušení pravidiel jedným družstvom v stredovom pásme na najbližšom bode čiary, kde bola prerušená hra, pokiaľ podľa horeuvedeného nie je stanovené inak

SPÔSOB VYKONANIA VHADZOVANIA
Hlavný alebo čiarový rozhodca vhodí puk medzi hokejky dvoch hráčov, ktorí sú na vhadzovaní. Hráči stoja tvárou k súperovmu koncu ihriska, približne vo vzdialenosti dĺžky jednej hokejky od seba a čepele ich hokejok s dotýkajú ľadu na bielej časti bodu na vhadzovanie. Hráč útočiaceho družstva na svojej útočnej polovici musí položiť svoju hokejku na ľad ako prvý, ihneď nasledovaný hráčom brániaceho sa družstva. Na koncových bodoch na vhadzovanie obidvaja hráči musia zaujať postavenie podľa vyznačenia na ľade. Do kruhu na vhadzovanie alebo do vzdialenosti menšej ako 4,5 m od hráčov na vhadzovaní nesmú vstúpiť nijaký ďalší hráči, pričom musia stáť v postavení v hre. Hráč na vhadzovaní nesmie mať fyzický kontakt (telom alebo hokejkou) s telom protihráča dovtedy, kým sa vhadzovanie nedokončilo rozohraním puku.

1. Rozhodca na začiatku hry nepíska.
2. Striedanie hráčov je povolené až po dokončení vhadzovania a pokračovaní v hre, okrem prípadu, že bol uložený trest.
3. Ak hráč na vhadzovaní ani po upozornení nezaujme správne postavenie, môže ho hlavný alebo čiarový rozhodca vymenit spoluhráčom z ľadu.
4. Ak hráč vnikne do kruhu pre vhadzovanie, hlavný alebo čiarový rozhodca musí zapískať a vhadzovanie sa musí zopakovať, okrem prípadu, ak puk získalo družstvo, ktoré sa neprevinilo.
5. Za priestupok hráča musí hlavný rozhodca uložiť príslušný trest(y)

OFSAJDY
Hráč útočiaceho družstva nesmie vstúpiť do svojho útočného pásma skôr ako puk. Určujúce faktory pri posudzovaní ofsajdu sú:
- postavenie korčúľ hráča - hráč je v ofsajde, keď má obidve korčule za modrou čiarou vo svojom útočnom pásme skôr, ako celý puk prejde cez modrú čiaru
- postavenie puku - celý puk musí byť za modrou čiarou v útočnom pásme.

Pri porušení tohto pravidla sa hra musí prerušiť a vhadzuje sa:
- na najbližšom bode na vhadzovanie v strednom pásme, ak puk za modrú čiaru zaviedol útočiaci hráč
- na mieste, z ktorého útočiaci hráč prihral alebo vystrelil puk za modrú čiaru
- na koncovom bode na vhadzovanie v obrannom pásme útočiaceho hráča, ak podľa mienky hlavného alebo čiarového rozhodcu, hráč spôsobil ofsajd úmyselne.

1. Hráč, ktorý vedie puk a má puk pod kontrolou, nespôsobí ofsajd, ak prejde čiaru pred pukom.
2. Ofsajd nie je, ak hráč zavedie alebo prihrá puk do svojho obranného pásma, v ktorom je súperov hráč.
3. Ofsajd je úmyselný, ak jeho cieľom bolo dezdôvodné prerušenie hry.
OFSAJDOVÁ VÝHODA
Ak útočiaci hráč je v útočnom pásme skôr ako puk, ale brániaci hráč má možnosť s pukom hrať, čiarový rozhodca vzpaží ruku, čím signalizuje ofsajdovú výhodu. Výnimkou je situácia, ak puk bol vystrelený na bránku, čo spôsobilo, že brankár s pukom hral. Čiarový rozhodca pripažením ruky signalizuje skončenie ofsajdovej výhody a nechá pokračovať v hre, ak: - brániace družstvo prihralo alebo vyviedlo puk do stredného pásma, alebo
- útočiaci hráči ihneď opustili útočné pásmo dotykom korčule o modrú čiaru.

1. Predtým, ako možno zrušiť ofsajdovú výhodu, pričom puk je v útočnom pásme, musia útočiaci hráči opustiť útočné pásmo.
2. Pod pojmom ihneď sa rozumie, že útočiaci hráči s už nesmú dotknúť puku, alebo pokúšať sa získať stratený puk späť, alebo nútiť brániacich hráčov hrať s pukom v obrannom pásme.
3. V momentne, keď čiarový rozhodca pripaží, útočiaci hráči môžu znova vstúpiť do svojho útočného pásma.

ZAKÁZANÉ UVOĽNENIE
Pre potreby tohto pravidla stredná červená čiara rozdeľuje ihrisko na dve polovice. Pre posúdenie zakázaného uvoľnenia je rozhodujúce miesto posledného kontaktu s pukom toho družstva, ktoré malo puk. Ak hráč družstva, ktoré má na ľade rovnaký alebo väčší počet hráčov ako súper, vystrelí alebo usmerní puk zo svojej polovice ľadu za bránkovú čiaru súperovho družstva, hra sa preruší a signalizuje sa zakázané uvoľnenie. Vhadzuje sa na tom koncovom bode pre vhadzovanie brániaceho sa družstva, ktorý je bližšie k miestu posledného kontaktu s pukom.

Zakázané uvoľnenie nie je, ak:
- puk vnikne do bránky - uzná sa GÓL
- puk prejde cez bránkovisko
- útočiace družstvo je v momente vystrelenia puku oslabené
- puk predtým, ako prejde cez bránkovú čiaru, sa dotkne akejkoľvek časti súperovho hráča, vrátene brankára
- puk prejde za bránkovú čiaru priamo od hráča, ktorý bol na vhadzovaní
- podľa mienky čiarového rozhodcu, ktorýkoľvek hráč druhého družstva, okrem brankára, mohol s pukom hrať predtým, ako puk prešiel cez bránkovú čiaru.

1. Ak čiarový rozhodcovia posúdia zakázané uvoľnenie nesprávne, puk sa vhadzuje na strednom bode na vhadzovanie.
2. Účelom tohto pravidla je umožniť plynulosť akcie a hlavný rozhodca a čiaroví rozhodcovia by mali uplatňovať toto pravidlo tak, aby sa tento cieľ dosiahol.
3. Pod pojmom oslabený sa rozumie, že v dôsledku trestu(ov) má družstvo na ľade menší počet hráčov ako jeho súper.

DEFINÍCIA GÓLU
Gól musí byť uznaný:
- ak puk z hokejky hráča útočiaceho družstva prejde za bránkovú čiaru medzi hornou a bočnými žŕdkami bránky
- ak puk akýmkoľvek spôsobom dopraví do bránky hráč brániaceho sa družstva
- ak sa po strele útočiaceho hráča puk odrazí do bránky od akejkoľvek časti spoluhráča
- ak puk vnikne do bránky v čase, keď bol hráč útočiaceho družstva v bránkovisku vinou fyzického kontaktu s brániacim hráčom; výnimkou je situácia, keď podľa mienky hlavného rozhodcu mal hráč dostatok času na opustenie bránkoviska
- ak po tom, ako sa puk stal v bránkovisku voľný, hokejkou ho dopraví do bránky útočiaci hráč
- ak sa puk priamo odrazí od korčule útočiaceho alebo brániaceho hráča.

NEUZNANIE GÓLU
Gól nesmie byť uznaný:
- ak útočiaci hráč úmyselne puk kopol, hodil, odrazil rukou alebo ho ináč, ako svojou hokejkou usmernil do bránky, aj keby sa potom odrazil od ktoréhokoľvek hráča, brankára alebo rozhodcu
- ak sa útočiaci hráč dotkol puku hokejkou nad úrovňou hornej žŕdky bránky
- ak útočiaci hráč stál alebo mal svoju hokejku v bránkovisku v čase vniknutia puku do bránky
- ak bola bránka posunutá zo svojej základnej polohy

1. Gól už nemožno odvolať po vhadzovaní nasledujúcom bezprostredne po dosiahnutí tohto gólu.
2. Bránkovisko je definované ako priestor siahajúci nad vyznačenou plochou na ľade do výšky 1,27 m nad ľadovou plochou.

STRELEC GÓLU A ASISTENTI
V Zápise o stretnutí sa gól pripíše tomu hráčovi, ktorý dopravil puk do súperovej bránky. Za každý gól sa hráčovi prizná jeden bod. Asistencia sa prizná hráčovi alebo hráčom, ktorí sa podieľali na akcii bezprostredne pred dosiahnutím gólu. Za každý gól možno priznať najviac dve asistencie. Za každú asistenciu sa hráčom prizná jeden bod.

1. Jednému hráčovi možno priznať za gól iba jeden bod.
2. Ak hráč dosiahol gól po tom, ako sa puk odrazil od brankára, možno priznať iba jednu asistenciu.
3. V prípade, že chyba pri určení strelca gólu alebo priznaní asistencie je zrejmá, chybu možno okamžite opraviť, ale oprava sa nesmie vykonať, ak Zápis o stretnutí už podpísal hlavný rozhodca.

PUK MIMO IHRISKA
Ak puk opustí plochu alebo sa dotkne akejkoľvek prekážky nad ľadovou plochou, hra sa preruší a vhadzuje sa na mieste, odkiaľ bol puk vystrelený alebo odkiaľ sa puk odrazil, ak pravidlá nestanovujú inak.

PUK NA BRÁNKOVEJ SIETI
Ak puk uviazne na vonkajšej strane bránovej siete dlhšie ako tri sekundy alebo ho protihráči pritlačia k bránkovej konštrukcii, hlavný rozhodca musí prerušiť hru, pričom vhadzovať sa bude:
- na najbližšom koncovom bode pre vhadzovanie
- na najbližšom bode pre vhadzovanie v strednom pásme, ak podľa mienky hlavného rozhodcu prerušenie hry zapríčinil útočiaci hráč
PUK MIMO DOHĽADU
Ak v boji o puk vznikne zhluk hráčov alebo hráč náhodne padne na puk a hlavný rozhodca puk stratí z dohľadu, musí ihneď prerušiť hru, pričom vhadzovať sa bude na bode, kde bola prerušená hra, ak pravidlá nestanovujú inak.

NEPRAVÝ PUK
Ak sa kedykoľvek počas hry objaví na ľadovej ploche ďalší puk, hra nesmie byť prerušená dovtedy, kým pri hre nemôže dôjsť k zámene pukov.

PUK ODRAZENÝ OD ROZHODCU
Ak sa puk dotkne rozhodcu, hra nesmie byť prerušená, okrem prípadu, ak puk vnikne do bránky.

ZASTAVENIE / PRIHRÁVKA PUKU RUKOU
Hráč smie zastaviť alebo zraziť puk vo vzduchu otvorenou rukou alebo rukou puk posunúť po ľade, okrem prípadu, keď podľa mienky hlavného rozhodcu hráč úmyselne usmernil puk svojmu spoluhráčovi:
- Ak spoluhráč tohto hráča získal puk v strednom alebo útočnom pásme, hlavný rozhodca preruší hru
- Ak spoluhráč tohto hráča získal puk vo svojom obrannom pásme, hlavný rozhodca hru nepreruší za predpokladu, že akcia prihrávky rukou sa skončí skôr, ako hráč a puk opustia pásmo
- Gól sa nesmie uznať, ak puk rukou zrazil útočiaci hráť, aj keby sa do bránky odrazil od ktoréhokoľvek hráča

KOPNUTIE PUKU
Kopať do puku sa smie vo všetkých pásmach, ale gól nemôže byť uznaný, ak puk kopol útočiaci hráč, aj keby sa odrazil od ktoréhokoľvek hráča, brankára alebo rozhodcu.

HRA SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU
Nosenie hokejky nad úrovňou ramien je zakázané

Ak sa útočiaci hráč dotkol puku hokejkou nad úrovňou hornej žŕdky bránky, gól nemôže byť uznaný.

Zastavenie alebo zrazenie puku hokejkou nad úrovňou ramien je zakázané; hra sa preruší a vhadzovať sa bude na jednom z koncových bodov na vhadzovanie družstva, ktoré sa previnilo, s výnimkou, že:
- puk je zrazený k protihráčovi, a potom hra pokračuje, pričom hlavný rozhodca musí použiť signál "nie",
- hráč brániaceho sa družstva, zrazí puk do vlastnej bránky, a vtedy sa uzná gól

NEDOVOLENÝ ZÁSAH DIVÁKOV
V prípade, že na ľad padnú predmety, ktoré prekážajú v hre, hlavný rozhodca musí prerušiť hru, pričom vhadzovať sa bude na mieste, kde bola hra prerušená.

V prípade, že divák drží alebo ináč bráni hráčovi v hre, hlavný alebo čiarový rozhodca musí prerušiť hru. Ak puk má družstvo bráneného hráča, hra pokračuje do skončenia akcie.

Linky:

hokej.cz - www.hokej.cz
hokej.sk - www.hokej.sk