OBSAH

ÚVOD........................................................................................................................ 5

1. Problematika akreditačnej a certifikačnej služby......................................... 7
1.1 Integračné a globalizačné procesy.............................................................. 7
1.2 SNAS - Akreditujúca osoba v Slovenskej republike.................................... 9
1.2.1 Právna subjektivita a pôsobnosť SNAS.............................................. 10
1.2.2 Organizačná štruktúra SNAS.............................................................. 13
1.2.3 Akreditácia a hlavné znaky akreditácie .............................................. 17
1.2.4 Akreditačné značky............................................................................. 20
1.2.5 Medzinárodná dimenzia SNAS........................................................... 22

2. Nástroje odstraňovania technických prekážok obchodu............................. 24
2.1 Skúšobníctvo a certifikácia........................................................................... 24
2.1.1 Výhody certifikácie............................................................................... 26
2.1.2 Postup pri certifikácii a certifikačné značky......................................... 28
2.2 Posudzovanie zhody..................................................................................... 31
2.2.1 Požiadavky na posudzovanie zhody.................................................... 32
2.2.2 Autorizácia a posudzovanie zhody určených výrobkov....................... 37
2.3 Normalizácia................................................................................................. 40

3. Aplikácia posudzovania zhody v stavebníctve.............................................. 43
3.1 Stavebníctvo v období transformácie hospodárstva SR.............................. 43
3.2 Preukazovanie zhody stavebného výrobku.................................................. 52

4. Záver.................................................................................................................. 57

5. Zoznam použitej literatúry............................................................................... 58

Prílohy................................................................................................................... 59

ÚVOD

Cieľom integračného a globalizačného procesu je vytvorenie spoločného trhu s určitými pravidlami obchodovania tak, aby bol možný voľný pohyb tovaru, služieb, pracovnej sily a kapitálu. Tento zámer je možné zrealizovať až po odstránení mnohých prekážok zamedzujúcich voľnému pohybu tovaru. V prvej fáze to bolo odstránenie ciel a kvantitatívnych obmedzení - vytvorenie colnej únie. Neskôr sa riešili podstatné zložitejšie problémy spojené s existenciou rozdielných úprav v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. V súčasnosti do tohto procesu pristupuje otázka dynamiky rozširovania počtu členských krajín Európskej únie. Dohodou o technických požiadavkách rozpracovanou v rámci Uruguajského kola GATT sa vytvorila možnosť zabezpečiť to, aby technické pravidlá a štandardy, ako aj testovacie a certifikačné postupy nevytvárali nežiadúce prekážky obchodovania, ale zároveň aby sa v jednotlivých členských i pridružujúcich sa krajinách prijímali také opatrenia, ktoré smerujú k ochrane života ľudí, zvierat a rastlín alebo k ochrane zdravia, či životného prostredia.

A preto musí byť v záujme nášho štátu a tiež povinnosťou jeho vlády rešpektovať objektívne právo občanov na obstarávanie kvalitných výrobkov, poskytovanie kvalitných služieb, život a prácu v zdravom ovzduší, súťaž v korektnom podnikateľskom a ekonomickom prostredí. Len tak možno zabezpečiť želaný rozvoj ekonomického a politického systému v štáte. Všetky štáty s vyspelou trhovou ekonomikou považujú uvedené požiadavky vrátane ochrany spotrebiteľa za neoddeliteľnú súčasť svojej politiky. Majú koncipované národné programy kvality a vytvorené všetky systémové, legálne aj technické opatrenia na trvalé zabezpečovanie kvality výrobkov a služieb, skrátka kvalitného života občanov svojho štátu.

Ako všetky štáty, medzi nimi aj Slovensko, sú odkázané na intenzívnu a širokú medzinárodnú výrobnú kooperáciu a medzinárodný obchod, pri ktorom kvalita vymieňaných výrobkov, tovarov a pod. je posudzovaná podľa kritérií kvality štátu importéra, a tak sa stáva celkom samozrejmou podmienkou pre export. To však znamená, že ak chceme exportovať slovenské výrobky musí byť aj systém zabezpečovania ich kvality akceptovateľný prinajmenej stranou importéra, resp. medzinárodne. Z toho však vyplýva, a dnes to platí už všeobecne, že systém zabezpečovania kvality, ak chceme byť akceptovateľný aspoň v Európe, nemôže byť vytvorený podľa ľubovôle štátu, ale musí byť koncipovaný v zmysle medzinárodných noriem a odporúčaní, musí zahŕňať základné nástroje kvality, ktorými sú normalizácia, metrológia a skúšobníctvo a využívať ich v zmysle európskych a medzinárodných koncepcií a musí uplatňovať procesy akreditácie a certifikácie podľa európskych noriem, postupov a kritérií a vyhovovať ďalším podmienkam, určujúcim pôsobenie a zodpovednosť za činnosť jednotlivých zložiek systému kvality.

1. PROBLEMATIKA AKREDITAČNEJ A CERTIFIKAČNEJ SLUŽBY

1.1 Integračné a globalizačné procesy

Integračné procesy prebiehajúce v súčasnosti v Európe predstavujú pozitívny spoločensko-ekonomický proces, ktorý prerástol rámec tohto kontinentu. Integrovaná Európa má vo svojej konečnej podobe vytvoriť jeden z najväčších hospodárskych priestorov v ekonomicky vyspelom svete. Ani potom to však nebude Európa homogénna. Zachovajú sa rozdiely v jazykoch, kultúre, tradíciách a životnom štýle. Z pohľadu konkurencieschopnosti a tovarovej výmeny je nevyhnutné aby sa aj Slovenská republika snažila o integráciu do európských politických a hospodárskych štruktúr. Jedným z prvých integračných zoskupení bolo Európske hospodárske spoločenstvo.

Od počiatku svojej existencie si spoločenstvo vytýčilo tieto základné ciele - podporovať nepretržitý a vyrovnaný hospodársky rast členských krajín, ich vnútornu stabilitu, zvýšenie životnej úrovne a upevnenie dobrých susedských vzťahov. Okrem tohto zmluva EHS stanovila dve základné podmienky dosiahnutia týchto cieľov:
-vytvorenie spoločného trhu
-zblíženie hospodárstiev politických členských krajín spoločenstva
Základom spoločného trhu v prvej fáze jeho budovania bolo vytvorenie colnej únie. Hoci colná únia vznikla medzi štátmi ES už v roku 1968, ešte na začiatku 80-tych rokov skutočne voľný pohtb tovaru, služieb a pracovných síl medzi krajinami spoločenstva neexistoval. Odstranili sa predovšetkým tzv. viditeľné prekážky voľného pohybu – clá, kvantitatívne reštrikcie obchodu. Skryté prekážky, tzv. technické bariéry, naďalej pretrvávali a so vstupom ďalších členov do ES sa ich počet zvýšoval.

V roku 1985 sa stáva hlavným cieľom politiky ES vytvorenie funkčného jednotného trhu a to s dátumom 01.01.1993.

Vytvorenie vnútorného trhu ES sleduje tri hľadiská:
-zlúčenie 12 členských štátov do jedného vnútorného trhu s 330 mil. obyvateľmi
-zaistenie toho, že sa tento trh bude naďalej rozšírovať
-zaistenie toho, že trh zostane pružný, pričom ľudské, materiálne zdroje a kapitálové prostriedky budú rozdeľovať a investovať do hospodársky najvýhodnejších oblastí.

Pre túto novú etapu integračného procesu malo nepopierateľne obrovský význam vypracovanie a schválenie dokumentu o dobudovanie vnútorného trhu – tzv. “ Biela kniha “ . Táto kniha je súčasťou stratégie predchádzajúcej prijatiu asociovaných krajín strednej a východnej Európy, ktorú prijala Európska rada v Essene v decembri 1994. Jej cieľom je pômocť asociovaným krajinám pripraviť sa na fungovanie v podmienkach vnútorneho trhu Únie, pri ktorom pôjde o prijatie celého "acquis communautaire" (teda všetkého, čo spoločenstvo v legislatívnej oblasti dosiahlo). Kniha určuje kľúčové opatrenia v každom sektore vnútorného trhu a navrhuje postup pri aproximácii legislatívy. Mä dve časti. Prvá analyzuje cieľ, kontext, charakter tohto kroku z politického hľadiska, poukázuje na jeho možnú realizáciu. Skláda sa zo šiestich kapitol. Druhá časť (Príloha) obsahuje podrobnú prezentáciu zákonodarstva Spoločenstva v oblasti vnútorného trhu. Príloha je obsiahlejšou časťou Bielej knihy a obsahuje analýzu kľúčových prvkov príslušného zákonodarstva Spoločenstva podľa jednotlivých sektorov. Súčasne objasňuje ciele a vývoj legislatívy v každom z nich, popisuje štruktúry potrebné na jej zavedenie a predkláda návrh postupnosti legislatívnych opatrení v jednotlivých sektoroch.
Dokument zahŕňa súbor opatrení zameraných na odstránenie približne 300 druhov necolných bariér, ktoré brzdia vzájomný ekonomicky pohyb medzi členskými štátmi ES. Išlo o bariéry trojjakého druhu:
-odstránenie fyzických hraníc (odstránenie kontrol vnútri Európskej únie)
-odstránenie technických hraníc (odstránenie netarifných prekážok obchodu)
-odstránenie daňových hraníc (obmedzením prekážok, ktoré vyplývajú z rozdielných daňových systémov členských krajín EU).

Svetový ekonomický systém smeruje k globalizácii a internacionalizácii, toto smerovanie je pochopiteľné vyústením čoraz väčšej tovarovej výmeny medzi štátmi ako aj pohybu kapitálu, pracovnej sily a priamých zahraničných investícií. Globalizácia a internacionalizácia ďalej poskytuje možnosť prieniku na nové trhy ako výrobkom tak aj pracovnej sile, čo podporuje zvyšovanie konkurenčného prostredia, ktoré ako vieme je silným hnacím motorom ekonomického rastu. Tieto procesy, do ktorých sa zápaja aj Slovenská republika, nie sú jednoduché a vyžadujú množstvo zmien v slovenskej ekonomike ako aj v právnych predpisoch SR, ale sú nevyhnutné ak sa slovenské produkty chcú uplatniť na trhoch Európskej únie, a chcú byť konkurencieschopné aj vo svete. Podstatné zmeny by sa mali udiať aj v štruktúre podielu výroby a vývozom výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a zväčšenie pomoci štátu v tomto exporte, ako aj v podiele obchodov realizovaných prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, kde Slovenská republika značne zaostáva za svetom ale aj za mnohými európskymi štátmi.

1.2 Slovenská národná akreditačná služba - akreditujúca osoba v Slovenskej republike

Zabezpečenie dôvery v systém posudzovania zhody v Slovenskej republike podľa Globálnej koncepcie vyžaduje fungovanie národného akreditačného systému a dosiahnutie medzinárodného uznania národného akreditačného systému je základným predpokladom na to, aby výsledky skúšok a certifikáty vydané slovenskými akreditačnými subjektmi boli uznávané v zahraničí. Tým sa vytvárajú predpoklady pre voľný pohyb slovenských výrobkov v Európskej únii v zmysle Asociačnej dohody. Toto nevyhnutné vyžaduje účasť národného akreditačného orgánu.

Slovenský národný akreditačný systém, ako jediny NAS v SR pre akreditáciu orgánov (fyzických a právnických osôb), bol ustanovený na základe Uznesenia vlády SR č. 866/1993 a zriadený na základe Rozhodnutia predsedu ÚNMS SR č. 9/1993. Pod akreditáciou sa tu rozumie nezávislé preverenie spôsobilosti subjektu vykonávať špecifikovanú činnosť podľa medzinárodne prijatých kritérií, obsiahnutých najmä v medzinárodných normách ISO, IEC a EN , a v rozhodnutiach Rady ES. Svoju činnosť začal 20. januára 1994 menovaním členov Slovenskej akreditačnej rady a zvolením jej funkcionárov na jej prvom zasadnutí. Rozhodnutím predsedu ÚNMS SR č. 4/97 bol transformovaný na Slovenskú národnú akreditačnú službu s účinnosťou od 01.01.1998

Obr. 1 Slovenská národná akreditačná služba

1.2.1 Právna subjektivita a pôsobnosť SNAS

Na základe zriaďovacej listiny predsedu ÚNMS SR bola Slovenská národná akreditačná služba, s účinnosťou od 01.01.1999, konštituovaná ako štátna príspevková organizácia so samostatnou právnou subjektivitou a plní funkciu národného akreditačného orgánu na Slovensku . V nadväznosti na zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 22, odseku 3, Ministerstvo hospodárstva SR s účinnosťou od 07.01.2000 zriadil Slovenskú národnú akreditačnú službu ako jedinú akreditujúcu osobu v Slovenskej republike v súlade s európskou praxou. Slovenská národná akreditačná služba, ktorá sa stala riadným členom Európskej akreditácie (EA), sa po úspešnom audite stala členom MLA (dohoda o akceptácii akreditácie skúšobných laboratórií) a následne aj členom MLA IAF (pre akceptáciu akreditácie certifikačných orgánov na systémy kvality), čim sa vytvoril predpoklad pre akceptáciu kompetencie našich autorizovaných osôb (skúšobných laboratórií, certifikačných a inšpekčných orgánov) pri negociovaní PECA .

Slovenská národná akreditačná služba akredituje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, slovenskými technickými normami, medzinárodnými technickými normami ISO/IEC, normami Európskej únie série EN 45000 a dokumentami medzinárodných a regionálnych organizácií, najmä Európskou organizáciou pre spoluprácu v akreditácii (EA), medzinárodnou globálnou organizáciou na spoluprácu pri akreditácii laboratórií (ILAC), medzinárodným akreditačným fórom (IAF) a predpismi OECD o správnej laboratórnej praxi. Podľa zákona NR SR č. 264/1999 Z.z. O technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody...., ktorý zákonne upravuje akreditačnú činnosť, požiadavky a povinnosti akreditujúcej osoby a tiež ďalšie náležitosti spojené s akreditáciou, je SNAS jedinou osobou v SR, akreditujúcou činnosti skúšania, kalibrácie, certifikačné a inšpekčné činnosti.

Podľa požiadaviek noriem STN EN radu 45 000, resp. noriem a pokynov ISO/IEC akredituje:
· Kalibračné laboratóriá
· Skúšobné laboratóriá
· Inšpekčné orgány
· Certifikačné orgány na:
o výrobky
o systémy kvality
o systémy environmentálneho manažérstva
o personál

V prípade, že niektoré normy EN radu 45000 alebo normy ISO/IEC neboli zavedené do sústavy STN, akreditácia a príslušné činnosti v SNAS sa vykonávajú priamo v zmysle príslušných EN alebo predpisov ISO/IEC tak, aby podmienky vzájomného uznávania v medzinárodnom meradle boli dôsledne plnené.
Podľa ustanovení OECD (ENV/MC/CHEM (98) 17, No. 1) a pravidiel Správnej laboratórnej praxe posudzuje a monitoruje laboratóriá a osvedčuje ich spôsobilosť.

SNAS v tejto súvislosti:
· poskytuje služby v oblasti posudzovania spôsobilosti subjektov ako nezávislá tretia strana uznaná Vládou SR.
· umožňuje akreditovaným subjektom získať osvedčenie o akreditácii, ktoré oficiálne dokumentuje jeho spôsobilosť vykonávať nezávisle, nestranne a na požadovanej odbornej úrovni deklarované činnosti.
· poskytuje zákazníkom akreditovaných subjektov požadovaný stupeň garancie, že ich činnosť má požadovanú úroveň kvality a ich výsledky sú nestranné a dôveryhodné.
· propaguje poslanie, prednosti a účel akreditácie v ekonomike spoločného trhu pri ochrane spotrebiteľa a v tejto súvislosti vykonáva širokú publicitu akreditovaným subjektom v SR i v zahraničí.
· vytvára predpoklady pre vylúčenie viacnásobného posudzovania spôsobilosti v rovnakej oblasti zo strany rôznych autorít.

Prednosťami a dôsledkami pôsobenia jedinej akreditačnej služby (SNAS) na Slovensku sú:
o unifikovaný postup akreditácií, ktorý prispieva k ich nestrannosti a k všeobecnému uznávaniu kompetencií akreditovaných laboratórií v štáte a v zahraničí
o eliminácia viacnásobného hodnotenia skúšobných a kalibračných laboratórií a certifikujúcich orgánov
o uľahčenie dôhod o vzájomnom uznávaní výsledkov skúšok, výsledkov kalibrácií a všeobecne certifikátov s inými národnými akreditačnými službami, t. j. medzinárodné akceptovanie kompetencie akreditovaných laboratórií a orgánov
o vytváranie dobrých predpokladov na notifikáciu akreditovaných orgánov v zahraničí.

1.2.2 Organizačná štruktúra SNAS

Slovenská národná akreditačná služba plní funkciu národného akreditačného orgánu (NAO) v SR a z tejto funkcie vyplývajúce úlohy v súlade s EN série 45000. Vystupuje vo vzťahu k zahraničiu a uskutočňuje a garantuje jednotný, nestranný, nezávislý, objektívny a odborný priebeh akreditačného procesu v SR a jeho kompatibilitu v rámci požiadaviek EÚ podľa nevyhnutnosti uznávania výsledkov skúšok a certifikátov v medzinárodnom meradle vytvára predpoklady vzájomného uznávania výsledkov skúšok a certifikátov na základe preukázateľnej vzájomnej dôvery a kompetentnosti orgánov. Jeho úlohou je vytvárať základné predpoklady uznávania kompetencie slovenských akreditovaných subjektov v zahraničí, ktoré sú podmienkou ich notifikácie v príslušných medzinárodných orgánoch alebo organizáciách.

ÚNMS SR
Predseda ÚNMS SR
Odbor akreditácie ÚNMS SR
Slovenská akreditačná rada (SAR)

Akreditačná komisia (AK)
Technické výbory pre akreditáciu (TVA)1.skúšobných laboratórií2.kalibračných laboratórií3.certifikačných orgánov4.inšpekčných orgánov

Skúšobné laboratóriá
Kalibračné laboratóriá
Certifikačné orgány
Inšpekčné orgány
Akreditované subjekty

Obr. 2 Organizačná štruktúra SNAS

Základom SNAS je Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS SR), pri ktorom je vytvorená slovenská akreditačná rada (SAR). Súčasťou SNAS je akreditačná komisia a technické výbory pre akreditáciu skúšobných laboratórií, kalibračných laboratórií, certifikačných orgánov pre výrobky, systémy kvality a personál a inšpekčné orgány.

Akreditačná rada je zostavená z orgánov , ktoré sú činné v regulovanej aj neregulovanej oblasti. ÚNMS zodpovedá za všetky otázky posudzovania zhody (skúšanie, certifikáciu, dozor, akreditáciu, technickú normalizáciu a metrológiu). Úrad organizačne zastrešuje systém skúšobníctva a certifikácie v SR. Hospodársky nezávisí od štátnej správy a podnikateľských subjektov, aj keď v prechodnom období pri tvorbe harmonizovaného systému technických noriem a predpisov s legislatívno-právnou oblasťou EÚ v oblasti rozhodovacích postupov a procesov akceptuje požiadavky subjektov štátnej správy, na ktoré sa vzťahuje. ÚNMS SR zabezpečuje väzbu SNAS s ostatnými orgánmi štátnej správy, príslušné medzinárodné a regionálne organizácie, združenia a inštitúcie v zahraničí Zabezpečuje plnenie funkcie sekretariátu SAR a AK. SNAS nezasahuje do kompetencie a zodpovednosti orgánov štátnej správy ktoré plnia úlohy vyplývajúce zo zákona v regulovanej sfére.

Slovenská akreditačná rada (SAR) je dozorným orgánom SNAS. Sleduje a hodnotí funkciu a efektívnosť SNAS, jeho medzinárodnú kompatibilitu, dohliada na objektívnosť a nestrannosť procesu akreditácie. Pozostáva z delegovaných zástupcov ústredných orgánov, inštitúcií, záujmových a profesijných združení, ktoré majú oprávnený záujem, aby sa princípy akreditácie dôsledne plnili.

Akreditačná komisia (AK) je metodicko-riadiacim a kontrolným orgánom SNAS. Prerokováva súhrnné správy o výsledkoch posudzovania žiadateľov o akreditáciu a schvaľuje návrhy na udelenie osvedčenia o akreditácii.

Technické výbory pre akreditáciu (TVA) sú výkonné orgány SNAS s delegovanou právomocou posudzovať plnenie kritérií žiadateľov o akreditáciu. Sú to nezávislé subjekty, ktorých činnosť je nezisková a hradená z vlastných príjmov.

Akreditované subjekty predstavujú skúšobne, kalibračné laboratóriá, orgány certifikujúce výrobky, systémy riadenia kvality a inšpekčné orgány, ktorým bola udelená akreditácia. Organizačný poriadok Slovenskej národnej akreditačnej služby (ďalej len služby) v súlade so všeobecne záväznými predpismi a štatútom služby ustanovuje vnútorne organizačné členenie služby, rozsah pôsobností a zodpovednosť vedúcich zamestnancov služby, pôsobnosť a vzájomné vzťahy organizačných útvarov služby. Služba sa organizačne člení na:

Obr. 3 Organizačný poriadok SNAS

Hlavné znaky akreditácie SNAS :

Otvorenosť - o akreditáciu v rámci SNAS môže požiadať každá fyzická alebo právnická osoba, pričom SNAS uplatňuje pri svojej činnosti nediskriminačný prístup založený na princípe vzájomnej dohody medzi žiadateľom o akreditáciu a akreditačným orgánom.

Dobrovoľnosť - akreditácia je dobrovoľná, nie je podmieňovaná žiadnymi obmedzujúcimi podmienkami ani diferencovanými finančnými požiadavkami.

Transparentnosť - štruktúra, riadiace a rozhodovacie postupy v SNAS sú plne transparentné.

Nezávislosť - prijaté opatrenia nepripúšťajú závislosť orgánov SNAS a akreditovaných subjektov na komerčných alebo iných finančných záujmoch vedúcich k nežiadúcemu ovplyvneniu ich rozhodnutí a konania.

Nestrannosť - v SNAS je vylúčená jednostrannosť jej orgánov a akreditovaných subjektov pri ich rozhodovaní a deklarovaní výsledkov svojich zistení.

Odbornosť - činnosti orgánov SNAS ako aj posudzovanie pri akreditácii vykonávajú špičkoví odborníci v danej problematike z oblasti vedy, techniky a praxe v SR, ktorí sú dostatočne oboznámení so zásadami akreditácie.

Dôvernosť - SNAS má prijaté opatrenia na dôsledné dodržovanie zásad ochrany autorských práv a dôverných informácií na všetkých stupňoch činnosti, kde sa uvedené informácie vyskytujú.

Jednotnosť - pri uskutočňovaní procesu akreditácie SNAS uplatňuje rovnaké a jednotné zásady, akreditačné kritéria, metódy práce i príslušné smernice podľa oblasti akreditácie pre každého žiadateľa o akreditáciu.

Integrálnosť - SNAS uskutočňuje na Slovensku akreditáciu všetkých činností v zmysle bodu 2.3 v celom rozsahu potrieb hospodárstva SR, t.j. vrátane regulovanej oblasti.

Kompatibilnosť so zahraničím - činnosť orgánov SNAS je v súlade s medzinárodne prijatými princípmi akreditácie, a Globálnej koncepcie pre certifikáciu a skúšanie EK.

SNAS sleduje a operatívne zabezpečuje vecnú kompatibilitu vykonávaných akreditačných postupov a súvisiacich činností s praxou akreditačných orgánov v zahraničí s cieľom trvalo zabezpečiť plnenie kritérií medzinárodných dohôd o vzájomnom uznávaní.1.2.3 Akreditácia a hlavné znaky akreditácie

Akreditácia je činnosť, ktorou sa osvedčuje spôsobilosť na vykonávanie skúšania výrobkov, kalibrovanie meradiel, vykonávanie certifikačnej, inšpekčnej alebo obdobnej technickej čin-nosti. Subjektami akreditácie sú :
- akreditujúca osoba a
- akreditovaná osoba

Akreditujúca osoba je právnická osoba, ktorú ako jedinú rozhodnutím určí Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo hospodárstva") na vydávanie osvedčení o akreditácii podľa odseku 1 a na vykonávanie činností podľa § 23 zákona, ak spĺňa tieto podmienky:
qnestrannosť výkonu činnosti voči žiadateľom o akreditáciu, najmä objektivitu a nezaujatosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť písomných správ a protokolov, a to tak zo strany vedúcich, ako aj technických zamestnancov, a schopnosť zhrnúť a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov pri rozhodovaní o udelení akreditácie,
q ochranu údajov, ktoré sú obchodným tajomstvom a ktoré by mohli byť zneužiť, a ochranu dôverných údajov získaných počas akreditácie,
q zosúlaďovanie požiadaviek a postupov posudzovania s pravidlami príslušných medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti akreditácie, ktoré sú uvedené v medzinárodných normách a európskych normách (ďalej len "akreditačné pravidlá"),
q plnenie povinností vyplývajúcich z členstva v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti akreditácie,
q zabezpečenie finančných zdrojov potrebných na akreditačnú činnosť,
q zamestnávanie zamestnancov, ktorí sú v trvalom pracovnom pomere a ktorí majú odborné predpoklady a osobné schopnosti vykonávať činnosti vo vzťahu k akreditácii a majú povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri svojej činnosti.

Akreditujúca osoba
q na základe žiadostí uchádzačov o akreditáciu vydáva osvedčenia o akreditácii,
q na vyžiadanie poskytuje informácie o zásadách, podmienkach a postupe akreditácie a o úhrade nákladov za akreditáciu,
q včas upozorňuje akreditované osoby na zmeny požiadaviek na akreditáciu, ktoré pripravuje,
q vedie zoznam vydaných osvedčení o akreditácii; vydané osvedčenia a ich zmeny zverejňuje vo vestníku,
q vykonáva dozor nad dodržiavaním akreditačných pravidiel akreditovanými osobami. Ak akreditujúca osoba zistí nedostatky v plnení týchto pravidiel, podľa závažnosti zistených nedostatkov rozhodnutím pozastaví akreditáciu do odstránenia nedostatkov, alebo osvedčenie o akreditácii odníme,
qzabezpečuje výmenu skúseností medzi osobami, ktoré akreditovala, a zúčastňuje sa na výmene skúseností s inými zahraničnými akreditujúcimi osobami.
Výdavky, ktoré akreditujúcej osobe vzniknú pri činnostiach vyplývajúcich z medzinárodnej spolupráce v oblasti akreditácie, hradí ministerstvo hospodárstva.
Akreditovaná osoba je podnikateľ alebo právnická osoba (§ 1 písm. d), ktorá vykonáva činnosti podľa odseku 1 na základe osvedčenia o akreditácii (§ 26), vydaného jej akreditujúcou osobou.

Akreditovaná osoba:
q bezodkladne oznamuje akreditujúcej osobe podstatné zmeny vzťahujúce sa na jej akreditáciu. Takýmito zmenami sú zmeny v predmete a rozsahu činnosti, organizačné zmeny, zmeny v personálnej oblasti v priamom vzťahu k predmetu akreditácie alebo zmeny formy vlastníctva.
q je povinná umožniť osobám povereným akreditujúcou osobou prístup do objektov a k zariadeniam, poskytnúť všetky údaje potrebné na preverenie plnenia akreditačných pravidiel a potrebnú súčinnosť pri výkone ich činnosti.
q hradí náklady spojené s akreditáciou.

Akreditáciu skúšobných laboratórií v SR pre potreby posudzovania zhody podľa zákona o technických požiadavkách zabezpečuje Slovenská národná akreditačná služba, ktorá patrí k dôležitej zložke budovania dôvery pri posudzovaní zhody vlastnosti výrobkov s príslušnými technickými požiadavkami. Podpis Protokolu k Európskej dohode o pridružení medzi ES a SR o posudzovaní zhody a akceptácii priemyselných výrobkov (ďalej en PECA) sa viaže na medzinárodne evaluovaný a uznávaný výkon areditácie skúšobných laboratórií. Preto sa SNAS podrobila medzinárodnej evaulácii a tento proces úspešne absolvovala. Laboratóriá akreditované SNAS môžu o podpise PECA a ihneď potom, čo sa stanú aj členom Medzinárodnej dohody o uznávaní výsledkov akreditácie laboratórií, požiadať o notifikáciu v EÚ.

Stažnosti na cinnost SNAS, námietky a odvolania proti rozhodnutiu vo veci akreditácie sa predkladajú v písomnej forme poštou-doporucene, alebo osobne na sekretariáte SNAS do 10 dní odo dna uskutocnenia úkonu proti ktorému smerujú a musia minimálne obsahovat:

Meno a adresu predkladatela
Dátum podania/odoslania
Predmet podania
Podpis

Postup pri podávaní námietok proti postupu SNAS a jej úkonov :

Registrovanie
Všetky stažnosti na cinnost SNAS, odvolania proti rozhodnutiu vo veci akreditácie, stažnosti na cinnost akreditovaných subjektov (ďalej len podania) a tiež podnety na skvalitnenie cinnosti SNAS sa registrujú na sekretariáte SNAS, ktorý ich originály založí a kópie postúpi:
- riaditelovi SNAS
- manažérovi kvality SNAS

Vybavovanie
Sťažnosti na činnosť SNAS, odvolania a námietky proti jej jednotlivým úkonom a rozhodnutiam riaditela vo veci akreditácie sa vybavujú na úrovni riaditela SNAS v súlade s ustanoveniami Zákona NR SR č. 264/1999, §28, a §29 a ďalšími všeobecne platnými predpismi pre vybavovanie stažností v SR.

V súlade s príslušnými ustanoveniami Štatútu SAR , môže riaditeľ požiadať SAR o stanovisko k predmetnej stažnosti, námietke a prijatiu príslušných opatrení. V prípade, že podanie nie je možné z objektívnych prícin vybaviť v predpísanej lehote, je sťažovateľ v uvedenej dobe bude vyrozumený o prícinách neskoršieho vybavenia jeho podania.

Zásady postupu SNAS pri vybavovaní predložených podaní sú uvedené v MSA 0065-00. Za vybavenie predložených podaní v zmysle MSA 0065-00 zodpovedá riaditeľ SNAS. V zmysle Zákona NR SR č. 264/1999, § 29, je žiadateľ oprávnený požiadať Ministerstvo hospodárstva SR o preskúmanie postupu a úkonov SNAS.

Podnety na skvalitnenie činnosti SNAS sa predkladajú manažérovi kvality, ktorý ich eviduje a podľa závažnosti predkladá vedeniu SNAS na prerokovanie. Tieto sú pravidelne predkladané na rokovanie v rámci programu previerky manažmentom.

1.2.4 Akreditačné značky

Akreditované osoby používajú ZNAČKY, Slovenská národná akreditačná služba používa LOGO, ktoré je použité v záhlaví týchto akreditačných značiek.

Akreditačná značka identifikuje akreditovanú osobu nápisom v rámčeku, umiestneným pod logo SNAS, ktorý špecifikuje oblasť akreditácie a číslom osvedčenia umiestneným na akreditačnej značke v rámčeku vľavo. Podrobnosti upravujúce používanie značiek sú uvedené v MSA - 02 “Logo a značky SNAS, Odkazy na akreditáciu”.

Akreditačnú značku je odporúčané umiestňovať v záhlaví príslušných dokumentov vyhotovovaných akreditovanou osobou, (skúšobných protokoloch, certifikátoch, kalibračných certifikátoch, protokoloch, listoch, kalibračných štítkoch) podľa nasledujúcich vzorov:

AKREDITAČNÉ ZNAČKY SNAS
(farebné vyhotovenie)

AKREDITAČNÉ ZNAČKY SNAS
(čierno-biele vyhotovenie)

1.2.5 Medzinárodná dimenzia SNAS

Medzinárodná spolupráca v oblasti akreditácie je pre SNAS mimoriadne dôležitá. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť dosiahnutie a preukázanie plnenia podmienok pre medzinárodné uznanie SNAS v zahraničí. SNAS sa stal v novembri 1998 riadnym členom EA a získal tak prístup k členstvu MLA EA, ktoré je základným predpokladom pre vzájomné uznávanie národných akreditačných orgánov v medzinárodnom meradle, v prvom rade v rámci krajín EÚ. SNAS je spoluzakladajúcim členom ILAC (1996) a riadnym členom IAF (1997).

Vybrané laboratória SR sa zúčastňujú na programoch medzilaboratórnych porovnávaní (MLP) a programoch skúšok spôsobilosti laboratórií (Proficiency testing), ktoré sú organizované v rámci EA, prípadne tiež inými regionálnymi akreditačnými združeniami (napr. NATA, atď.). SNAS sa zúčastňuje na medzinárodnej spolupráci v oblasti akreditácie tiež v rámci programu PHARE, PRAQ, projektu AMOS ako aj v rámci bilaterálnych medzinárodných dohôd SR.

ILAC MRA TESTING/CALIBRATION

Obr. 4 Medzinárodná dimenzia SNAS

2. NÁSTROJE ODSTRAŇOVANIA TECHNICKÝCH PREKÁŽOK OBCHODU

2.1 Skúšobníctvo a certifikácia

Dôležitým nástrojom v oblasti zabezpečovania a zvyšovania kvality výrobkov je skúšobníctvo a certifikácia. Vzrastajúci význam týchto činnosti sa výrazne prejavil pri presadzovaní cieľa jednotného európskeho trhu. Jednou z hlavných prekážok pri jeho uskutočňovaní sa ukázali technické prekážky obchodu založené na neuznaní výsledkov skúšok a certifikátov.

Štát má povinnosť zabezpečovať ochranu zdravia a života občanov, životného prostredia a majetku. Na splnenie tejto povinnosti musí požadovať bezpečné výrobky a ich preverenie pred uvedením na trh a preto skúšanie je nevyhnutným prvkom výrobného procesu. Preukázanie postačujúcej kvality výrobkov je možné len na báze kvantitatívnych údajov, t.j. správnych výsledkov skúšania a merania. Preukázovanie zhody výrobkov s príslušnými predpismi a ďalšimi požiadavkami je dôležitou súčasťou dodávateľského procesu.

Skúšobnícka činnosť dosiahla svoj vrchol ako činnosť štátnej správy vykonávana štátnymi skúšobňami podľa zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve.

Zákon upravil tieto základné právne nástroje:
• schvaľovnie určených výrobkov pre ich uvedením do obehu s cieľom zabezpečiť preventívnu ochranu pred výrobkami, ktoré by mohli svojimi vlastnosťami spôsobiť vážnu újmu na zdraví alebo na majetku
• hodnotenie výrobkov s cieľom vytvárať tlak na zvyšovanie ich kvality. Súčasne zákon upravil aj kontrolu schvalených a kontrolných výrobkov.

Dotknutými účastnikmi pri schvaľovaní výrobkov bolo Ministerstvo zdravotníctva, Hlavná správa zboru požiarnej ochrany a Úrad bezpečnosti práce.

Hodnotenie výrobkov sa vykonavalo porovnavaním nášich výrobkov s výrobkami ponúkanými na zahraničných trhoch. Pri hodnotení boli výrobky zaraďované do stupňov kvality. Hodnotenie bolo povinné pri určených výrobkoch, ostatné výrobky mohli byť hodnotené nepovinné.

O zavedení certifikácie ako modernej činnosti so silným dôrazom na previerku predpokladov výrobcu pre trvalé dodržiavanie kvality výrobkov sa začalo uvažovať hlavne v roku 1984, a to pri hodnotení efektívnosti schvaľovania a hodnotenia výrobkov. Potrebu jej vzniku vyvolalo rozšírenie normalizácie a rast jej významu v národných ekonomikách ako dôsledku rozvoja konkurencie, rastu spotreby a rozšírenia počtu medzičlankov medzi výrobcom a finálnym spotrebiteľom. Rovnaké príčiny spolu s rastom medzinárodnej kooperácie a špecializácie viedli aj k rozšíreniu medzinárodného obchodu. Zložitosť a náročnosť noriem technicky stále dokonalejších a kompikovanejších výrobkov znížila schopnosť zákazníka a spotrebiteľa určiť a skontrolovať dodržiavanie týchto dôležitých noriem pri navrhovaní a výrobe výrobku.

Jedným z riešení vzniknutého problému bolo ponúknuť kupujúcemu službu, ktorej poskytovateľ by na seba prevzal činnosť zisťovania a kontrolovania zhody výrobku so zodpovedajúcimi požiadavkami a výsledok by jednoduchým spôsobom sprostredkoval.

Na vyjadrenie významu certifikácie je potrebné dokumentovať stav ekonomiky SR, a to základnými makroekonomickými ukazovateľmi, z ktorej v časti salda zahraničného obchodu, ktoré sa priamo týka certifikácie, vidno zjavné zlepšenie v roku 2003.

Tabuľka 1 Základné makroekonomické ukazovatele

Ukazovateľ Obdobie Hodnota
Hrubý domáci produkt (v %)(medziročná zmena v stalých cenách)200020012002200324,324,825,226,2
Miera inflácie (v %)200020012002200312,27,03,38,8
Miera nezamestnanosti (v %)200020012002200319,819,418,717,1
Saldo bilancie zahraničného obchodu (mld. Sk, bežné ceny)2000200120022003-41,7-103,2-96,0-23,6

(Prameň: Štatistický úrad SR)

Z dôvodu zmiernenia vonkajšej nerovnováhy Slovenskej republiky je dôležite v tomto procese pokračovať, čomu samozrejme môže napomôcť certifikácia a jej zosuladenie s krajinami Európskej únie, nakoľko najvýznamnejší obchodní partnery Slovenskej republiky sú buď z členskej základne EU alebo sa aspoň o vstup do EU intenzívne snážia. Ak chceme aby sa naše obchodné saldo s uvedenými krajinami udržalo na rovnakej úrovni alebo sa ešte vylepšilo je dôležité zosúladenie certifikácie s týmito krajinami.

Rozhodujúcimi skutočnosťami pre vznik certifikácie boli:
- existencia určitej všeobecne známej a uznávanej normy (dokumentu)
- existencia nezávislého orgánu s vysokou autoritou schopného vykonávať potrebnú činnosť (overovanie)
- vytvorenie značky potvrdzujúcej, že výrobo zodpovedá požiadavkám normy (certifikačnej značky)2.1.1 Výhody certifikácie

Certifikát môže priniesť pre výrobcu takéto výhody:
q uľahčuje prístup na nové trhy a porporuje dobré meno podniku. To umožňuje znížiť náklady na činnosti, ktorých cieľom je dosiahnutie odbytového úspechu (marketing, cenová konkurencia)
q umožňuje odlíšiť vlastnú produkciu od produkcie konkurencie, ktorá nezískala hodnoverné potvrdenie zhody s požiadavkami. Znížujú sa náklady na podporu predaja (na reklamu, public relations a pod.)
q znížujú sa náklady pri zavádzaní nového výrobku
q výrobca získava nezávislú kontrolu (audit systému riadenia kvality), čím znížuje vlastné výdavky na kontrolu kvaity výrobkov

Certifikácia je dôležitá aj pre sprostredkovateľov, ku ktorým patria predovšetkým obchodné organizácie. Pri svojej činnosti nielen hodnotia produkty, ktoré odoberajú od výrobcov, ale navyše ich aj ponúkajú a ich ponuka je hodnotená odberateľom. Certifikáciu teda môžu využívať dvakrát – pri vstupe aj výstupe. Medzi najdôležitejšie výhody pre sprostredkovateľské organizácie patria:
q podpora tvorby dobrého mena (goodwillu a imidžu) vyplývajúca z orientácie na kvalitné tovary znižuje hlavne marketingové náklady
q zníženie pravdepodobnosti reklámacie a zvýšenie istoty jej rýchlejšieho a bezproblémovejšieho vybavenia výrobcom
q zníženie nákladov na ohodnotenie a ocenenie tovaru priamo zlepšuje finančnú situáciu podniku

Pre spotrebiteľa pri nedostatku technických informácií a možnosti individuálneho overenia ich dodržiavania pri výrobe výrobku je certifikát vhodným nezávislým informačným zdrojom a zárukou kvality. Na základe toho sa môže stať certifikát dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim rozhodovanie o výbere tovaru.

Nemalé sú aj potenciálne výhody pre celú spoločnosť a národné hospodárstvo. Spoločenský prospech certifikácie je spätý aj s možnosťou úpravy legislatívy certifikácie a jej záväznosti v určitej strategickej oblasti. Podobná, výnimočná úprava, by sa dala využíť pri presadzovaní požiadaviek ochrany životného prostredia a ochrany zdravia a bezpečnosti človeka pri špecifických výrobkoch a výrobách. Poskytnutím záruky certifikovaných produktov a produkcie na trhu vzrastá v občanoch aj dôvera v trhový systém, v rámci štátu alebo štátov združených v záujme obchodu, čo predstavuje tiež spoločenský prospech.

Národohospodárska certifikácia podporuje vývoz a rozvoj svetového obchodu, hospodárne využívanie prírodných zdrojov a efektívnosť importu. Využitie certifiácie vo vzťahu k iným krajinám však môže slúžiť aj ako prostriedok ochrany domácich výrobcov, resp. domáceho trhu.

2.1.2 Postup pri certifikácii a certifikačné značky

Certifikácia je podľa zákona č. 264/1999 Z.z. (ďalej len "zákon"), činnosť autorizovanej osoby, ktorá vydaním certifikátu osvedčí, že vlastnosti určeného výrobku a činnosti súvisiace s výrobou alebo vlastnosti určeného výrobku alebo činnosti súvisiace s výrobou sú v súlade s technickými požiadavkami na určené výrobky v technických predpisoch.

Novela zákona č. 618/1992 určila, že vybrané dovážané výrobky musia mať atest. Za atest sa považuje rozhodnutie o schválení výrobku skúšobňou u výrobkov určených na schválenie. Od 01.05.1994 za potrebný atest bol určený certifikát, ktorý vydáva príslušná notifikovaná, autorizovaná a akreditovaná skúšobňa podľa zákona o skúšobníctve a predpisoch o certifikácii. Výrobky podliehajúce certifikácii určí Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS SR) svojím výmerom vo vestníku ÚNMS SR obsahujúcim zoznam výrobkov, právnych predpisov a rozsah skúšok, ktoré je potrebné pri certifikácii vykonať.

Ak dovozca dováža výrobky uvedené vo výmere, je povinný ich prihlásiť na povinnú certifikáciu. Prihlasovanie sa vykonáva prihláškou. Tlačivo prihlášky poskytuje autorizovaná skúšobňa, spolu s prihláškou sa vyžaduje ďalšia dokumentácia, napr.:
- výpis z obchodného registra
- výsledok skúšok, ktoré boli podkladom súhlasu na dovoz
- doklad o tom, že výrobca má predpoklady na trvalé dodržiavanie kvality výrobkov.
Pri certifikácii výrobkov sa zisťujú a vydaním cedtifikátu s potvrdzujú:
- zhoda vlastností certifikovaného výrobku s určenými technickými normami, príp. právnymi predpismi a technickými dokumentmi
- predpoklady prihlasovateľa na trvalé dodržiavanie kvality certifikovaného výrobku vo výrobe.

Postup skúšobne pri certifikácii je stanovený Metodickými pokynmi a je pre skúšobňu záväzný. Skúšobňa musí dodržať vecnú a časovú postupnosť procesného konania podľa Metodických pokynov, určiť požadovanú technickú a sprievodnú dokumentáciu, podmienky odberu vzoriek, posúdiť úroveň technických noriem a stanoviť tiež rozsah a spôsob zisťovania predpokladov výrobcu na trvalé dodržiavanie stálej kvality certifikovaných výrobkov.

Zhoda vlastnosti certifikovaného typu výrobku sa zisťuje porovnavaním hodnôt vlastností zistených určenými metódami na vzorke s hodnotami vlastností ustanovenými technickými normami, technickými dokumentmi alebo právnymi predpismi.

Predpoklady výrobcu na trvalé dodržiavanie kvality certifikovaných výrobkov vo výrobe sa zisťuje auditom systému zabezpečovania kvality výrobkov, a to najmä previerkou:
- stavu výrobného zariadenia a úrovne používanej technológie
- systémov kontroly
- stavu výrobno-technickej dokumentácie na výrobu certifikovaných výrobkov
- stavu skúšobného zariadenia a metrologického zabezpečenia.

Podľa povahy výrobku ide o posúdenie a preverenie komplexu organizačných, riadiacích, výrobných a kontrolných činností výrobcu v potrebnom rozsahu, ktoré majú priamu, resp. nepriamu súvislosť s kvalitou finálneho výrobku.

Skúšobňa overí vlastností výrobku a predpoklady výrobcu na trvalé dodržiavanie kvality certifikovaných výrobkov vo výrobe. Certifikát vydá najneskôr do štyroch mesiacov odo dňa odobratia vzorky výrobku.

Certifikát, rozhodnutie o odmietnutí certifikovať výrobok alebo rozhodnutí o odobratí certifikátu zasiela štátna skúšobňa výrobcovi, prihlasovateľovi, ak nie je výrobcom, a úradu. Pri odmietnutí certifikovať výrobok alebo po odobratí z dôvodu nedodržiavania určených vlastností zasiela štátna skúšobňa rozhodnutie aj príslušným orgánom štátnej správy. Orgánu medzinárodného certifikačného systému sa certifikát zasiela, ak to vyplýva z medzinárodnej dohody.

Výsledky certifikácie výrobkov a ich zmeny eviduje štátna skúšobňa. Do evidencie certifikovaných výrobkov má právo nahliadnuť každý, kto prejaví záujem.

Odber vzorky výrobku sa vykonáva podľa technických noriem alebo iným obvyklým spôsobom, príp. v súlade s medzinárodnou dohodou. Vzorkou výrobku sa rozumie ekonomicky a technicky nevyhnutne potrebné množstvo výrobkov určené štátnou skúšobňou, ak toto množstvo nevyplýva z príslušnej technickej normy.

Ak štátna skúšobňa odoberá vzorku výrobku u inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako u prihlasovateľa, oznámi prihlasovateľovi odber vzorky výrobku do 30 dní po jej odobratí. Prihlasovateľ do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o odber vzorky výrobku tieto výrobky nahradí alebo uhradí, ak sa s organizáciou, v ktorej sa odber vykonal, nedohodne inak.

Podľa vyhlášky ÚNMS SR č. 246/1995 Z.z. existujú tri varianty slovenskej certifikačnej značky podľa charakteru dokumentu, ktorého požiadavky sa certifikátom potvrdzujú ako splnené.

1. Slovenská všeobecná certifikačná značka, ktorá sa udeľuje vtedy, ak sa preukázala zhoda vlastností výrobku s technickými dokumentmi alebo právnymi predpismi uvedenými v certifikate a výrobca má predpoklady na trvalé dodržiavanie certifikovaných výrobkov.

2. Slovenská certifikačná značka zhody s technickou normou sa udeľuje výrobku, ak bola preukázana zhoda vlastností výrobku so všetkými slovenskými technickými normami a právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na výrobok uvedený v certifikate a ak výrobca má predpoklady na trvalé dodržiavanie kvality certifikovaných výrobkov.

3. Slovenská certifikačná značka európskaj zhody sa udeľuje výrobku, ak bola pri jeho certifikácii preukázaná zhoda jeho vlastností s európskymi normami prevzatými do sústavy slovenských technických noriem uvedených v certifikate a ak vlastnosti výrobku nie sú v rozpore s ostatnými európskymi technickými normami a výrobca má predpoklady na trvalé dodržiavanie kvality certifikovaných výrobkov.

Certifikačná značka sa umiestňuje na výrobok, na obal alebo sa uvedie v dokumentácii . Štátna skúšobňa v certificate určí záväznosť a prípadne ďalšie podmienky používania certifikačnej značky prihlasovateľom. Záväzne určenú certifikačnú značku je prihlasovateľ povinný používať spôsobom, ktorý určí štátna skúšobňa.

2.2 Posudzovanie zhody

Od 01.01.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon je implementáciou smerníc, nariadení a rozhodnutí, ktoré sa pre oblasť posudzovania zhody používajú v štátoch Európskej únie. Zákon charakterizuje postupy posudzovania zhody tým, že konkrétna podrobná charakteristika postupov pre jednotlivé skupiny určených výrobkov v závislosti od miery nebezpečenstva s ich používaním je určená v náriadeniách vlády Slovenskej republiky.

Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej "zákon") mal prechodné obdobie do 31. decembra 2002. Prechodné obdobie malo za cieľ zabezpečiť postupný prechod na nový systém posudzovania zhody v SR. Ale tak nariadenia vlády, ako aj vykonávacie predpisy k zákonu mali tiež prechodné obdobie z rovnakých dôvodov.

Štyri zo šiestich nariadení vlády s účinnosťou od 1. januára 2000 však mali prechodné obdobia, ktoré v skutočnosti zabezpečovali postupný prechod od povinnej certifikácie na systém posudzovania zhody zhodný s postupmi používanými v štátoch EÚ.

V roku 2001 sa zákon č. 264/1999 Z.z. novelizoval zákonom č. 436/2001 Z.z., ale zároveň stúpol aj počet implementovaných smerníc vo forme nariadení vlády na 13, a to bez prechodných období. V súčasnosti je u nás implementovaných 25 nariadení vlády Nového prístupu.

Ďalších 7 nariadení vlády sa týka aplikácie smernice Rady (92/75/EEC) z 22. septembra 1992 o označovaní pomocou etikiet a štandardných informácií o výrobku, týkajúcich sa spotreby energie domácich spotrebičov. Ich účinnosť nastala 1. mája 2002.
2.2.1 Požiadávky na posudzovanie zhody
Posudzovanie zhody - je zisťovanie, či skutočné vlastnosti určeného výrobku zodpovedajú ustanoveným technickým požiadavkám na určený výrobok postupmi posudzovania zhody. Zhoda sa považuje za preukázanú, ak určený výrobok spĺňa všetky technické požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú.
Postupmi posudzovania zhody sú:
1.posúdenie zhody výrobcom alebo dovozcom,
2.posúdenie zhody vzorky typu (prototypu) výrobku autorizovanou osobou a vydanie certifikátu autorizovanou osobou (certifikácia typu výrobku),
3.posúdenie zhody výrobku s certifikovaným typom výrobku,
4.posúdenie systému kvality výroby alebo jeho zložiek v podniku autorizovanou osobou a vykonávanie dohľadu nad jeho riadnym fungovaním,
5.posúdenie systému výstupnej kontroly kvality výrobku v podniku autorizovanou osobou a vykonávanie dohľadu nad jeho riadnym fungovaním,
6.overovanie zhody výrobku s certifikovaným typom výrobku alebo s ustanovenými požiadavkami, ktoré vykonáva výrobca, dovozca alebo autorizovaná osoba na každom výrobku alebo na štatisticky vybratej vzorke,
7.overovanie zhody každého výrobku s technickými požiadavkami autorizovanou osobou,
8.dohľad nad riadnym fungovaním systému kvality v podniku autorizovanou osobou a v prípade potreby overenie zhody výrobku s požiadavkami technických predpisov v etape návrhu výrobku,
9.iné postupy posudzovania zhody, ak je to nevyhnutné na dodržanie obsahu technického predpisu vydaného orgánmi Európskeho Spoločenstva.
Postupy posudzovania zhody sa môžu použiť na preukázanie zhody aj iného ako určeného výrobku, ako aj pri dobrovoľnom vyhlasovaní zhody so slovenskými technickými normami.

Pri posudzovaní zhody sa môže použiť certifikát alebo závery a výsledky inšpekcie. Náklady spojené s posúdením zhody hradí podnikateľ, ktorý žiada o posúdenie zhody. Zhoda sa považuje za preukázanú, ak určený výrobok spĺňa všetky technické požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú. Technickými požiadavkami na výrobok alebo službu je technická špecifikácia obsiahnuta v technickom predpise alebo v technickej norme. Technické špecifikácie ustanovujú požadované charakteristiky výrobku alebo požadovaný účel a spôsob vykonania služby, ktorými sú:
1.úroveň kvality
2.úžitkové vlastnosti
3.bezpečnosť
4.rozmery
5.názov, pod ktorým sa predáva
6.značky
7.skúšanie výrobku a skúšobné metódy
8.balenie
9.označovanie výrobku alebo vybavenie štítkom
10.postupy posudzovania zhody výrobku s právnými predpismi alebo s technickými normami
11.výrobné metódy a procesy, ktoré majú vplyv na výrobky, alebo na konanie zadávateľa, alebo poskytovateľa služby
12.iné požiadavky nevyhnutné z dôvodov ochrany oprávneného záujmu alebo ochrany spotrebiteľa, ktoré sa týkajú životného cyklu výrobku po uvedení na trh, napr. podmienky používania, recyklacie, opätovného použitia alebo zneškodnenia výrobku, ak tieto podmienky môžu významne ovplyvniť zloženie alebo povahu výrobku alebo jeho uvedenie na trh.
Postupy posudzovania zhody uvedené v predchádzajúcich odsekoch určujú činnosti jednotlivých subjektov a zároveň zohľadňujú skutočnosť, že dovozca, ak nie je autorizovaným zástupcom výrobku, nemôže niektoré postupy posudzovania zhody alebo ich časti vykonávať. Nemôže napr. zabezpečiť homogénnu výrobu tak, aby bola v zhode so vzorkou prezentovanou na posúdenie autorizovanej osobe.

Uvedené podmienky posudzovania zhody sa uplatnia na výrobky, na ktoré sa vzťahujú preberané smernice EU zahŕňujúce právne, technické a procesné záležitosti posudzovania zhody. Tým sa zároveň umožňuje plynulý prechod od rôznych postupov posudzovania zhody, uplatňovaných podľa súčasnych predpisov posudzovaniu zhody, ktoré je z hľadiska rozsahu a používaných postupov kompatibilné s právom Európskej únie.

Najnovšie zmeny v posudzovaní zhody sa týkajú hlavne aplikácie nariadení vlády po skončení prechodného obdobia, a to nariadenia vlády č. 392/1999 Z.z. o elektrických zariadeniach nízkeho napätia a nariadenia vlády č. 394/1999 Z.z. o elektromagnetickej kompatibilite v zneniach neskorších predpisov. Od 1. januára 2003 sa v oboch nariadeniach vlády postupuje v procese posudzovania zhody rovnako ako v štátoch EÚ. V praxi to znamená, že sa dôsledne uplatňuje postup posudzovania zhody (modulu) a, v ktorom výrobca alebo dovozca sám vystaví vyhlásenie o zhode na základe vlastných alebo prevzatých výsledkov skúšok.

Pre výrobcov to však znamená prevziať úplnú zodpovednosť za svoje výrobky aj za škody spôsobené výrobcom čo je vzhľadom na veľmi vysoké sankcie dostatočný dôvod na dodržiavanie postupov posudzovania zhody.

Takýto spôsob posudzovania zhody výrobcom alebo dovozcom značne zjednodušila novela zákona o zhode. Novela rozširuje kategóriu možných laboratórií na skúšanie určených výrobkov tak, že prakticky nie sú žiadne ohraničenia. Z toho vyplýva, že sa od výrobcu alebo dovozcu vyhlasujúceho zhodu nepožaduje preukázanie kvalifikácie skúšobného laboratória. Tento naozaj liberálny postup prenáša celú zodpovednosť na toho, kto takéto vyhlásenie vystavil.

Ďalšou významnou zmenou v oblasti posudzovania zhody vyplývajúcej z novely zákona o zhode je zavedenie pomenovania splnomocnenec. Toto pomenovanie po našom vstupe do EÚ nadobudne plný význam spolu s ďalšou zmenou, ktorou je používanie európskej značky zhody CE.

Po skončení prechodného obdobia zákona o zhode sa začala ďalšia etapa v posudzovaní zhody v SR nadobudnutím účinnosti PECA (01.07.2003). Z uvedeného vyplýva, že sa v posudzovaní zhody výrobkov sú tri významné etapy:
1.od skončenia prechodného obdobia zákona a nariadení vlády (01.01.2003) do nadobudnutia účinnosti PECA,
2.od účinnosti PECA do vstupu SR do EÚ (01.05.2004),
3.po vstupe do EÚ.

V 1. etape nastali pre väčšinu výrobkov nepodstatné zmeny, okrem elektrotechnických zariadení nízkeho napätia a ich elektromagnetickej kompatibility, ktorým sa prechodné obdobie skončilo 31. decembra 2002. Pri posudzovaní zhody sa od tohto dátumu pokračuje rovnako ako doteraz, teda podľa zákona o zhode.

V 2. etape nastávajú pre podnikateľov, výrobcov a dovozcov veľmi významné zmeny pri posudzovaní zhody. Pre dohodnutú oblasť výrobkov, a to pre:
-stroje
-elektrické zariadenia nízkeho napätia
-elektromagnetickú kompatibilitu
-osobné ochranné prostriedky
-zariadenia určené do prostredia s nebezpečenstvom výbuchu,
platia od dátumu účinnosti PECA rovnaké pravidlá ako pre členov jednotného európskeho trhu. Z toho vyplýva, že takéto výrobky sa budú slobodne pohybovať na území SR a EÚ, pravda, ak aspoň v jednej z uvedených krajín bola posúdená ich zhoda. Pre dovozcov to znamená, že výrobok, ktorý budú dovážať, sa už nebude v SR posudzovať a ani dovozca nebude vykonávať žiadne úkony súvisiace s posudzovaním zhody. Vlastne už nebude dovozcom, iba kupujúcim-distribútorom, pretože budeme v jednom európskom trhovom priestore. Podobne výrobca, ktorý posúdi zhodu alebo si ju dá posúdiť notifikovanému slovenskému subjektu, môže bez ďalšieho posudzovania zhody uvádzať výrobky na jednotný európsky trh.

V 3. etape, teda po 1. máji 2004, po vstupe SR do EÚ, bude platiť pre všetky výrobky rovnaký postup, aký bol uvedený v 2. etape, čo bude znamenať zásadný rozdiel.

PECA je medzištátna dohoda medzi členskými štátmi EÚ a SR, ktorá má v dohodnutej oblasti plne harmonizované technické predpisy a príslušnú štruktúru zabezpečujúcu jej realizáciu a slobodný pohyb tovaru medzi stranami dohody v dohodnutej oblasti výrobkov. Takáto dohoda umožňuje prístupovej krajine uplatniť sa so svojimi výrobkami na jednotnom európskom trhu, akoby už bola členom EÚ. Dovozcom to veľmi zjednodušuje dovoz výrobkov na územie prístupovej krajiny, pretože z hľadiska posudzovania zhody pre nich nevyplývajú žiadne povinnosti, pričom, samozrejme, ostatné povinnosti platia (colné, daňové atď.). Autorizované osoby v SR a akreditované v európskom akreditačnom systéme budú notifikované v EÚ a pre nich z toho vyplýva možnosť priamo sa uplatňovať na európskom trhu skúšobných laboratórií, certifikačných a inšpekčných orgánov.

Z prístupových krajín majú v súčasnosti účinný PECA v Maďarsku, Slovinsku a v Českej republike.

PECA sa podpisujú medzi členskými štátmi EÚ a príslušnou prístupovou krajinou. Nie sú teda platné medzi jednotlivými prístupovými krajinami. Plne využívať slobodný pohyb tovaru medzi prístupovými krajinami s účinnou PECA umožňuje dohoda, ktorá dostala názov paralelná PECA. Jej odporúčaná forma je rovnaká ako PECA, ale rozsah výrobkov je stanovený smernicami, ktoré sú v oboch krajinách rovnaké. Účinnostou paralelných PECA vznikne pri výmene tovaru medzi nimi stav absolútneho uznávania výrobkov v dohodnutom rozsahu.

Výhody pri výmene tovarov sú rovnaké ako vo vzťahu prístupovej krajiny a EÚ. V súčasnosti majú medzi sebou podpísanú paralelnú PECA iba ČR a Maďarsko.

2.2.2 Autorizácia a posudzovanie zhody určených výrobkov
Určené výrobky - sú také výrobky, ktoré predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu, na ktorého zmiernenie alebo odstránenie sú ustanovené technické požiadavky uvedené v § 2 písm. f) a posudzovanie zhody podľa § 12 zákona č.264/1999 Z.z., ak nie sú určené osobitným predpisom.

Určené výrobky sa nesmú uviesť na trh, ak nie je preukázaná zhoda ich vlastností s technickými predpismi. Určené výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh ako použité alebo ktoré sa po podstatnej úprave opätovne uvádzajú na trh, sa považujú za určené výrobky prvýkrát uvedené na trh podľa § 2 písm. e) tohto zákona.

Úrad môže na základe žiadosti ministerstva určiť, že výrobok sa nepovažuje za určený výrobok, ak hrozí hospodárska škoda alebo ohrozenie zdravia a toto určenie je nevyhnutné na odstránenie škody a ak niet iných výrobkov, ktoré by spĺňali uvedený účel (havária, experimentálne účely a pod).

Rozhodnutie o určení podľa odseku 5, ako aj rozhodnutie o zrušení určenia oznamuje ministerstvo úradu, ktorý ho uverejní vo vestníku.

Autorizácia - je poverenie podnikateľa alebo inej právnickej osoby na vykonávanie posudzovania zhody. Poverenie vydáva úrad alebo príslušné ministerstvo rozhodnutím. Držiteľ poverenia (ďalej len “autorizovaná osoba”) môže byť podľa rozsahu poverenia a obsahu činnosti pri posudzovaní zhody autorizovaný na:
a) certifikáciu, posudzovanie zhody, posudzovanie činností súvisiacich s výrobou určeného výrobku,
b) vykonávanie inšpekcie a
c) skúšanie určených výrobkov.
Na autorizáciu nie je právny nárok. Úrad rozhodne o autorizovanej osobe po dohode s príslušným ministerstvom. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, určí autorizovanú osobu na návrh úradu vláda. Rozhodnutie o autorizácii na základe určenia vlády vydá úrad. V rozhodnutí o autorizácii sa určia podmienky a rozsah dodržiavania jednotného postupu autorizovaných osôb. Ak o autorizácii rozhoduje ministerstvo podľa osobitných predpisov, úrad metodicky usmerňuje spoluprácu autorizovaných osôb.

Úrad alebo ministerstvo môžu rozhodnúť o autorizácii na základe žiadosti osoby uvedenej v § 1 písm. d) a preukázania splnenia týchto podmienok:
qzamestnáva osoby, ktoré majú odborné predpoklady a osobné schopnosti vykonávať činnosti v procese posudzovania zhody a povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri činnosti autorizovanej osoby,
qmá technické prostriedky a prístrojové vybavenie potrebné na vykonávanie postupov posudzovania zhody alebo má prístup k takýmto zariadeniam,
qje schopná organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti pri posudzovaní zhody, objektivitu a nezaujatosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných písomných správ a protokolov, a to tak zo strany vedúcich, ako aj technických zamestnancov, zhrnúť a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov,
qje schopná prijímať nezaujaté rozhodnutia vo vzťahu k záujmom výrobcov a iných subjektov, ktoré by mohli mať z určitého výsledku posudzovania zhody prospech,
qje schopná zabezpečiť ochranu údajov, ktoré sú obchodným tajomstvom, a údajov, ktoré by sa mohli zneužiť,
qmá zmluvné zabezpečenie tých úkonov, ktoré pri posudzovaní zhody nemôže sám vykonať,
qmá poistenie pre prípad zodpovednosti za škody spôsobené činnosťou autorizovanej osoby,
qmá sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky.
Autorizovaná osoba vedie dokumentáciu a evidenciu, ktorá preukazuje plnenie uvedených podmienok autorizácie.
Pri autorizácii sa môže uznať osvedčenie o akreditácii, prípadne iné nálezy svedčiace o splnení podmienok autorizácie. V rozhodnutí o autorizácii úrad o autorizovanej osobe uvedie
a) obchodné meno a sídlo,
b) identifikačné číslo,
c) technický predpis, podľa ktorého autorizovaná osoba bude vykonávať posudzovanie zhody, postupy posudzovania zhody a rozsah určených výrobkov, na ktorý sa autorizácia vzťahuje,
d) právnu formu,
e) meno a bydlisko osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, s uvedením spôsobu, akým konajú v mene autorizovanej osoby,
f)dobu platnosti autorizácie.

Autorizovaná osoba zabezpečuje činnosti súvisiace s posudzovaním zhody výrobkov s požiadavkami technických predpisov. Je povinná najmä:
a) vykonávať technické zistenia objektívne a na úrovni poznatkov vedy a techniky známych v čase, keď sa zistenia vykonávajú,
b) vydávať na základe technických zistení certifikáty alebo iné dokumenty,
c) bezodkladne oznamovať úradu všetky zmeny podmienok určených na autorizáciu,
d) na základe žiadosti poskytovať rovnopisy certifikátov a iných dokumentov vrátane súvisiacich dokladov úradu, a ak je to nevyhnutné, aj iným autorizovaným osobám, a v prípade, že to vyžaduje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republiky viazaná, aj zahraničným osobám,
e)spolupracovať s orgánmi dohľadu.

Autorizovaná osoba je oprávnená:
a) zrušiť platnosť ňou vydaného certifikátu alebo iného dokladu, ak zistí, že neboli dodržané podmienky vydania certifikátu,
b) pri výkone činnosti nahliadnuť do technickej, výrobnej, obchodnej a inej dokumentácie, týkajúcej sa posudzovania zhody, vstupovať do výrobných, skladových a obchodných priestorov,
c)používať na dokumentoch, ktoré podľa tohto zákona vydáva, pečiatku so štátnym znakom, ktorá je evidovaná úradom.

Úrad je oprávnený vykonávať kontrolu, či ním autorizované osoby dodržiavajú ustanovenia tohto zákona a podmienky uvedené v rozhodnutí o autorizácii.

Ak autorizovaná osoba prestala spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom a určené v rozhodnutí o autorizácii alebo ak vo svojej činnosti porušila právny predpis týkajúci sa rozsahu poverenia a obsahu činnosti, alebo ak o to autorizovaná osoba požiada, alebo ak zanikne potreba na autorizáciu, úrad po dohode s ministerstvom rozhodnutie o autorizácii zmení alebo zruší. Ak autorizovaná osoba požiada o zrušenie autorizácie, musí tak urobiť najmenej šesť mesiacov pred navrhovaným termínom zrušenia.

Úrad vo vestníku oznamuje rozhodnutia o autorizácii, o zmene autorizácie alebo o zrušení autorizácie, ako aj zánik autorizovanej osoby.

Ak nie je posudzovaním zhody určeného výrobku poverená autorizovaná osoba, zabezpečí posúdenie zhody úrad. Pri tejto činnosti využíva technické zistenia vykonané akreditovanými osobami alebo technické zistenia zahraničných subjektov.

2.3 Normalizácia

Vrámci integračných snáh je potrebné zosúladiť systémy normalizácie krajín strednej a východnej Európy so systémom Európskej únie.

Prvou etapou je, aby dané krajiny mali orgány pre normalizáciu začlenené do CEN, CENELEC a ETSI . Takéto orgány musia mať schopnosť dosiahnuť dohodu, formulovať národné stanoviská, pretransformovať európske normy na národné normy, zaručiť, že v prípravnej fáze európskej normy sa nezavedú žiadne nové národné normy, pretransformovať európske normy do národných noriem bez zmeny a bez toho, aby sa dostali do rozporu s národnými normami.

Druhou etapou je úplné prijatie súboru európskych noriem. V tejto etape je potrebné, aby sa národné orgány pre normalizáciu v plnej miere zúčastňovali na práci európskych odgánov pre normalizáciu a aby v plnej miere prevzali záväzky členov .

V nadväznosti na zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody bol Slovenský ústav technickej normalizácie určený za štátom uznanú národnú normalizačnú organizáciu a za národný normalizačný orgán, ktorý reprezentuje SR v medzinárodných a európskych normalizačných organizáciách . Týmto došlo k nezávislému inštitucionálnemu zabezpečeniu tejto činnosti. Vo februári 2000 ústredné sekretariáty IEC a CENELEC korešpondenčne schválili transfer členstva zo Slovenského elektrotechnického výboru pri Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SEV/ÚNMS SR na SEV/SÚTN. Transfer členstva z Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo na Slovenský ústav technickej normalizácie v Medzinárodnej normalizačnej organizácii ISO sa uskutočnil korešpondenčne v apríli 2000 . Transfer afilovaného členstva v CEN akceptačným listom tejto organizácie z apríla 2000. Slovenský ústav technickej normalizácie podpísal tiež "memorandum of understanding" s Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy - ETSI.

Podľa smerníc ISO SÚTN má právo sa zúčastňovať na prácach v technických komisiách alebo subkomisiách. Vždy musí jasne oznámiť, či chce pracovať ako "P" člen, t.j. aktívne sa zúčastňovať na prácach s povinnosťou hlasovať o všetkých otázkach oficiálne predložených na hlasovanie v rámci komisie (TC) alebo subkomisie (SC) a o návrhoch medzinárodných noriem. "P" člen sa má zúčastňovať na zasadaniach ISO a "O" člen sleduje prácu len ako pozorovateľ. Dostáva materiály komisie, má právo predkladať pripomienky a zúčastňovať sa na zasadaniach. Okrem toho sa národný normalizačný orgán môže rozhodhuť nebyť ani "P" členom ani "O" členom. Potom nebude mať povinnosti ani práva, ako bolo skôr uvedené.

Na riešenie komplexného riešenia všetkých otázok technickej normalizácie vo vymedzenom rozsahu pôsobnosti zriaďuje SÚTN technické normalizačné komisie (ďalej len TNK). Činnosť TNK je založená na princípoch záujmov rôznych sfér spoločnosti s cieľom dosiahnuť vzájomne výhodné normalizačné riešenie prostredníctvom poverených zástupcov právnych subjektov zastúpených v TNK. Aktívne by mali byť v TNK zastúpení zástupcovia:
- výroby
- spotrebiteľov
- obchodu a služieb
- orgánov štátnej správy
- certifikačných orgánov
- vedy, výskumu, školstva a pod.

TNK pracujú podľa štátutu technických normalizačných komisii a sú podľa toho oprávnení:
·prekladať iniciatívne návrhy k programu činnosti TNK, ako i uplatňovať stanoviská záujimových sfér, ktoré zastupujú pri prerokúvaní všetkých pracovných otázok TNK
·uplatňovať nesúhlasné stanovisko k navrhovanému riešeniu
·požadovať podklady, vysvetlenia k podkladom a návrhom
·aktívne sa zúčastňovať na medzinárodnej, resp. európskej spolupráci s povinnosťou hlasovať o návrhoch medzinárodných noriem, ako aj na zasadaniach príslušných technických komisií (TC) alebo subkomisií (SC), ak sú zodpovední za odbornú činnosť "P" člena v príslušných TC, resp. SC
·sledovať medzinárodnú, resp. európsku spoluprácu a mať prístup k dokumentom príslušných technických komisií alebo subkomisií. Majú právo tieto dokumenty pripomienkovať a v prípade, ak sú zodpovední za odbornú činnosť "O" člena v príslušných TC, resp. SC, zúčastňovať sa na zasadaniach príslušných TC a SC.
Členovia TNK sú menovaní riaditeľom SÚTN na základe poverenia zamestnávateľa.3. APLIKÁCIA POSUDZOVANIA ZHODY V STAVEBNÍCTVE

3.1 Stavebníctvo v oblasti transformácie hospodárstva SR

V súčasnom období v ekonomike Slovenskej republiky prebieha ešte stále proces adaptácie a transformácie podnikovej hospodárskej sféry na nové podmienky spojené s prechodom na trhové hospodárstvo. Transformácia sa dotýka predovšetkým vlastníckych vzťahov a s nimi súvisiaceho postupného formovania nových vlastníckych štruktúr. Spolu so vstupom zahraničného kapitálu, ako i vznikom kapitálového trhu podstatne sa mení ekonomické prostredie, v ktorom dominujú trhovo-konkurenčné vzťahy. Do popredia sa preto dostáva otázka informovanosti na každej úrovni hospodárenia ako základu pre rozhodovací proces o diverzifikácií a znižovaní rizík z podnikateľskej, výrobnej, obchodnej a inej činnosti.

Pri nedostupnosti informácii o výsledkoch hospodárenia niektorých podnikateľských subjektov, nie je možné zhodnotenie "bonity" subjektu, resp. klienta len na základe porovnateľnosti dvoch príbuzných podnikov, v dôsledku čoho zvyšuje sa význam finančných analýz v agregovanej podobe.

Porovnanie výsledkov individuálneho subjektu s komparatívnou bázou umožňuje zaradenie klienta medzi subjekty dosahujúce priemerné výsledky, lepšie, alebo horšie ako priemerné. Túto úlohu umožňuje plniť odvetvová finančná analýza vypracovaná BZCS, a. s. za aktívnej spoluúčasti pracovníkov bánk a Ministerstva financií SR ako informačná podpora bankového sektora pri rozhodovaní predovšetkým v oblasti úverového financovania. Analýza obsahuje vzorové "odborové" hodnoty ukazovateľov podľa jednotlivých odvetví stanovené strednou hodnotou polohy - mediánom.

Hodnotenie finančno-ekonomickej situácie odvetvia na základe jedného reprezentatívneho čísla neumožňuje jednoznačne posúdiť významnosť odchýlky ukazovateľa individuálneho subjektu od odborovej hodnoty odvetvia z komparatívnej bázy. Riešením je doplnenie strednej hodnoty o číselné informácie popisujúce rozloženie hodnôt daného ukazovateľa v nadväznosti na početnosť subjektov stanovených kvartilmi, resp. percentilmi. Grafické znázornenie veľkosti týchto hodnôt, ich rozvrstvenie v rámci súboru v hodnotenom období ako aj v časovom rade formou boxplotov (grafické znázornenie veľkosti odborových hodnôt ukazovateľa a ich rozvrstvenie podľa percentuálnej početnosti subjektov) sú obsahom Trendovej finančnej analýzy odvetví, ktoré spracováva BZCS, a.s. Trend časového radu, vytvorený z "odborových" hodnôt ukazovateľa za dlhšie časové obdobie, v našom prípade za roky 1993 - 1997, poskytuje súhrnnú informáciu o hlavnej tendencii vo vývoji analyzovaného ukazovateľa v čase, a tým aj ekonomický vývoj daného odvetvia.

Stručná charakteristika odvetvia

Význam stavebníctva, ktoré tradične bolo v SR jedným z ťažiskových odvetví a multiplikačným faktorom na tvorbe HDP sa ani v budúcnosti nemení. Je jedným z výrobných odvetví, ktoré zabezpečuje všetky práce spojené s výstavbou, prestavbou, rozšírením, obnovou a údržbou stavebných objektov vrátane montážnych prác stavebných konštrukcií, t.j. od prípravy staveniska, prieskumných prác, pozemných inžinierskych stavieb, konštrukcie hrubej stavby, stavebnej inštalácie po kompletizačné a dokončovacie práce. Pre toto výrobné odvetvie je charakteristické a zároveň od ostatných výrobných odvetví ho odlišuje:

qsezónny charakter prác,
qdĺžka a nepravideľnosť výrobného cyklu, ktorý spravidla presahuje jeden rok, s čím úzko súvisí viazanosť finančných prostriedkov v rôznych formách a z tohto dôvodu i značná investičná náročnosť odvetvia,
qvysoká cena, dlhá životnosť, viazanosť produktu na jedno miesto, vysoká variabilnosť činností v súvislosti so zvyšovaním požiadaviek na komplexnosť a kvalitu stavebných prác, stavby "na kľúč",
qspôsob financovania a fakturácie počas výstavby (vysoké zálohy a preddavky).
Stavebníctvo v prechodnom období
V nových podmienkach trhového mechanizmu stavebníctvo prechádza zložitým procesom. Pokiaľ stavebnú výrobu v roku 1991 zabezpečovalo asi 1 186 podnikateľských subjektov, do roku 1997 vzrástol ich počet viac ako trojnásobne, t. j. na 4 033, pričom prevažnú väčšinu (asi 60 %) tvorili podniky s počtom do 10 zamestnancov.
Nárast počtu subjektov za hodnotené obdobie bol sprevádzaný zmenou existujúcich subjektov a vznikom nových organizačných foriem. Prevažne štátne a družstevné podniky sa postupne pretransformovali na obchodné spoločnosti, napr. akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, verejno-obchodné spoločnosti a vznikali i nové subjekty. Napr. deetetizáciou sa znížil počet štátnych podnikov v stavebníctve z 248 v roku 1991 na 10 v roku 1997, počet akciových spoločností vzrástol z 33 na 233 v roku 1997. V tomto odbore činnosti došlo k podstatnému nárastu súkromne podnikajúcich občanov (živnostníkov), ktorých do konca roku 1996 bolo 33 341, pričom v roku 1997 sa ich počet znížil o 378.
Podľa štatistických údajov, podiel stavebníctva na hrubom domácom produkte v roku 1996 v porovnaní s rokom 1992 poklesol zo 7 % na 5 %, t.j. o 2 body, pri výraznej zmene podielu súkromného sektora na celkovom objeme stavebnej produkcie zo 45,6 % v roku 1992 na 83,4 % v roku 1996. Počet zamestnancov v stavebníctve počas tohto obdobia poklesol takmer o 20 %.
Stavebníctvo patrí medzi odvetvia, ktorých sa veľmi citeľne dotýkajú všetky zmeny v ekonomike. Jeho prosperita úzko súvisí s ekonomickým cyklom a s nim súviacou zmenou životného štýlu. Odbúranie dotácií, nedostupnosť už i tak drahých úverových zdrojov ako i nízka solventnosť odberateľov sa prejavila v prudkom poklese objemu stavebnej výroby (najvýraznejšie v roku 1994, keď objem produkcie dosiahol necelých 50 % z produkcie v roku 1989).
Tabuľka č. 2 HDP vytvorený v odvetví stavebníctva a podiel stavebníctva na HDP
Názov ukazovateľa200020012002
Hrubý domáci produkt vytvorený v stavebníctve (v mil.Sk, bežné ceny)44 27945 60553 095
Hrubý domáci produkt vytvorený v stavebníctve (v mil.Sk, bežné ceny)24 27023 89925 759
Podiel HDP v stavebníctve v SR spolu (z bežných cien)4,94,64,6
Podiel HDP v stavebníctve v SR spolu (zo stalých cien)3,53,43,4

Použité pramene podľa príslušnosti k uvádzanej kategórii informácií:

[1] Makroekonomické ukazovatele štvrťročných národných účtov a pridaná hodnota za 1. štvrťrok 2002 (revidované údaje), za 1.- 4. štvrťrok 2002, ŠÚ SR Bratislava, 2002, 2003
[2] Rok 2002 doplnený podľa Štatistickej správy o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v 1. až 3. štvrťroku 2003.

Poznámky:

1) Zákon NR SR č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci definuje malé a stredné podniky v súlade so súčasnou metodikou Európskej komisie nasledovne:qmalé podniky s počtom zamestnancov 0 – 49qstredné podniky s počtom zamestnancov 50 – 249qveľké podniky s počtom zamestnancov 250 a viac.Okrem týchto právnickych osôb do malého a stredného podnikania sa zahrňuje i podnikanie fyzických osôb. V stavebníctve sú to živnostníci - fyzické osoby podnikajúce podľa živnostenského zákona a zapísané v živnostenskom registri.
2) Odhad
3) Produktivita práce je vyjadrená podielom stavebnej produkcie vykonanej vlastnými zamestnancami, ktorý pripadá na jedného zamestnanca.
4) Priemerná mesačná mzda je vypočítaná z miezd spolu (bez ostatných peňažných plnení).
Použité pramene podľa príslušnosti k uvádzanej kategórii informácií:
[1] Štatistická ročenka SR 2001, ŠÚ SR, Veda, Bratislava 2001
[2] Ročenka stavebníctva 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, ŠÚ SR, Bratislava 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003

3.2 Preukazovanie zhody stavebných výrobkov

Slovenská republika plne prevzala smernicu Rady Európskej únie 89/106/EHS o zbližovaní zákonov a ďalších právnych a správnych predpisov členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov do svojho práva v zákone o stavebných výrobkoch. Úplné znenie zákona č. 90/1998 Z.z. vyšlo v Zbierke zákonov SR pod č. 521/2001 Z.z. a dopĺňa ho vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 520/2001 Z.z., ktorou sa určujú skupiny stavebných výrobkov a podrobnosti o preukazovaní zhody.

Obsahom preukazovania zhody podľa zákona o stavebných výrobkoch je overovanie vlastnosti stavebného výrobku vykonaním skúšok, predpísaných meraní a ďalších kontrolných úkonov a porovnanie ich výsledkov s ukazovateľmi úžitkových vlastnosti podľa technických špecifikácii vo vzťahu k použiteľnosti stavebného výrobku v stavbe. Rozsah vhodnosti použitia v stavbe sa uvedie v certifikáte preukázania zhody alebo vo vyhlásení výrobcu o preukázaní zhody.

Podľa tohto zákona na trh možno uvádzať iba stavebný výrobok, ktorý je vhodný na použitie v stavbe na zamyšľaný účel. Pretože v praxi sa vyskytuje rad vyrobkov,ktoré môžu byť stavebnými výrobkami rovnako ako aj výrobkami bežnej spotreby, za stavebný vyrobok sa považuje taký výrobok, ktorý je trvalo zabudovaný do stavby. Trvalým a pevným zabudovaním do stavby sa rozumie vstavanie, vmontovanie alebo inštalovanie stavebného výrobku do stavby:
- ak jeho prípadné odstránenie zo stavby je nemožné alebo je možné iba so znížením úžitkových vlastnosti stavby
- ak činnosti, ktorými sa do stavby zabuduje alebo sa zo stavby odstráni, sú stavebnými prácami.

Stavebný výrobok je vhodný na použitie v stavbe, ak pri použití v stavbe:

a). nespôsobí z hľadiska požiadavky na mechanickú odolnosť a stabilitu stavby

- zrútenie stavby alebo jej časti
- neprípustnú deformáciu stavby
- poškodenie iných častí stavby alebo zariadení pripojených k nosnej konštrukcii stavby ani inštalovaných zariadení ako následok deformácie nosnej konštrukcie stavby
- poškodenie sravby, ktoré by bolo neprimerané väčšie, než zodpovedá príčine jej poškodenia

b). umožní z hľadiska požiadavky požiarnej bezpečnosti stavby

- zachovať na čas určený technickou špecifikáciou nosnosť a stabilitu konštrukcie stavby
- obmedziť šírenie požiaru a splodín horenia v stavbe
- obmedziť možnosť rozšírenia požiaru na iné časti stavby a na susediacé stavby a možnosť uniknúť ľuďom a zvieratám zo stavby alebo zachraniť sa iným spôsobom, zaistiť bezpečnosť záchranných jednotiek

c). neohrozí z hľadiska hygieny a ochrany zdravia a životného prostredia zdravie užívateľov stavby a susedov

- vypúšťaním toxických plynov
- prítomnosťou nebezpečných častíc alebo plynov v ovzduší emisiou nebezpečného žiarenia
- znečistením alebo zamorením vody alebo pôdy
- nedostatočným zneškodňovaním odpadových vôd, dymu alebo tuhého či kvapalného odpadu
- výskytom vlhkosti v stavebných konštukciách alebo na ich povrchu vnútri stavby

d). nevytvorí z hľadiska požiadavky na bezpečnosť stavby pri jej užívaní zvýšené nebezpečenstvo úrazu najmä pošmyknutím, pádom z výšky, nárazom, popálením, elektrickým prúdom alebo výbuchom

e). nespôsobí z hľadiska požiadavky ochrany pred hlukom, že hluk vnímaný užívateľmi stavby a osobami v jej blízkosti nebude možné udržať na úrovni, ktorá neohrozuje ich zdravie a dovoľuje im pracovať, odpočívať a spať v uspokojivých podmienkach

f). umožní z hľadiska požiadavky na úsporu energie a ochranu tepla v stavbe také vykurovanie, chladenie a vetranie, že energia spotrebovaná pri prevádzke je nízka vo vzťahu ku klimatickým podmienkam miesta stavby a k požiadavkám jej užívateľov.

Vlastnosti stavebných výrobkov sú upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými špecifikáciami. Technickými špecifikáciami sú tie slovenské technické normy (STN), ktoré sa vzťahujú na stavebné výrobky, na projektovanie stavieb a na stvebné práce. V prípade, že na stavebný výrobok neexistuje vhodná STN na preukazovanie zhody, pred saým preukázaním zhody je potrebné vypracovať konkrétnu technickú špecifikáciu - technické osvedčenie.

Zákon, na rozdiel od dosiaľ zaužívaného spôsobu overovania výrobkov výlučne certifikáciou, rozlišuje štyri postupy preukazovania zhody v súlade so smernicou. Preukazovanie zhody sa vykonáva podľa niektorého z týchto postupov:
a). D-vyhlasovaním výrobcu o preukázaní zhody (ďalej len "vyhlásenie o zhode")
b). B-vyhlasovaním o zhode, ktoré je doplnené posúdením uplatňovanej vnútropodnikovej kontroly alebo jej certifikátom
c). C-vyhlasovaním o zhode, ktoré je doplnené preukaznou skúškou vzoriek stavebného výrobku (ďalej len "preukazná skúška")
d). A-certifikáciou preukázania zhody (A - bez kontrolných skúšok, A+ s kontrolnými skúškami).

Preukazovanie zhody certifikáciou može nahradiť všetky postupy preukazovania zhody. Do činností vykonávaných podľa bodov b, c, d je vždy zapojená nezávislá tretia strana - autorizovaná (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá splnila podmienky zákona a Ministerstvo výstavby a verejných prác SR jej na túto činnosť udelilo autorizáciu. Podľa postavenia a obsahu činnosti v preukazovaní zhody autorizovaná osoba môže byť autorizovaná:
- na vykonávanie certifikácie preukázania zhody
- na vykonávanie inšpekcie alebo
- ako skúšobné laboratórium.

Pri postupoch:
1.a (D), b (B), c (C) a ak existuje STN musí výrobca, resp. splomocnený zástupca poslať Oznámenie o začatí konania o preukazovananí zhody stavebného výrobku Odboru preukazovania zhody MVRR SR.
2.b (B) musí výrobca, resp. splnomocnený zástupca poslať Žiadosť o vykonanie počiatočnej inšpekcie príslušnej autorizovanej osobe, ktorú mu v potvrdení prijatia Oznámenia odporučí MVRR SR.
3.c (C) musí výrobca, resp. splnomocnený zástupca poslať Žiadosť o vykonanie preukaznej skúšky príslušnej autorizovanej osobe, ktorú mu v potvrdení prijatia Oznámenia odporučí MVRR SR.
4.d (D) musí výrobca, resp. splnomocnený zástupca poslať Žiadosť o preukázanie zhody certifikáciou príslušnej autorizovanej osobe
5.V prípade, že na výrobok neexistuje norma STN, musí výrobca, resp. splnomocnený zástupca podať Žiadosť o vypracovanie technického osvedčenia na osvedčovacie miesto.

Autorizované osoby a osvedčovacie miesto oprávňuje MVRR SR na základe kritérií na autorizáciu a posúdenia plnenia týchto kritérií komisiou na vykonávanie činnosti podľa určenia ministerstva a podľa prílohy k rozsahu osvedčenia o autorizácii.

O tom, ktorý postup si vybrať na preukazovanie zhody stavebného výrobku hovorí príloha k vyhláške č. 520/2001 Z.z., ktorá triedi výrobky podľa ich použitia v stavbe, od podzemných konštrukcií, základov, nosných prvkov cez technické zariadenie budov a vybavenie interiéru až po strešné konštrukcie, čo umožňuje dôslednejšie aplikovať zaradenie výrobkov, resp. systémov podľa účelu a spôsobu použitia v stavbe.

Na správne zaradenie je potrebné poznať odpoveď na §3 vyhlášky, t.j. či sú výrobky horľavé, neľahko horľavé a ťažko horľavé alebo či sú z materiálov, pre ktoré charakteristická z hľadiska reakcie na oheň:
- nie je náchylná na zmenu počas výroby a pri výrobe sa nepoužívajú prostriedky na znížovanie horľavosti výrobku alebo
- je náchylná na zmenu počas výroby a pri výrobe sa používajú prostriedky na znížovanie horľavosti výrobku.

V prípade, že výrobok možno zaradiť do viacerých skupín, rozhodujúci je účel jeho použitia v stavbe. Výrobok, pri ktorom bola preukázana zhoda podľa uvedeného zákona, nusí byť označený značkou zhody, ktorú určí príslušná autorizovaná osoba v tvare CSK.

ZÁVER

Zabezpečenie atraktivity slovenského trhu pre čo najširší okruh investorov a zároveň vytvorenie prostredia priaznivého pre to, aby sa u nás neprodukovali výrobky a k nám neimportovali tovary, technológie a zariadenia, ktoré už nesplňajú požiadavky platné na komunitárnom trhu, určujú význam a dôležitosť certifikačnej a akreditačnej služby, ktorá v konečnom dôsledku vplýva svojou činnosťou na ochranu zdravia a života ľudí, ochranu zvierat, rastlin a životného prostredia. Zabezpečuje potrebnú úroveň kvality výrobkov, ich funkčnú spôsobilosť, spoľahlivosť a spája sa i s otázkami národnej bezpečnosti.

Stratégia slovenskej vlády priaznivá pre prílev zahraničného kapitálu, musí byť doplnená aj urýchleným zosúlaďovaním požiadaviek na výrobky s krajinami Európskej únie. Iba tak môže byť slovenský trh atraktívny pre investorov. Vytvorenie jedinej integrovanej zóny s voľným pohybom tovarov, služieb, osôb a kapitálu je nevyhnutným predpokladom integrácie krajín Európskej únie s cieľom vytvoriť spoločný trh a súčasne ako nevyhnutné požiadavky kladené na krajiny deklarujúce svoju snáhu o pridruženie sa k EU a získanie plnoprávneho členstva v tomto integračnom zoskupení.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk