1.2.3 Akreditácia a hlavné znaky akreditácie
Akreditácia je činnosť, ktorou sa osvedčuje spôsobilosť na vykonávanie skúšania výrobkov, kalibrovanie meradiel, vykonávanie certifikačnej, inšpekčnej alebo obdobnej technickej čin-nosti. Subjektami akreditácie sú :
- akreditujúca osoba a
- akreditovaná osoba
Akreditujúca osoba je právnická osoba, ktorú ako jedinú rozhodnutím určí Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo hospodárstva") na vydávanie osvedčení o akreditácii podľa odseku 1 a na vykonávanie činností podľa § 23 zákona, ak spĺňa tieto podmienky:
qnestrannosť výkonu činnosti voči žiadateľom o akreditáciu, najmä objektivitu a nezaujatosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť písomných správ a protokolov, a to tak zo strany vedúcich, ako aj technických zamestnancov, a schopnosť zhrnúť a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov pri rozhodovaní o udelení akreditácie,
q ochranu údajov, ktoré sú obchodným tajomstvom a ktoré by mohli byť zneužiť, a ochranu dôverných údajov získaných počas akreditácie,
q zosúlaďovanie požiadaviek a postupov posudzovania s pravidlami príslušných medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti akreditácie, ktoré sú uvedené v medzinárodných normách a európskych normách (ďalej len "akreditačné pravidlá"),
q plnenie povinností vyplývajúcich z členstva v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti akreditácie,
q zabezpečenie finančných zdrojov potrebných na akreditačnú činnosť,
q zamestnávanie zamestnancov, ktorí sú v trvalom pracovnom pomere a ktorí majú odborné predpoklady a osobné schopnosti vykonávať činnosti vo vzťahu k akreditácii a majú povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri svojej činnosti.
Akreditujúca osoba
q na základe žiadostí uchádzačov o akreditáciu vydáva osvedčenia o akreditácii,
q na vyžiadanie poskytuje informácie o zásadách, podmienkach a postupe akreditácie a o úhrade nákladov za akreditáciu,
q včas upozorňuje akreditované osoby na zmeny požiadaviek na akreditáciu, ktoré pripravuje,
q vedie zoznam vydaných osvedčení o akreditácii; vydané osvedčenia a ich zmeny zverejňuje vo vestníku,
q vykonáva dozor nad dodržiavaním akreditačných pravidiel akreditovanými osobami. Ak akreditujúca osoba zistí nedostatky v plnení týchto pravidiel, podľa závažnosti zistených nedostatkov rozhodnutím pozastaví akreditáciu do odstránenia nedostatkov, alebo osvedčenie o akreditácii odníme,
qzabezpečuje výmenu skúseností medzi osobami, ktoré akreditovala, a zúčastňuje sa na výmene skúseností s inými zahraničnými akreditujúcimi osobami.
Výdavky, ktoré akreditujúcej osobe vzniknú pri činnostiach vyplývajúcich z medzinárodnej spolupráce v oblasti akreditácie, hradí ministerstvo hospodárstva.
Akreditovaná osoba je podnikateľ alebo právnická osoba (§ 1 písm. d), ktorá vykonáva činnosti podľa odseku 1 na základe osvedčenia o akreditácii (§ 26), vydaného jej akreditujúcou osobou.
Akreditovaná osoba:
q bezodkladne oznamuje akreditujúcej osobe podstatné zmeny vzťahujúce sa na jej akreditáciu. Takýmito zmenami sú zmeny v predmete a rozsahu činnosti, organizačné zmeny, zmeny v personálnej oblasti v priamom vzťahu k predmetu akreditácie alebo zmeny formy vlastníctva.
q je povinná umožniť osobám povereným akreditujúcou osobou prístup do objektov a k zariadeniam, poskytnúť všetky údaje potrebné na preverenie plnenia akreditačných pravidiel a potrebnú súčinnosť pri výkone ich činnosti.
q hradí náklady spojené s akreditáciou.
Akreditáciu skúšobných laboratórií v SR pre potreby posudzovania zhody podľa zákona o technických požiadavkách zabezpečuje Slovenská národná akreditačná služba, ktorá patrí k dôležitej zložke budovania dôvery pri posudzovaní zhody vlastnosti výrobkov s príslušnými technickými požiadavkami. Podpis Protokolu k Európskej dohode o pridružení medzi ES a SR o posudzovaní zhody a akceptácii priemyselných výrobkov (ďalej en PECA) sa viaže na medzinárodne evaluovaný a uznávaný výkon areditácie skúšobných laboratórií. Preto sa SNAS podrobila medzinárodnej evaulácii a tento proces úspešne absolvovala. Laboratóriá akreditované SNAS môžu o podpise PECA a ihneď potom, čo sa stanú aj členom Medzinárodnej dohody o uznávaní výsledkov akreditácie laboratórií, požiadať o notifikáciu v EÚ.
Stažnosti na cinnost SNAS, námietky a odvolania proti rozhodnutiu vo veci akreditácie sa predkladajú v písomnej forme poštou-doporucene, alebo osobne na sekretariáte SNAS do 10 dní odo dna uskutocnenia úkonu proti ktorému smerujú a musia minimálne obsahovat:
Meno a adresu predkladatela
Dátum podania/odoslania
Predmet podania
Podpis
Postup pri podávaní námietok proti postupu SNAS a jej úkonov :
Registrovanie
Všetky stažnosti na cinnost SNAS, odvolania proti rozhodnutiu vo veci akreditácie, stažnosti na cinnost akreditovaných subjektov (ďalej len podania) a tiež podnety na skvalitnenie cinnosti SNAS sa registrujú na sekretariáte SNAS, ktorý ich originály založí a kópie postúpi:
- riaditelovi SNAS
- manažérovi kvality SNAS
Vybavovanie
Sťažnosti na činnosť SNAS, odvolania a námietky proti jej jednotlivým úkonom a rozhodnutiam riaditela vo veci akreditácie sa vybavujú na úrovni riaditela SNAS v súlade s ustanoveniami Zákona NR SR č. 264/1999, §28, a §29 a ďalšími všeobecne platnými predpismi pre vybavovanie stažností v SR.
V súlade s príslušnými ustanoveniami Štatútu SAR , môže riaditeľ požiadať SAR o stanovisko k predmetnej stažnosti, námietke a prijatiu príslušných opatrení. V prípade, že podanie nie je možné z objektívnych prícin vybaviť v predpísanej lehote, je sťažovateľ v uvedenej dobe bude vyrozumený o prícinách neskoršieho vybavenia jeho podania.
Zásady postupu SNAS pri vybavovaní predložených podaní sú uvedené v MSA 0065-00. Za vybavenie predložených podaní v zmysle MSA 0065-00 zodpovedá riaditeľ SNAS. V zmysle Zákona NR SR č. 264/1999, § 29, je žiadateľ oprávnený požiadať Ministerstvo hospodárstva SR o preskúmanie postupu a úkonov SNAS.
Podnety na skvalitnenie činnosti SNAS sa predkladajú manažérovi kvality, ktorý ich eviduje a podľa závažnosti predkladá vedeniu SNAS na prerokovanie. Tieto sú pravidelne predkladané na rokovanie v rámci programu previerky manažmentom.
1.2.4 Akreditačné značky
Akreditované osoby používajú ZNAČKY, Slovenská národná akreditačná služba používa LOGO, ktoré je použité v záhlaví týchto akreditačných značiek.
Akreditačná značka identifikuje akreditovanú osobu nápisom v rámčeku, umiestneným pod logo SNAS, ktorý špecifikuje oblasť akreditácie a číslom osvedčenia umiestneným na akreditačnej značke v rámčeku vľavo. Podrobnosti upravujúce používanie značiek sú uvedené v MSA - 02 “Logo a značky SNAS, Odkazy na akreditáciu”.
Akreditačnú značku je odporúčané umiestňovať v záhlaví príslušných dokumentov vyhotovovaných akreditovanou osobou, (skúšobných protokoloch, certifikátoch, kalibračných certifikátoch, protokoloch, listoch, kalibračných štítkoch) podľa nasledujúcich vzorov:
AKREDITAČNÉ ZNAČKY SNAS
(farebné vyhotovenie)
AKREDITAČNÉ ZNAČKY SNAS
(čierno-biele vyhotovenie)
1.2.5 Medzinárodná dimenzia SNAS
Medzinárodná spolupráca v oblasti akreditácie je pre SNAS mimoriadne dôležitá. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť dosiahnutie a preukázanie plnenia podmienok pre medzinárodné uznanie SNAS v zahraničí. SNAS sa stal v novembri 1998 riadnym členom EA a získal tak prístup k členstvu MLA EA, ktoré je základným predpokladom pre vzájomné uznávanie národných akreditačných orgánov v medzinárodnom meradle, v prvom rade v rámci krajín EÚ. SNAS je spoluzakladajúcim členom ILAC (1996) a riadnym členom IAF (1997).
Vybrané laboratória SR sa zúčastňujú na programoch medzilaboratórnych porovnávaní (MLP) a programoch skúšok spôsobilosti laboratórií (Proficiency testing), ktoré sú organizované v rámci EA, prípadne tiež inými regionálnymi akreditačnými združeniami (napr. NATA, atď.). SNAS sa zúčastňuje na medzinárodnej spolupráci v oblasti akreditácie tiež v rámci programu PHARE, PRAQ, projektu AMOS ako aj v rámci bilaterálnych medzinárodných dohôd SR.
ILAC MRA TESTING/CALIBRATION
Obr. 4 Medzinárodná dimenzia SNAS
2. NÁSTROJE ODSTRAŇOVANIA TECHNICKÝCH PREKÁŽOK OBCHODU
2.1 Skúšobníctvo a certifikácia
Dôležitým nástrojom v oblasti zabezpečovania a zvyšovania kvality výrobkov je skúšobníctvo a certifikácia. Vzrastajúci význam týchto činnosti sa výrazne prejavil pri presadzovaní cieľa jednotného európskeho trhu. Jednou z hlavných prekážok pri jeho uskutočňovaní sa ukázali technické prekážky obchodu založené na neuznaní výsledkov skúšok a certifikátov.
Štát má povinnosť zabezpečovať ochranu zdravia a života občanov, životného prostredia a majetku. Na splnenie tejto povinnosti musí požadovať bezpečné výrobky a ich preverenie pred uvedením na trh a preto skúšanie je nevyhnutným prvkom výrobného procesu. Preukázanie postačujúcej kvality výrobkov je možné len na báze kvantitatívnych údajov, t.j. správnych výsledkov skúšania a merania. Preukázovanie zhody výrobkov s príslušnými predpismi a ďalšimi požiadavkami je dôležitou súčasťou dodávateľského procesu.
Skúšobnícka činnosť dosiahla svoj vrchol ako činnosť štátnej správy vykonávana štátnymi skúšobňami podľa zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve.
Zákon upravil tieto základné právne nástroje:
• schvaľovnie určených výrobkov pre ich uvedením do obehu s cieľom zabezpečiť preventívnu ochranu pred výrobkami, ktoré by mohli svojimi vlastnosťami spôsobiť vážnu újmu na zdraví alebo na majetku
• hodnotenie výrobkov s cieľom vytvárať tlak na zvyšovanie ich kvality. Súčasne zákon upravil aj kontrolu schvalených a kontrolných výrobkov.
Dotknutými účastnikmi pri schvaľovaní výrobkov bolo Ministerstvo zdravotníctva, Hlavná správa zboru požiarnej ochrany a Úrad bezpečnosti práce.
Hodnotenie výrobkov sa vykonavalo porovnavaním nášich výrobkov s výrobkami ponúkanými na zahraničných trhoch. Pri hodnotení boli výrobky zaraďované do stupňov kvality. Hodnotenie bolo povinné pri určených výrobkoch, ostatné výrobky mohli byť hodnotené nepovinné.
O zavedení certifikácie ako modernej činnosti so silným dôrazom na previerku predpokladov výrobcu pre trvalé dodržiavanie kvality výrobkov sa začalo uvažovať hlavne v roku 1984, a to pri hodnotení efektívnosti schvaľovania a hodnotenia výrobkov. Potrebu jej vzniku vyvolalo rozšírenie normalizácie a rast jej významu v národných ekonomikách ako dôsledku rozvoja konkurencie, rastu spotreby a rozšírenia počtu medzičlankov medzi výrobcom a finálnym spotrebiteľom. Rovnaké príčiny spolu s rastom medzinárodnej kooperácie a špecializácie viedli aj k rozšíreniu medzinárodného obchodu. Zložitosť a náročnosť noriem technicky stále dokonalejších a kompikovanejších výrobkov znížila schopnosť zákazníka a spotrebiteľa určiť a skontrolovať dodržiavanie týchto dôležitých noriem pri navrhovaní a výrobe výrobku.
Jedným z riešení vzniknutého problému bolo ponúknuť kupujúcemu službu, ktorej poskytovateľ by na seba prevzal činnosť zisťovania a kontrolovania zhody výrobku so zodpovedajúcimi požiadavkami a výsledok by jednoduchým spôsobom sprostredkoval.
Na vyjadrenie významu certifikácie je potrebné dokumentovať stav ekonomiky SR, a to základnými makroekonomickými ukazovateľmi, z ktorej v časti salda zahraničného obchodu, ktoré sa priamo týka certifikácie, vidno zjavné zlepšenie v roku 2003.
Tabuľka 1 Základné makroekonomické ukazovatele
Ukazovateľ Obdobie Hodnota
Hrubý domáci produkt (v %)(medziročná zmena v stalých cenách)200020012002200324,324,825,226,2
Miera inflácie (v %)200020012002200312,27,03,38,8
Miera nezamestnanosti (v %)200020012002200319,819,418,717,1
Saldo bilancie zahraničného obchodu (mld. Sk, bežné ceny)2000200120022003-41,7-103,2-96,0-23,6
(Prameň: Štatistický úrad SR)
Z dôvodu zmiernenia vonkajšej nerovnováhy Slovenskej republiky je dôležite v tomto procese pokračovať, čomu samozrejme môže napomôcť certifikácia a jej zosuladenie s krajinami Európskej únie, nakoľko najvýznamnejší obchodní partnery Slovenskej republiky sú buď z členskej základne EU alebo sa aspoň o vstup do EU intenzívne snážia. Ak chceme aby sa naše obchodné saldo s uvedenými krajinami udržalo na rovnakej úrovni alebo sa ešte vylepšilo je dôležité zosúladenie certifikácie s týmito krajinami.
Rozhodujúcimi skutočnosťami pre vznik certifikácie boli:
- existencia určitej všeobecne známej a uznávanej normy (dokumentu)
- existencia nezávislého orgánu s vysokou autoritou schopného vykonávať potrebnú činnosť (overovanie)
- vytvorenie značky potvrdzujúcej, že výrobo zodpovedá požiadavkám normy (certifikačnej značky)
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovenská národná akreditačná služba
Dátum pridania: | 12.05.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | čučoriedka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 14 382 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 43.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 73m 0s |
Pomalé čítanie: | 109m 30s |
Zdroje: Biela kniha - Príloha: Príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie. Bratislava: JORI-PRESS, 1995., KOLLÁR,V.-KRISTOVÁ,Ľ.: Technické prekážky obchodu. Bratislava: EKONÓM, 2001, s.172., KOLLÁR,V.: Systém a špecifiká produktovej politiky. Bratislava: SPRINT, 1999, s.385., Zákon NR SR č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z.z. , Normalizácia, roč.9, 2003, č.5., Verejná správa, 1995, č.5., Verejná správa, 1995, č. 6, , , , ,